Štvrtok má na Pohode zvláštnu energiu, na letisku predovšetkým koncentruje ľudí, ktorí sa už nevedia dočkať nadchádzajúcich festivalových zážitkov (a môžu si dovoliť zobrať voľno). Nesie sa v znamení očakávania všetkého, čo príde, tento rok posilneného aj o nepríjemnú last minute zmenu v programe.
V čase písania tohto textu ešte stále nie je známe, kto nahradí zrušenú účasť jednej z hlavných hviezd festivalu, Queens of the Stone Age, ktorá tesne pred začiatkom podujatia musela zo zdravotných dôvodov zrušiť časť európskeho turné. Napínavé je aj sledovať postupné zapĺňanie areálu, keďže z finančného hľadiska je toto kľúčový ročník pre udržateľnosť Pohody tak, ako ju poznáme. Napriek tomu, že na program v plnej sile, ktorú vždy tvoria aj množstvá objavov na menších scénach, si ešte treba počkať, už vo štvrtok medzi troma hlavnými pódiami prúdili davy rozžiarených ľudí. Práve tento večer to všetko začína, vo vzduchu vibruje horúčava aj očakávanie.
Program otvorila skupina Para, stálica festivalu, ktorá sa vracia každých pár rokov a vždy spoľahlivo zaplní priestor pod hlavným pódiom. Podobne ako na troch vypredaných bratislavských krstoch nového albumu Pre všetko okolo nás, aj tu zostavu posilnila dychová sekcia a viacero hostí. Hneď v úvode si Michal Kaščák a Braňo Jobus s Laskym zaspievali koncertný hit Doma dobre, nechýbali ani bývalí členovia Medveď a Matej Starkov. Kapela je v skvelej forme a jej zásoba skladieb, ktorej texty poznajú fanúšikovia naspamäť (vrátane singlov z albumovej novinky), by pokojne vystačila aj na viac než futbalových 90 minút. Už i to je však na festivaloch štedrá dĺžka koncertu a Para ju využila naplno, aj s "nadstaveným" časom odspievaným priamo v dave.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Trefnou dramaturgickou voľbou bolo vystúpenie mladej britskej hudobníčky Arlo Parks počas západu slnka. Mäknúce svetlo nad areálom bolo vhodnou kulisou pre jej hebko hlboký hlas a príjemne melancholické popové melódie. Napriek speváckym kvalitám Parks nepatrí medzi hudobníctvo, ktoré svoje zručnosti exhibuje, celý jej prejav je skôr civilne konverzačný. Napriek tomu, že naživo sa hudobníčka s kapelou vedia aj poriadne oprieť do gitár, jej slovenský debut neprináša strhujúcu šou, ale skôr atmosférické naladenie sa. Ponúkne množstvo skladieb z úspešného debutu Collapsed In Sumbeams, aj viac experimentujúceho minuloročného nasledovníka My Soft Machine. Nechýba (pred tematickou piesňou Black Dog) ani poznámka, že napriek tomu, v akom idylickom prostredí sa práve nachádzame, niekto možno zažíva ťažký deň a Parks publiku pripomína, že aj ťažké pocity pominú a môže byť lepšie.
Koncert pre Stanku
S podobnou nádejou odohrali v rovnakom čase svoj spoločný koncert aj skupiny Zlokot a Got Blue Balls, hoci strata blízkej osoby je definitívna a bolesť z nej nikdy úplne nezmizne. Koncert pre Stanku Apfelovú alias "jabĺčko" (is not dead) však nebol len smutnou pripomienkou jej nedávneho predčasného odchodu, ale v prvom rade oslavou jej života a hudby, ktorú podporilo aj viacero hostí.
Formácie sa striedali vždy po jednej pesničke, čo by za normálnych okolností nedávalo úplne zmysel, keďže ide o dosť odlišné kapely. Zvláštna dynamika koncertu však dokonale fungovala v rovine symbolickej. Alt/punk rocková zostava Got Blue Balls, ktorá bola Stankinou prvou vážnou kapelou, bola totiž v jej kariére a živote rovnako zásadná ako Zlokot, v ktorom ju neskôr spoznala širšia hudobná verejnosť. Fotografie zosnulej hudobníčky premietané na veľkoplošnej obrazovke počas jednej zo skladieb Got Blue Balls priniesli dávku emócií, no samotní hudobníci v príhovoroch nikdy neskĺzli do prehnaného pátosu. Bol to hlavne poriadny rock’n’roll, tak ako to Stanka mala rada a ako to majú radi aj fanúšikovia jej kapiel.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Rap bez veľkých gest aj silný cover Radiohead
Druhým britským zástupcom v programe bol raper Skepta, ktorý sa v Trenčíne predstavil už v roku 2019. Aktuálny koncert ho opäť ukázal v dobrej forme, ktorá sa - až na chvíľami agresívnu pyrotechnickú šou – zaobišla bez zvyčajného žánrového siláctva a stála predovšetkým na kvalitnom flowe umelca. Publiku sa ušli staršie kúsky ako Text Me Back, ale aj dvojtýždňová novinka Miss Independent alebo energická spolupráca s A$AP Rockym Praise Da Lord. Hudobníkovi, ktorý patrí k pilierom žánru grime, sa na Slovensku očividne páči – svoju druhú návštevu končil so slovami, že sa určite vráti s vlastným turné. Snáď ho teda niekto na klubovú šou u nás bookne, uzavretý priestor by jeho hudbe svedčil ešte viac než festivalový open-air. Navyše s nie ideálnym nazvučením, pri ktorom bolo basové frekvencie beatov cítiť menej než teplo šľahajúcich plameňov.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Ešte menej opulentnú rapovú šou následne predstavila americká rapperka Noname, ktorá sa koncentruje predovšetkým sa skvelo prúdiaci flow a energiu neo-soulovej kapely. Suverénny prednes umelkyne, ktorá vychádza z prostredia slam poetry a medzi svoje vzory radí Patti Smith či Toni Morrison, síce trochu zanikal práve v produkcii jej spoluhráčov, no energická charizma hudobníčky je nepopierateľná. Sofistikovane artikulované a sociálne angažované výpovede Noname určite stojí za to si pozorne dopočúvať aj po festivale.
