Festival Rock pod kameňom sa už dávnejšie zaradil medzi popredné podujatia, hostiace špičkové európske rockové kapely. Druhý augustový víkend bol vyhradený rockovému ošiaľu v príjemnej rekreačnej lokalite Sninských rybníkov a východniarov potešilo, že sa nemusia terigať na druhý koniec republiky.
Počas ďalších dvoch dní vystúpili ako hlavné lákadlá kapely, ktoré sa na základe žánrovej príslušnosti dajú zaradiť do troch blokov.
Pretty fu... loud!
Skupina Lucie patrí v Čechách a na Slovensku medzi gigantov rockovej scény a aj keď by ste ju v programe hľadali márne, jej tvorba znela počas oboch dní s veľkou noblesou. Prvýkrát si známe hity vzal do parády David Koller, spevák s výbornou skupinou a ešte lepším vokálom. V druhý deň sa nebáli v "cudzom" revíri zaloviť ani Wanastovi Vjecy. Tradične výborná stálica nesmela vynechať neodmysliteľné skladby Tak mi to teda nandey či Bedna od whisky, no tie nezožali až taký úspech ako famózna balada Dotknu se ohně. Kodymovi a spol. to však určite nezazlieva ani najväčší neprajník.
Vystúpenie ďalšej českej legendy Olympic malo svoje čaro a nebolo to iba o nostalgii, ale po toľkých rokoch neustáleho omieľania už niektoré veci jednoducho musia človeku liezť na nervy. "Naposledy sme v Snine hrali v roku 1979 a ak túto periódu v budúcnosti dodržíme, naisto si tu už nezahráme," zavtipkoval si Petr Janda. Medzi najväčšími hitmi zaznela i slávna Bon Soir Mademoiselle Paris, ktorú spevák venoval zosnulému kolegovi Petrovi Mukovi.
Dáni Pretty Maids to majú radi veľmi nahlas a vedia toho ponúknuť veru dosť (a určite nemuseli vyberať z pokladnice Pink Floyd už dosť prevarenú verziu o "ďalšej tehle v stene"). Väčšiu radosť urobili ľuďom s novšími kusmi, takmer geniálne jednoduchým refrénom Please Don't Leave Me či spomínaním na 80. roky. Z debutu odznela Red, Hot and Heavy a neboli by to PM, keby zabudli na skvelo fungujúci vypaľovák Future World. Bez debaty vrcholný piatkový zážitok.
Štipľavé texty, mokrý humor
Priznám sa, že Inekafe som v posledných rokoch nesledoval a omylom som ich považoval za letargicky odpočívajúcu kapelu, ktorá má svoje najlepšie časy už dávno za sebou. Preto ma prekvapil slušný zástup hláv, sledujúcich obrovskú vervu punk rockovej trojice. Čo na tom, že takmer každý ich zásadný hit začína podobnými akordmi. Vratko ďakoval "veľmi pekne", kritizoval vojny, pridal k februáru dva dni, prebudil sa "ráno", dokonca spustil aj ekologickú ukážku z nového albumu. Z talónu vytiahol po koncerte tričko s nestarnúcou legendou Bad Religion a so záujemcami sa neváhal odfotografovať.
Diváci sa na Inekafe zabávali o poznanie viac než pri Slobodnej Európe, i keď sa Whisky snažil zo všetkých síl. Tentokrát to prehnal s "liguére" a nič na tom nezmenil ani výborný výkon ostatných hudobníkov. Nešlo o markantný výpadok, navyše Slobodka si zo svojej pozície môže dovoliť aj takéto extempore. Ich hudba bola vždy o krok ďalej pred konkurenciou, o textoch ani nehovoriac. Nemohli chýbať zásadné skladby, aj keď frontman stále nepochopiteľne ignoruje svoj sólový album z roku 1999. A akoby toho nebolo málo, na ďalší projekt v budúcnosti nepomýšľa. Hlavnou hviezdou bol v ten deň určite Sveťo, blysnúci sa parádou Ryby ešte z čias ExTipu. "Vtedy tu vládli ľudia z ŠtB a rovnakí ľudia vládnu aj dnes," potvrdil starú pravdu gitarista.
