Grape trinásť, pán Boh pri nás. Tak znelo heslo tohto ročníka festivalu, ktorý sa cez víkend po tretíkrát konal na trenčianskom letisku. A šťastie mu skutočne prialo. Pár dní pred jeho konaním síce museli organizátori hľadať náhradu za zrušený koncert Kiasmos a program nultého dňa Vatra sa kvôli dažďu posunul o dve hodiny, no v piatok a sobotu už bolo všetko vrátane počasia a samotnej organizácie na jednotku.
Temné konotácie súvisiace s trinástkou sa tak napokon zhmotnili len v podobe dress kódu, v ktorom prevažovala čierna farba a mnohí z návštevníkov vytiahli svoje viac či menej kreatívne bubácke kostýmy a líčenia. Číslo trinásť je zároveň začiatkom tínedžerského veku a dá sa povedať, že aj Grape dnes spĺňa podobné charakteristiky ako ľudia prechádzajúci od detstva k dospelosti. Jeho program je stále hlavne o zábave a bezstarostnosti, no tak, ako sa dospievajúci človek chtiac-nechtiac dostáva stále viac do kontaktu so spoločenským dianím, tak aj festival, ktorý je od začiatku zameraný na mladšiu cieľovku, tento rok zatiaľ najvýraznejšie reagoval na politickú situáciu na Slovensku.
Vzhľadom na aktuálny prístup ministerky kultúry k svojmu rezortu a minulotýždňovým čistkám v SND a SNG, ktoré vyvolali veľkú nevôľu kultúrnej obce, sa však nemožno čudovať a reakcia nezávislej hudobnej scény, ku ktorej patrí aj Grape a jeho účinkujúci, je prirodzená. Mnohí z nich boli aj súčasťou (či už na pódiu alebo pod ním) dnešného Protestu na obrany kultúry a niektorí naňho fanúšikov počas svojich vystúpení aj priamo pozvali.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Aj toto je slovenská kultúra
Veľmi symbolické bolo už v piatok popoludní spoločné vystúpenie SĽUK-u a Baletu SND. V najväčšom krytom stane sa na pódiu striedala ľudová hudba a tance s klasickým baletom ale aj modernými tancom na pesničky od Princea či Georgea Michaela. Hudobné kontrasty dopĺňali vizuálne – okrem krojov mohli fanúšikovia obdivovať aj rôzne kreatívne outfity plné farieb a extravagantnosti, keďže niektoré choreografie z dielne Baletu SND pripomínali módnu prehliadku.
V zákulisí bol aj odvolaný riaditeľ SND Matej Drlička a na konci tejto strhujúcej hodinovej šou vyslali organizátori jasný odkaz: “Toto je dôkaz, že kultúra je niekde inde, ako si niektorí ľudia myslia.” Ide o ďalšiu variáciu vety “Aj toto je slovenská kultúra”, ktorú umelci ministerke od jej nástupu do funkcie vzhľadom na jej limitované vnímanie kultúry adresujú pravidelne. Značný priestor jej v sobotu na rovnakom mieste venovali aj stand-up komici zo Silných rečí a svoje postoje počas oboch dní verejne prezentovali viaceré z vystupujúcich kapiel.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Z bohatého zastúpenia domácej scény piatkový večer ovládli Para a Billy Barman a ja som mal riadne déjà vu, pretože v približne rovnakých časoch po sebe na rovnakých pódiách hrali tieto kapely aj pred rokom. Na jar však obe vydali nové albumy, takže setlisty boli dosť odlišné od tých minuloročných. To isté platilo aj pre Korben Dallas, ktorí sa v piatok na Grape vrátili po dvoch rokoch, či Medial Banana, ktorí zvykli pravidelne vystupovať v skorších popoludňajších hodinách na hlavnej scéne, no teraz svoj nový album predstavili v teplotne omnoho príjemnejšom nočnom slote, hoci na menšom pódiu.
Opakovanie domácich mien v lineupoch slovenských festivalov je niečo, čomu sa hlavne tie s väčším počtom pódií vyhnú len ťažko. Podľa návštevnosti týchto koncertov však rozhodne nie sú len výplňou v programe a fanúšikovská podpora domácich kapiel od najväčších festivalových stálic až po alternatívnejšie či nové mená je na Grape naozaj silná. Najmä Para zaplnila priestor pod hlavným pódiom tak, že jej mohla závidieť aj väčšina zahraničných mien festivalu a Billy Barman rovnako suverénne ovládli Suzuki stage. Pod ďalšie pódiá prilákali najväčší dav The Curly Simon, Similivinlife či jeden z najstreamovanejších českých interpretov Calin.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Zahraničnými ťahákmi prvého večera boli indie-rockoví Two Door Cinema Club, drum&bassový projekt Dimension a dídžejka Charlotte de Witte, ktorá piatkový program na hlavnom pódiu uzavrela nekompromisným techno setom. Trochu nelogicky bola v tom čase jej jedinou alternatívou v programe (okrem nekonečného dnb žúru na GLO stagei) iná techno dídžejka - Slovenka Kristie Kardio, ktorá by hocikedy inokedy určite mala pod pódiom viac než pár desiatok ľudí.
