Prekvapujúco málo ľudí - odhadom nie viac ako 3000 - bolo v sobotu v rakúskom Wiesene zvedavých na priekopníka disca Nilea Rodgersa s jeho legendárnou skupinou Chic a na írsku speváčku Róisín Murphy. Veľké mená svetovej hudby by určite divácky lepšie obišli, ak by boli súčasťou lineupu najväčšieho slovenského festivalu.
Írska Björk a jej excentrická šou
Je jasné, že islandská speváčka je svojím ponímaním hudby, originalitou a umeleckým vkladaním sa do svojej tvorby neopakovateľná a nenahraditeľná, predsa sa však dali počas koncertu Róisín Murphy nájsť isté paralely. Kým približne v rovnakom čase boli Slováci svedkami bizarného kostýmu a hudobne i vizuálne prepracovaného vystúpenia hviezdy z Islandu, v mestečku Wiesen, niečo vyše hodiny cesty od Bratislavy, zažili podobne osobitú vizuálnu šou Rakúšania. Akurát v írskych farbách.
Jednoznačnou dominantou pódiového prejavu ženskej časti slávnej dvojice Moloko boli kostýmy, ktorých súvislosti neboli také zrejmé. Ani tanečné kreácie pripomínajúce kŕče pri nesprávnom trávení nepôsobili prirodzene, no akýmsi spôsobom zapadali do celkového konceptu osemskladbového vystúpenia. Návštevník tak mohol mať úplne oprávnene dobrý pocit z toho, ako sa mu pred očami zvíja nevkusne a prehnane naobliekaná žena.
Speváčka svoj setlist vytvorila naozaj vyvážene a propagáciu nového albumu si odkrútila polovicou skladieb - Gone Fishing, Exploitation, House of Glass a napokon aj aktuálnym singlom Evil Eyes, ku ktorému nedávno predstavila výpravný klip. Dynamika tejto skladby sa jej však vypomstila a popri pohybe na pódiu nestíhala meniť vokálne polohy tak, ako to robí na nahrávke. Medzi ďalšie kúsky v jej setliste patrili Golden Era - singel Davida Moralesa, disco mix skladby Jealousy, Pure Pleasure Seeker z repertoáru Moloko a úspešný nealbumový singel z roku 2012 Simulation. Ten síce zaznel v strede programu, no išlo o vrchol celého večera. Na začiatku si obaja gitaristi nasadili masky a ako pieseň plynula, približovali sa k sebe. Jeden z ľavého kraja, druhý z pravého a medzi nimi lascívne koketujúca Róisín Murphy.
Nebol to však jediný moment, kedy sa ukázalo, že chémia medzi hudobníkmi a speváčkou funguje dokonale. Ich hudobnú súhru bolo radosť sledovať naprieč celou hodinovkou. Každá skladba mala bohaté intro a outro, vďaka čomu s publikom minimálne komunikujúca Róisín nechávala priestor aj členom svojej kapely, medzi ktorými je aj na Slovensku vďaka Jane Kirschner dobre známy klávesák a producent Eddie Stevens.
Kvalitná oldies párty v podaní Chic
Rakúsku premiéru legendárneho gitaristu začínajúcej disco éry 70-tych rokov Nilea Rodgersa a jeho projektu Chic sprevádzali od začiatku technické problémy. Nedokázali sa dostatočne nazvučiť a okrem toho hlavnej hviezde praskla struna na jednej z dvoch gitár. Ako sám povedal, vôbec to nečakal, a preto sa niekoľkokrát pokorne ospravedlňoval publiku. Kým sa problém vyriešiť, nechal znieť sólo svojho saxofonistu Billa Holomana. Sympatickú skromnosť na druhej strane vyvážil samochválou, keď sa začal v rámci predstavovania činnosti svojej formácie chváliť všetkými dielami, ktoré produkoval a napísal. Vyznievalo však vtipne, aby sa gitarová ikona jeho formátu musela niekomu predstavovať.
Urobil to napokon aj hudobne v rámci medley prostredníctvom hitov Upside Down Diany Ross, We Are Family a He's The Greatest Dancer od Sister Sledge, Madonninho Like A Virgin a mash-upu skladieb Soup For One od Chic a Lady od francúzskeho dua Modjo. Chic však zahrali aj svoje najväčšie hity Good Times a Le Freak. Možno práve cesta naprieč históriou odradila mladšie rakúske ročníky, pretože dav sa začal počas tohto koncertu prerieďovať a z hŕstky prítomnej počas celého večera sa stala ešte menej početná skupina. Bola to ich škoda, pretože Rodgers k záveru koncertu do setlistu zaradil aj megahit spred dvoch rokov Get Lucky z dielne francúzskych "robotov" Daft Punk a Pharrella.
Tejto skladbe dodal ešte väčší punc "superpozitivizmu" úvod. V ňom 62-ročný hudobník opisoval, ako mu pred štyrmi rokmi diagnostikovali rakovinu, ako ho Francúzi oslovili a aj to, že sa z onkologickej choroby vyliečil. Už len za tento krátky príbeh si vyslúžil potlesk dlhší než je zvyčajné medzi skladbami. Milým faktom bolo aj to, že každý hudobník mal svoju zabávačskú úlohu, aj napriek tomu, že sa vyjadrovali len svojimi nástrojmi. Vo wiesenskom areáli Ottakringer arény sa udiala aj iniciácia najnovšieho člena rodiny Chic, ktorého prezývajú Biscuit. Bubeník musel zaspievať Let's Dance od Davida Bowieho - nenariadil mu to Rodgers, no výber skladby bol nevyhnutnou povinnosťou. Aj keď sa publikom s hudobníkom zoznámilo až v danom momente, získal úprimný aplauz.
Spoločným menovateľom oboch hviezdnych koncertov bolo chladnejšie počasie a technická nedokonalosť. Proti nižšej teplote mohol fanúšik bojovať svojpomocne niekoľkými vrstvami oblečenia. To, že speváci zneli ako cez odkvapovú rúru či niektoré nástroje hrali vyšší prím na úkor ostatných, je však niečo, čo sa na veľkých rakúskych podujatiach stávať nezvykne. A problém u našich západných susedov nebýva ani s propagáciou, takže spomenutá nižšia účasť musela byť nepríjemným prekvapením aj pre samotných umelcov.
Autor: Marek Majzon
Foto: Album artwork / Facebook.com/NileRodgersOfficial
Súvisiaci interpreti: Chic, Nile Rodgers, Róisín Murphy
