Zrejme najvyťaženejším bratislavským koncertným priestorom je aktuálne Pink Whale, loď na brehu Dunaja plaviaca sa na vlnách kvalitnej hudby. Pre české duo P/\st je doslova domovskou bratislavskou scénou, nakoľko tu koncertovalo už po štvrtýkrát. Borovičkou vyliatou na tričko z merchu tu pokrstili album Elektra.

Hudobní popularizátori antiky

Experimentálno-alternatívny rap, ktorý ponúka pražské duo P/\st je pretkaný témami z bohatej divadelnej, prevažne antickej, histórie. "Boli sme dvaja študenti DAMU zo skladu rekvizít, čo rozbehli divnú rapovú kapelu a myslím si, že teraz sme už pomerne profesionálny subjekt," hovorí spevák Dan Kranich, ktorý je v civilnom živote hercom. Druhý z dvojice, Ivo Sedláček, je zase tvorcom scénickej hudby. Skladby na albume Elektra vznikli pôvodne ako soundtrack pre inscenáciu Smútok pristane Elektre pre Národné divadlo Brno, kde túto inscenáciu dva roky pravidelne hrali.

"Mali sme tú inscenáciu radi a prišlo nám, že je trochu škoda, že to nemôžeme poslať viac do sveta. Tak sme sa rozhodli, že skúsime rovnaký koncept ako pri HYBRISe a urobíme z nej album. Niektoré tracky sme posunuli, prizvali na feat Rada Škarohlída (frontman kapely Hentai Corporation, pozn. red.), zoškrtali príbeh na nosné minimum a je z toho náš nový album," pokračuje Dan. "Takže hlavný impulz bola ponuka od NDB. Zároveň sme sa snažili trochu vystúpiť z klasickej šablóny našej práce a skočili sme po hlave do úplne iných hudobných štýlov, ktoré sme sa snažili nejako ohnúť v náš prospech," dodáva.

Lekcia z údernej galantnosti

Hudba P/\sti je ostrá. Reže ostrou gitarou, nástojčivým rapom a celkovým vrstvením, adrenalín vám vyskočí, ani neviete ako. Spev a texty Dana Kranicha majú armádnu kadenciu, ale všetko je to bez jedného vulgarizmu, nikdy to neskĺzne do primárnych emócií. Dan má navyše skvelú dikciu, slová sú rozpoznateľné a košaté, a abstraktné texty vami prechádzajú v elektrizujúcich vlnách.   

Po koncerte na Flaame a minuloročnej Pohode to bola moja tretia skúsenosť s týmto duom. Vždy za iných poveternostných podmienok, vždy v inom čase a stále fantastický. Kto neverí na výmenu energie medzi performerom a publikom, pozývam ho na hodinovú lekciu tejto vysokej školy vzájomnej interakcie.

A nebolo to len hudbou, bolo to aj pasážami medzi. Napríklad keď si jemne nachladený Dan od publika vypýtal vreckovku a dostal ju od fanúšičky. Následne sa opýtal, či jej môže za odmenu zatrúbiť, čo aj urobil. Náhoda chcela, že sa volala Františka, ako jeho trojmesačná dcéra. To mu zase vytvorilo most k asociácii, že premýšľa nad tým, do akého sveta priviedol dcéru a že ne znamená Ne a odpálili k tomu tematický track Smečka.

Ale keďže tento večer súvisel aj s krstom, došlo aj na tento rituál. P/\st ho však poňala po svojom a namiesto fyzického nosiča sa krstilo merchové tričko poliate borovičkou, ktoré po sekundovom plachtení éterom skončilo v rukách usmievajúceho sa fanúšika.

Ich hudba je v mnohom o vzájomnom rešpekte. Záverečná pieseň Tíseň zaznela na vyžiadanie od publika a uzatvorila hodinovú smršť, ktorá bola v našich končinách na nejakú dobu poslednou, keďže kapela zatiaľ na Slovensku nemá žiadny letný festivalový ani samostatný booking. 

Autor: Michal Húska

Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.