Pomerne strnulé obecenstvo, tribúny zívajúce prázdnotou, či objednané pivo vybavené do dvoch minút. Aj to bol bratislavský koncert primáša balkánskej dychovky, Gorana Bregoviča. Na poslabšej atmosfére v Aegon aréne sa zrejme podieľalo viacero faktorov naraz: hudobná produkcia, kapacitne aj pocitovo nevhodný priestor, či vysoké vstupné.
Stratení v priestore
Pokiaľ ide o samotný priestor, zlá akustika v Aegon aréne NTC bola terčom kritiky už mnohokrát. Tenisová aréna je však tenisová aréna a pri očakávaní väčšieho množstva divákov promotéri nemajú veľa možností na výber. Okrem zvuku, ktorý opäť raz koncertu nepomohol, nezapadala zmenšená verzia Bregovičovho orchestra na pódium veľkej športovej haly ani vizuálne. Bosniansky hudobník a jeho sprievodná kapela sú totiž predovšetkým živelnými muzikantmi, nie pódiovými šoumenmi. Hudba, ktorá by krásne vynikla na open-air festivale či akcii, kde ľudia spontánne tancujú a popíjajú, tak získala zvláštny rozmer, keď ju strnulo stojaci fanúšikovia prijímali pasívne.
Vizuály ani impozantný svetelný park sa nekonali a okrem hudobných výkonov spočívala celá pódiová produkcia len vo využití deviatich stoličiek. Porovnávajúc s koncertom britskej kapely Fink, ktorý sa uskutočnil noc predtým v bratislavskom MMC klube, sa tak aj tu zúfalo žiadal komornejší, menej chladný a zároveň kapacitne postačujúci priestor (Je taký v Bratislave? Možno Stará tržnica...). Hudobne sa to odzrkadlilo hlavne pri pomalšom tangu či intímnych baladách, akou bola aj pôsobivá Ederlezi. Tá sa aj napriek silnému sólovému intru sprievodnej vokalistky stratila niekde v priestore. Inými slovami, sú pódiá, ktoré by zážitku z tohto koncertu pomohli viac.
Zdroj: Marko ErdTakto to na koncertoch Gorana Bregoviča väčšinou nevyzeráKeď nástroje hrajú samé...
O zahrievacie kolo sa postarali domáci dídžeji Malalata Soundsystem, ktorí sa pozícii predskokana tešili. "Bol to taký môj sen, na Goranovi Bregovičovi som bol už 8-9 rokov dozadu v Inchebe," uviedol jeden z dvojice, Roman Lalík. Goran Bregovič a jeho sprievodný Wedding & Funeral Band odštartovali koncert naozaj originálnym spôsobom. Príchod charizmatického kapelníka na pódium totiž ohlásilo entré dychovej sekcie, ktorá si cestičku spomedzi divákov vyšliapala rovno na pódium.
Tam odpálila deväťčlenná zostava koncert úvodnou skladbou Gas Gas, v ktorej okamžite zaujal spevák Muharem Redzepi (tiež hráč na tradičný bubon goc) svojím nádherným vokálom inšpirovaným frázovaním z Blízkeho východu. Redzepi väčšinu koncertu spevácky dominoval nad samotným Bregovičom, slávny rodák zo Sarajeva však nezaostával ako kapelník, ktorý svoju družinu držal rytmicky pevne v rukách. Okrem príjemného "chrapľáku" predviedol aj hru na gitare, perkusiách či bubne.
Zhruba dvojhodinový hudobný set nechal vyniknúť aj ostatných členov kapely, ktorými sú Bokan Stankovic (trúbka), Dalibor Lukic (trúbka), Stojan Dimov (saxofón, klarinet), Alexandar Rajkovic (trombón, zvonkohra), Milos Mihajlovic (trombón), či v tradičných krojoch odené vokalistky Ludmila Radkova-Trajkova a Daniela Radkova-Aleksandrova. Tie spevácky buď intonačne škrípali, alebo vás naopak vyniesli do emočných výšin, ako tomu bolo v už spomínanej balade Ederlezi. V sólových momentoch sa predstavili aj nástroje ako trúbka, či balkánsky gypsy saxofón Stojana Dimova. Sklamaním pre fanúšikov živej hudby však mohol byť half-playback, v rámci ktorého mali vystúpenie ešte viac zintenzívniť prednahraté bicie, dychy, či iné zvuky. Kapelu prezradil napríklad zvuk klavíra či bubna, keď na ne nikto nehral.
Zdroj: Marko ErdVokalistky z kapely Wedding & Funeral Band - pozrite si celý fotoreportZ pohrebu rovno na svadbu
Väčšou prekážkou k rozpútaniu skutočne odviazanej zábavy však bola pomerne jednotvárna dramaturgia úvodnej hodiny, počas ktorej rovnaký rytmus a melodickú líniu len občas ozvláštnilo "balkánske tango", či skladba z repertoáru francúzskych Gypsy Kings. Aj napriek malým odchýlkam od hudobnej produkcie tak prvá časť vystúpenia sálu tenisovej arény úplne nerozohriala. Obrat nastal až kdesi v polovičke koncertu, keď sa kapela v setliste prepracovala až k skladbám s hitovým potenciálom, ktoré by snáď roztancovali aj mŕtveho.
Odznela energická Mesecina, Caje sukarije, Jeremija, či úderný Kalashnikov, počas ktorého vyzval Bregovič publikum "do boja!" spievaním danej frázy. Tanečnú energiu návštevníkov poriadne preveril aj skladbou Bella Ciao z obdobia talianskej občianskej vojny, či naopak uchlácholil svojím sólovým výstupom za bubeníckeho doprovodu Muharema Redzepiho. Ťahom na bránku v podobe záverečnej trištvrte hodinky tak kapela z pohrebnejšej nôty preladila na svadobnú a aj bratislavské publikum konečne "rozmrzlo". Fanúšikovia si energický záver koncertu určite užili, no veľavravný je aj fakt, že po odchode kapely z pódia sa hala dosť rýchlo vyprázdnila. Akoby o prídavky a naplnenie prísľubu dva a polhodinového programu ani nebol záujem. Nešlo pritom o zlý koncert, aj keď Gorana si mnohí pamätáme aj v lepšej kondícii. Napríklad jeho vystúpenie na belgickom festivale Esperanzah! bolo jednoducho nezabudnuteľné.
Za to, že to v Bratislave nefungovalo počas celého večera, však nie je na mieste kritizovať skupinu: sú to ostrieľaní hudobníci, ktorých hudba nežne slávu zadarmo a prináša ľuďom radosť. Čiastočne sa nemožno čudovať ani organizátorom, ktorí na základe popularity tohto bandu pravdepodobne očakávali vyššiu návštevnosť, čomu priradili aj (ne)zodpovedajúci priestor. Plusovým bodom je bezproblémový catering, keďže koncerty agentúry Ore Pole v NTC boli práve kvôli pomalým a slabo zásobovaným barom v minulosti kritizované. Spojením rôznych nepriaznivých okolností však vystúpeniu chýbalo to najpodstatnejšie, čo fanúšik na koncerte Gorana Bregoviča očakáva - atmosféra pripomínajúca divoké balkánske žúry.
Autorka: Júlia Šimková
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Goran Bregović
