Rád chodím na koncerty, kde okrem dobrej hudby stretnem aj dobrých priateľov. Presne to bol aj prípad superkoncertu kapiel Manon Meurt, The Ills a Rondokubizmus na lodi Pink Whale.
Punkové postupy a guľatosť kocky
Ako prvá sa predstavila dvojica Rondokubizmus. Ambróza Šuleja a Felixa Karáska možete poznať z výbornej kapely Krstní Otcovia. Rondokubizmus je ich akási "pocket verzia", kde Ambróz a Felix hrajú hudobný ping-pong v nástrojovej zostave gitara – bicie, pričom Ambróz deklamuje vokálny prejav, ktorý je miestami letargický a inokedy hlasný, energický a nahnevaný.
Divoký flow tejto meandrujúcej výmeny názorov sa prediera všetkými zmyslami a tichšie a pomalšie pasáže striedajú svižné tempá v krautrockovom štýle, až vyvrcholia v chaotickom závere, ktorý vysiela ADHD vibe na všetky strany. Je to veľmi neviazaná a oslobodzujúca forma hudby, s ktorou táto mini kapela narába. Ich jednoduché aranžmány a punkový prístup skvelo kontrastujú s monumentálnosťou nasledujúcej kapely tohto večera.
Zdroj: Adriana Dvorská
Tou sú známi bratislavskí post-rockeri a štamgasti klubu A4, The Ills, ktorí sa relatívne nedávno opäť prihlásili o slovo skvelou albumovou novinkou Life Is Random. Práve z nej pochádza väčšina ich aktuálneho koncertného repertoáru, doplneného aj o staršie hymny. Mám rád ich členité skladby, ktoré vás chvíľu hľadia svojou jemnou melodikou, aby vás už o chvíľu prefackala mohutná medvedia laba ich soundu.
Basgitarista Peter Berák a bubeník Ľuboš Hodás sú skvelý rytmický tandem, ponad ktorý sa vznášajú farebné obrazce gitarových motívov a nepriehľadné hlukové steny, ktoré majú na svedomí nový člen Jakub Szatinský a Miro Luky. Koncert The Ills bol aj tentoraz hypnotickým a obrazotvorným zážitkom s kvalitným zvukom. Do svojej hudby vkladajú omnoho viac invencie než väčšina post-rockových kapiel a musím povedať, že ma bavili viac než legendy tohto žánru Godspeed You! Black Emperor, ktorých koncert som nedávno navštívil.
Zdroj: Adriana Dvorská
Soundtrack z "planéty Praha"
Keď som si pri The Ills vravel, že sa nachádzame na strope možností tohto večera, nečakal som, ako ma v tom najlepšom zmysle slova odrovná česká kapela Manon Meurt. Táto úžasná štvorica z Prahy nedávno vydala album, ktorý odporúčam všetkými desiatimi. Unravel nájdete na všetkých streamovacích platformách aj na Bandcampe.
Manon Meurt si však určite nenechajte ujsť aj naživo. Ich skladby tak pôsobia omnoho výbušnejšie a naliehavejšie. Koncertná špina im jednoducho pristane ešte viac. Vrstvy a nánosy textúr, cez ktoré sa melodické linky neprepletajú, ale prestierajú ako polia. Vlastne to nie sú linky, ale celé lány. Nekonečné pastviny pre uši, ktoré pred vás táto kapela predostrie, a vy sa iba strácate v bohatej tapisérii tejto luxusnej tkaniny.
Kapela sa od predošlého albumu MMXVIII prirodzene vyvíjala a po šiestich rokoch škatuľku shoegaze doplnila o pestrú paletu vplyvov – elektronika, trip-hop, indie, post-rock, shoegaze... Jednoducho hudba, ktorá sa obhajuje sama. Keby sa niekedy natočilo pokračovanie filmu Samotári (2000), Manon Meurt by boli skvelým soundtrackom a stelesnením pražského podhubia a atmosféry. Za mňa to bol jeden z najlepších koncertov posledných rokov, ktoré som navštívil. Vďaka zaň patrí aj Táni Lehockej a Máriovi Gešvantnerovi z agentúry Real Something a klubu na lodi Pink Whale.
Autor: Renat Khallo
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