Servítky pred ústa si nebrala ani Karpina, kritizujúca úzkosť jedného životne dôležitého orgánu, pomery v katolíckej cirkvi či celonárodne známe malomeštiactvo. S týmito nešvármi vypomohol punkerom aj Whisky a očividne mu to s Elvisom pristalo. Všetky tri spomenuté kapely reprezentujú odlišnú tvár žánru a v podstate im niet čo vytknúť.
Zdroj: PRNie každé klišé musí vyznieť trápne
Metalistom mohol vyhovovať program už kvôli tomu, že sa tu predstavili ich obľúbené spolky, no ľudia, ktorých hudobný obzor nekončí pri Stratovarius, nemali dôvod jasať. Prešovčania Frown si u mňa šplhli so spomienkou na Petra Steela (Type 0 Negative) a nebyť prílišnej podobnosti s hlasom Uda Dirkschneidera, bol by o jeden dôvod na radosť viac aj v prípade českých Witch Hammer. Naopak takým Ravenclaw či Tristana čosi k (subjektívne!) dobrému pocitu chýbalo a druhí menovaní si s divadielkom so snubným prsteňom dvakrát nepolepšili. Brainscan narušili krásnu sobotnú idylku návštevníkom blízkeho kúpaliska, ktorí sa dramaturgom aspoň v duchu určite poďakovali. Extrémny metal je pod páliacim slnkom vždy nevďačným artiklom.
Headlinermi, obhajujúcimi česť metalovej šľachetnosti, sa stali Edguy a Amaranthe. Tí prví majú obrovské šťastie, že majú pri kormidle Tobiasa Sammeta, to jest skvelého šoumena. "Čo skladba, to hymna," nechal sa počuť jeden z fanúšikov. Dovolím si jeho výrok upraviť na "čo skladba, to klišé". Lenže aj to najväčšie metalové klišé dokázali Nemci publiku predložiť s nenútenou samozrejmosťou. A odozva? Ľudia im z ruky vyzobali to prvé i posledné a vôbec nehralo rolu, či zaznel dlhočizný epos, Rock Me Amadeus od Falca, alebo prachobyčajný "kvapík".
Sammet sa s Ronniem Atkinsom (Pretty Maids) zhodli, že v Snine je vždy vynikajúce heavy metalové publikum. Charizmatický spevák, ktorý na festivale vystúpil už po tretí raz (naposledy vlani s projektom rockovej opery Avantasia), skalných fanúšikov potešil najmä exkluzívnou premiérou skladby All the Clowns z albumu Mandrake, ktorú si pripravil špeciálne pre slovenské publikum a ktorú doposiaľ nikdy nehral na žiadnom zo svojich koncertov. Zaznelo aj niekoľko noviniek z aktuálneho štúdiového albumu Space Police. Pred 10 rokmi som tvorbu Edguy prestal sledovať, pretože som mal pocit, že väčšie trháky už neskomponujú, ale túto mienku môžem s príchodom ich novinky prehodnotiť.
Švédsko-dánski Amaranthe predstavujú mladú krv - snažia sa priniesť krížením moderného metalcoru s tradičnými postupmi čosi svieže a určite to na tunajšiu omladinu v ten večer zapôsobilo. Mne sa ich operná diva Elize Ryd, týpek z hardcorového tábora a death metalový growler nepozdávali už od začiatku. Takéto zjavy však musia byť ozdobou väčšiny festivalov, tak hovorí dlhoročná skúsenosť. Dramaturg sa tým chtiac-nechtiac zavďačí mase divákov.
Sninské festivaly právom lákajú kvantum ľudí, spoliehajúcich na šikovnosť organizátorov. Na ich adresu je možné vysloviť slová chvály, i keď je určite v mnohých veciach čo vylepšovať. Zaželajme si, aby v budúcich rokoch podujatie napredovalo a prinieslo opäť niekoľko zvučných mien aspoň európskeho rockového neba.
Autor: Marek Danko
Foto: Facebook.com/rockpodkamenom
Súvisiaci interpreti: Edguy