V úvodnom večeri rozhodne k highlightom patril James Blake, ktorý sa aktuálne vzďaľuje od melancholických polôh, ktoré ho preslávili, a vracia sa skôr k tanečnejšiemu elektronickému zvuku. Napriek tomu slovenské publikum ani tentokrát neukrátil o staršie obľúbené kúsky, ktoré organicky prepájal s novšou tvorbou. Zaznela tak napríklad romantická Godspeed a intímna Say What You Will, no aj skladba Thrown Around, ktorá predstavuje hudobníkovu emancipáciu od nahrávacej spoločnosti, a zároveň vzdáva poctu britskej elektronickej produkcii, ktorá Blakea formovala. Priestor dostali aj coververzie a to konkrétne výborné spojenie Billa Whitersa (Hope She’ll Be Happier) a Radiohead (No Surprises). A napriek tomu, že vystúpenie poznačili technické problémy, koncert Blakea potvrdzuje ako zrelého umelca, ktorý spája tvorivú suverenitu a zároveň neutíchajúcu chuť spochybňovať a objavovať.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Nočná párty na tri rôzne spôsoby
Prísľub skvelej úvodnej párty vo štvrtok v noci naplnila kórejská dídžejka Peggy Gou, ktorá patrí medzi popredné mená súčasnej elektronickej produkcie. To, čím hudobníčka očarila na Tik Toku, rozhodne funguje aj naživo. Jej osobitá perspektíva na zvuk 90. rokov vytvára zábavnú zmes techna a housu, ktorej nechýba precíznosť ani povznášajúca ľahkosť. Spomínanú dekádu zažila len ako dieťa, možno preto sa nebráni ani čerpaniu z “guilty pleasure” vôd 90’s elektroniky. Do mixu tak pripája emotívny soul aj hity ako Murder On the Dance Floor, čo baviace sa publikum náležite oceňuje. A ak sa k mase tancujúcej pod hlavným pódiom cez víkend pridajú ešte fanúšikovia a fanúšičky mien ako Black Pumas, Morcheeba, Eartheater, Donny Benét či Nia Archives, o budúcnosť Pohody sa rozhodne netreba obávať.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Tisícky fanúšikov sa po rozlúčke viditeľne dojatej Peggy Gou presunuli do najväčšieho krytého stanu SLSP, kde zábava pokračovala s najväčším prekvapením štvrtkového programu Genesis Owusu. Austrálčan ghanského pôvodu zjavne pije rovnakú vodu ako Donny Benét, ktorý sa na trenčianske letisko vráti už dnes podvečer. Hoci bol Owusu na pódiu sám, ani na chvíľu sa nezdalo preňho priveľké a originálnou zmesou vesmírneho funku, tanečných beatov, rapu a punku absolútne ovládol celý priestor. Rodený performer pritom počas skladieb aj v rámci komunikácie s publikom zo seba vydal obdivuhodné množstvo energie a tá sa mu od fanúšikov vrátila naspäť v intenzite, ktorá prekvapila i jeho samotného. Kiež by teda jeho príbeh so Slovenskom bol podobný ako u krajana Donnyho. Genesis Owusu totiž takisto hráva aj s kapelou, bolo by skvelé vidieť ho na Pohode znova.
Na jeho multižánrovú šou bez problémov nadviazal Gleb, ktorého fanklub bolo v kotli pod pódiom počuť aj počas krátkej prestavby. Raper sa na letisko vrátil presne po roku od svojho prvého vystúpenia na hlavnom pódiu, kde ani za denného svetla rozhodne nesklamal, no krytý stage mu predsalen svedčí viac. Napriek “obývačkovým svetlám” a padajúcim gatiam dal po pol druhej v noci kvalitnú šou plnú starších bangrov, noviniek z albumu Dlhá cesta domov aj freestyle improvizácií. Sympatické na ňom je, že sa nepreteká s rapovými kolegami o to, kto dá väčší koncert. Ide si svoje, jeho fanbase každým rokom rastie a kedykoľvek príde na Pohodu či Grape, má “plný dom”.
Letisko dnes dopoludnia príjemne schladil dážď a my sa už od skorých poobedných hodín môžeme tešiť na festivalový program v plnej kráse, ktorý prinesie svetové a lokálne hviezdy ako Royal Blood, Pendulum, Morcheeba, Pražský výběr či Jana Kirschner, ale aj množstvo objavnej hudby na menších pódiách.
Autori:
Michaela Kučová (úvod, Arlo Parks, Skepta, Noname, James Blake, Peggy Gou)
Patrik Marflák (Para, Koncert pre Stanku, Genesis Owusu, Gleb)
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