Inak ale bola dramaturgická skladačka trinásteho Grejpu zložená dobre a v každom slote boli na výber minimálne dva-tri rôznorodé koncerty. Navyše presun medzi pódiami v kompaktnom areáli nikdy nezaberie viac než päť minút. Presne toľko trvajú aj pauzy medzi jednotlivými slotmi, no neznamená to, že na Grape zvykne zavládnuť ticho. Najmä vo večerných a nočných hodinách, kedy nočné stage zamerané na elektronickú hudbu bežia takmer nonstop, sa hlasnej hudbe vyhnete len ťažko. Daňou za spomínanú kompaktnosť sú čiastočné presluchy v niektorých častiach areálu (pre dobrý zvuk si treba prísť pred pódium) a špeciálnym zážitkom bol pokus o sledovanie kultového Exorcistu v nočnom kine Urban Marketu s nechceným dnb soundtrackom od Dimension.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Silná sobota s kráľom Kiwanukom
O druhom dni aspoň pár rozvitých viet, nakoľko celý festival som absolvoval s dvanásťročnou dcérou, ktorej sa nechcelo vymetať koncerty v mnou žiadanom tempe, a navyše prišla aj posila v podobe Renata Khalla, ktorého text nájdete nižšie. Potešil ma po dlhej dobe koncert Bad Karma Boy, ktorí si od posledného albumu dali poriadne načas a naživo predstavili hneď niekoľko noviniek. Vec a jeho Allstars banda zahrali koncert, ktorý je skvelou ukážkou toho, ako sa dá spojiť bohapustá zábava so silnými textami na aktuálne témy. Zarezonovali najmä skladby projektu Ultrazvuk a dúfam, že sloha Zuzany Mikulcovej v skladbe Chlapci nad 30 bude niekedy aj zaznamenaná v štúdiu a vydaná.
Grape svedčí aj kapele Bert & Friends, ktorej popová psychedélia so slnkom v očiach bola ideálnou príležitosťou dať sa do vodorovnej polohy. Nothing But Thieves priniesli dávku gitarovej energie, následne bol ťažký výber medzi Fallgrapp a Meowlau x Val opäť rozseknutý juniorkou. Vyhrali Laura chs Valentínou, ktoré svojimi koncertmi vždy dokážu dobiť baterky.
Prvý sobotný headliner Tom Odell, tak ako už viackrát na slovenských pódiách, rozcítil nejednu ženskú dušu a pesničkami prechádzajúcimi od klavírnych prežívačiek k dynamickým finále skladieb si určite získal aj nových fanúšikov. AJ Tracey priniesol rap, grime a UK garage s nefalšovaným britským akcentom. Radšej by som skákal vpredu pod pódiom, ale energiu z jeho šou bolo cítiť aj v rade na obriu reťazovku Swing Tower s parádnym výhľadom na nočný areál plnom umeleckých inštalácií á la Biela noc.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Vrcholom druhého večera aj celého festivalu bol pre mňa koncert britského soulového umelca s geniálnym hlasom a vkusom vyšľachteným černošskou hudbou zo 60. a 70. rokov, Michaela Kiwanuku. Ani som nedúfal, že práve na jeho koncerte sa dostaneme do predných radov, no hoci išlo o jedno z najväčších mien tohtoročného lineupu, veľká časť 30-tisícového návštevníctva zrejme uprednostnila energickejšie alternatívy v podobe koncertov Yzomandiasa či Zandomeho. Publikum pod hlavným pódiom tak bolo v sobotu pred polnocou značne redšie ako pri koncertoch Pary či Toma Odella, no stále dosť veľké a tí, ktorí si Kiwanuku nenechali ujsť, určite neoľutovali.
