V nedeľu 12. mája sa v areáli Incheby konala šou, akú Slovensko ešte nezažilo a ktorá sa už nebude opakovať. Francúzsky priekopník elektronickej hudby priniesol do Bratislavy majestátne audiovizuálne predstavenie, ktoré odohral spoločne s výbornými muzikantmi na čele so špeciálnym hosťom, gitaristom legendárnej skupiny Queen Brianom Mayom. Ten je zároveň spoluzakladateľom vedecko-hudobného festivalu Starmus, ktorého bratislavské vydanie odštartovalo práve týmto bezplatným koncertom.
Na úvod musím priznať, že osobnú účasť som z rodinných dôvodov musel oželieť. Písať o koncerte, ktorý som sledoval iba pri televíznej obrazovke, je naozaj zvláštny pocit. A tak trochu aj fejk. Napriek zjavným výhodám sledovania prenosu, ktorý ponúkol všetky možné pohľady na opulentné audiovizuálne divadlo s pôsobivou kulisou Mosta SNP a Bratislavského hradu v pozadí, totiž pozeranie "videokoncertu" z pohodlia gauča postráda to najdôležitejšie. Atmosféru, energiu, zvukové vlny, ktoré nielen počujete, ale aj cítite celým telom, dychberúce svetelné a pyrotechnické efekty, ktoré pôsobia úplne inak, keď ich vidíte nielen na dvojrozmernej obrazovke ale v plnej priestorovej realite, a samozrejme zážitok zo zdieľaného prítomného okamihu s tisíckami ďalších návštevníkov.
Mnohí sme si to naplno uvedomili počas pandémie, preto je skvelé a pozitívne, nie však prekvapivé, že ľudia sa napriek ťažkej ekonomickej situácii v posledných rokoch do klubov, koncertných hál a na festivaly vo veľkých počtoch vrátili. Pôžitok zo živých koncertov je skrátka neprenosný a pocítil som to aj včera, keď som už po pár minútach závidel tým takmer 40-tisíc fanúšikom, ktorým som pred začiatkom prenosu nezávidel, že tam museli hodiny čakať, aby si vystáli svoje miesto či už priamo v areáli Incheby alebo okolo neho. Nadšené reakcie prítomných na sociálnych sieťach a v diskusiách však svedčia o tom, že to stálo za to – navyše podľa ohlasov bola akcia zorganizovaná tak dobre, že čakanie na koncert ani veľmi nebolelo.
Najsilnejšia pasáž aj vďaka Slovenskej filharmónii
Jean-Michel Jarre je skutočnou legendou elektronickej hudby, no aj včera ukázal, že jeho koncerty nie sú len o syntetizátoroch a mašinkách. Počas väčšiny koncertu Most z budúcnosti ho na pódiu sprevádzali francúzsky hudobník, producent a skladateľ Claude Samard Polikar (bicie, elektronické perkusie, klávesy, synthy, vokály) a pomerne nová tvár na hudobnej scéne, anglická multiinštrumentalistka a skladateľka Adiescar Chase (elektrické husle, gitary, klávesy, didgeridoo, vokály), ktorá s Jeanom-Michelom spolupracuje od jeho ostatného albumu Oxymore (2022). Šarmantná umelkyňa vzbudzovala pozornosť okrem svojho talentu a hry na rôzne nástroje aj tým, že viacerým divákom vizuálne pripomenula našu súčasnú ministerku kultúry. Akurát toho zrejme o hudbe a kultúre vie viac a pri pohľade na ňu nemáte chuť prepnúť na iný kanál.
Hneď v prvej pol hodine zazneli dva z najznámejších "ušných červov" Jean-Michela, Oxygene 2 a Equinoxe 4, čím dal hudobník jasný odkaz, že vrcholmi koncertu budú iné skladby. Výnimočným momentom bola najmä Deuxième Rendez-Vous (alebo Rendez-Vous 2), pre túto príležitosť premenovaná na Rendez-Vous Bratislava. Francúz v nej totiž po zhruba 45 minútach koncertu na pódiu privítal trombónovú sekciu orchestra Slovenskej filharmónie spolu so Slovenským filharmonickým zborom. Nástup živých dychov znel aj z televízie tak monumentálne, že naživo to musela byť úplná extáza, rovnako tak aj zborový spev. Hoci elektronickú hudbu počúvam a milujem od tínedžerského veku, toto sú presne momenty, ktoré z vystúpení jej tvorcov robia niečo viac.
May, Dvořák aj Snowden
Aby toho nebolo málo, práve počas tejto skladby vstúpil do deja špeciálny hosť koncertu Brian May. Gitarovým sólom vygradoval “rande s Bratislavou” na maximum, aby následne po jeho krátkej sólovej exhibícii zaznelo ďalšie špeciálne číslo večera - podmanivá melódia skladby Largo zo Symfónie č. 9 "Z Nového světa" Antonína Dvořáka, ktorú zakončil ďalšou improvizáciou na ambientnom podklade Jarreovej hudby s prechodom do dlhšieho rockového sóla.
Po Mayovom odchode a návrate k elektronickejšiemu zvuku v skladbe Azimuth prišiel jeden z najdiskutovanejších momentov koncertu. Pesničku Exit otvorilo video s monológom whistleblowera Edwarda Snowdena, ktorý už viac ako desať rokov žije v Rusku a v roku 2022 sa vďaka podpisu Vladimira Putina stal ruským občanom. Niežeby na jeho slovách o slobode slova a práve na súkromie vo virtuálnom svete bolo niečo zlé, no ide o osobnosť, ktorá je značne kontroverzná. Aspoň však majú naši vládni predstavitelia raziaci "politiku všetkých svetových strán" spoločnosť ESET, ktorá nedeľnú šou aj celý festival Starmus na Slovensko priniesla, za čo pochváliť.
Koncert, ktorý bol naozaj pre všetkých
V súvislosti so samotným koncertom treba organizátorov, vrátane agentúry Vivien, ktorá mala na starosti produkciu, pochváliť aj za hladký priebeh obrovskej masovej akcie, aká v Bratislave nebola od bezplatného koncertu Eltona Johna na Tyršovom nábreží v roku 2005. Organizátori dokonca mysleli aj na ľudí, ktorí sa rozhodli pozrieť si šou z “nadhľadu” z Bratislavského hradu. Napriek veľkej vzdialenosti a faktu, že pódium bolo otočené opačným smerom, si vďaka reproduktorom umiestneným na hrade mohli aj oni mohli užiť nielen svetelné efekty, ohňostroje a 400 svietiacich dronov, na ktorých programovaní pre dokonalé zladenie s hudbou sa podieľal aj samotný Jarre, ale aj samotnú hudobnú produkciu.
Popri desaťtisícoch ľudí na oboch stranách Dunaja mohli fanúšikovia koncert sledovať aj cez live stream na veľkoplošnej obrazovke na Hlavnom námestí a v priamom prenose s komentárom veľkého Jarreovho fanúšika Romana Bomboša na Dvojke RTVS a na hudobníkovom oficiálnom Youtube kanáli. Otvárací koncert festivalu Starmus tak bol skutočne pre všetkých. Na Jarreovom Youtube si celé vystúpenie môžete pozrieť aj teraz, rovnako ako záznamy z iných jeho obrovských šou vo svetových metropolách.
Tá bratislavská však bola naozaj jedinečná a neopakovateľná. Medzi jej ďalšie vrcholy patrila napríklad euforická skladba Glory, kde si popevok zaspievalo aj publikum, a prídavok, v ktorom konečne prišlo aj na Jarreovu slávnu laserovú harfu. Aj skladbu Time Machine pritom umelec výnimočne premenoval, tentoraz na Bratislava Time. Opäť sa v nej totiž na scénu vrátil Brian May a bol to famózny záver večera, na ktorý návštevníci len tak ľahko nezabudnú.
Génius Jean-Paul Jarre!
Nemohlo ho pokaziť ani to, že gitarista v záverečnej ďakovačke francúzskeho kolegu omylom premenoval na Jeana-Paula. "Strácam hlavu," priznal trochu zahanbene vo vzácnom momente nedokonalosti. Celý koncert bol totiž podľa umelcovho vytlačeného setlistu naplánovaný na sekundu presne, vrátane všetkých príhovorov. Sympatické bolo, že Jarre sa na Mayovom omyle len počudovane pobavil a niečo mu pošepkal do ucha. Brit sa zase netváril, že si to nikto iný nevšimol, ale zobral si mikrofón naspäť a s humorom predstierajúc, že si Jeanovo druhé meno fakt nepamätá, sa opravil. Sú to skrátka legendy, ktoré tak ako nikto nie sú neomylní, no zároveň si nemusia nič dokazovať a v tom, čo robia, sú skutočnými majstrami.
Firma ESET, ktorá z úst súčasných vládnych predstaviteľov už roky čelí neustálym narážkam a útokom, si týmto koncertom spravila dobré PR. Najmä však ukázala, že Bratislava a Slovensko má byť na čo hrdé. Uvedomujúc si výnimočnosť koncertu bolo privilégiom zažiť ho hoci len sprostredkovane cez televízne vysielanie. Aj keď to napriek futuristickému názvu a vizuálnej stránke bolo hudobne miestami dosť retro. No ak by som sa mohol rozhodnúť znova, dal by som si to určite naživo.
PS: Martina Mlčúchová je akčná žena, takže ani v nedeľu večer nesedela doma. Pozrite si jej fotoreport
Festival Starmus v najbližších dňoch prinesie prednášky svetových vedeckých kapacít – držiteľov a držiteliek Nobelovej ceny, ako aj koncerty kapely The Offspring, hudobnej inovátorky Laurie Anderson a ďalších.
Záznam koncertu Most z budúcnosti:
Autor: Patrik Marflák
Autor používa antivírus od Esetu.
Súvisiaci interpreti: Brian May, Jean Michel Jarre