Sprevádzaný veľkou osemčlennou kapelou s troma vokalistkami ponúkol tento sympatický Londýnčan, ktorého rodičia v sedemdesiatych rokoch emigrovali z Ugandy, krásne nazvučený koncert plný emócií. Na obrazovke za pódiom ich umocnili takmer statické pomalé zábery zachytávajúce obyčajnú krásu ľudí afroamerického pôvodu. Hoci drvivá väčšina publika boli bieli Európania, Kiwanukova zhudobnená "black experience" sa určite dotkla všetkých prítomných. Na záver hekticky pulzujúceho festivalu bolo jeho vystúpenie dokonalým stíšením a zároveň hudobnou extázou. Trinásťročný tínedžer Grape tak aj týmto koncertom ukázal, že pod všetkým tým štýlovým pozlátkom, mladíckou pojašenosťou a rastúcim rebelantstvom sa vo vnútri skrýva jeden fakt dobrý a citlivý chalan. Nech mu to vydrží!
Zdroj: Martina Mlčúchová
"Stĺpček" Renata Khalla:
Aktivizmus slovenských punkáčov, precítené gitary aj techno
Na festival som dorazil až v sobotu popoludní, s ambíciou užiť si ho bez skúseností prehýrenej predchádzajúcej noci a s čerstvou hlavou. Po bezproblémovej akreditácii som prešiel areálom a zoznámil sa s jeho reáliami, nasával atmosféru a typický a všadeprítomný virvar. Mladí ľudia pendlujúci okolo stánkov či užívajúci si neďaleký koncert Gleba, ktorého punchlines zachytávam cestou na Suzuki stage. Berlin Manson hrajú o polhodinu. Keďže som týchto mojich kamarátov ešte nevidel hrať na veľkom festivalovom pódiu, rozhodol som sa zložiť batoh a stihnúť ich set, čo sa mi aj podarilo.
Odohrali štandardne kvalitnú šou, no predsa len sa mi ich sound bude naveky viac hodiť do intimnejšej polohy uzavretého klubu. Niekoľkotisíc fanúšikov pod druhým najväčším pódiom Grejpu však nasvedčuje, že táto kapela, okrem toho, že “nestojí za veľa”, si jednoducho takýto stage zaslúži. Ak ste sa začudovali, prečo v poznámke tvrdím, že nestoja za veľa, nebojte sa, iba som parafrázoval ich vlastný text. Kapela Berlin Manson stále patrí k tomu najlepšiemu z domácej hudobnej scény.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Celkovo som mal dojem, že to najzaujímavejšie, čo môže Grape ponúknuť mne osobne, sú domáci interpreti s koreňmi v punku či undergrounde. Týpci, čo to sem prišli “zašpiniť” a vniesť trochu ideálov na ostrov bezuzdnej zábavy. Neviem, nakoľko spontánne bolo napríklad rozhodnutie vokalistu Adama Draguna, práve zo spomenutých Berlin Manson, vyzvať početný crowd, aby sa zúčastnil pondelkovej demonštrácie za záchranu kultúry iniciatívy Otvorená Kultúra, ale myslím, že urobil veľmi dobre. Chalani si totiž veľmi dobre uvedomujú svoj vplyv na mladých ľudí a určitú zodpovednosť, ktorú takéto, povedzme že influencerstvo, obnáša.
Neskôr počas festivalu vzniklo aj celkom virálne video, v ktorom svoje instagramové sily spojili práve chalani z BM, Fvck_Kvlt a Dušan Vlk s Temným Rudom, aby výzvu zúčastniť sa spomenutej demonštrácie ešte viac zosilnili. Tento aktivistický moment sa stal pre mňa najsilnejším momentom tohto ročníka Grape festivalu. Druhým bolo moje stretnutie s producentom filmov pre dospelých v backstage.
Okrem aktivizmu slovenských rapových punx a ich vystúpení (Fvck_Kvlt i Dušan Vlk dali v sobotu tradične nadupané koncerty pred nadšeným a početným publikom), ponúkal sobotný večer na Grape aj vystúpenia takých mien ako Tom Odell, ktorý svojim melancholickým prejavom a hudbou nastolil dojímavú atmosféru, podobne aj Michael Kiwanuka, ktorý pokračoval v intímnej gitarovej tvorbe.
Pestrosť na festivale vynikajúco vyvažoval aj elektronický Unicredit Stage, ktorý návštevníkom ponúkol kvalitné mená slovenskej aj zahraničnej tanečnej scény. Za zmienku určite stojí set mladého talianskeho producenta Francesca Perrone, vystupujúceho pod menom Dyzen. Hoci nie on bol náhradníkom za Kiasmos, ktorí sa z osobných dôvodov nemohli na Grape 2024 dostaviť, jeho emotívne a melodické techno ich absenciu pekne zastúpilo. Sobotnú noc spestrilo aj vystúpenie britskej umelkyne Henri Bergmann, ktorej magické arpeggia a melodické linky prispeli k transcendentálnemu zážitku z finále tohtoročného Grape festivalu.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Pozrite si veľký fotoreport z Grape festivalu 2024
Autori: Patrik Marflák, Renat Khallo
