Stará tržnica v stredu po dlhých mesiacoch ticha opäť aspoň na jeden večer ožila hudbou. V jej veľkorysých priestoroch (presne sála s takouto kapacitou Bratislave chýba) vyvrcholila slovenská časť turné Potichu, na ktorom sa kapela Billy Barman spojila s dievčatami zo SĽUK-u. Funguje to skvele a mohlo by ešte lepšie, keby aj ľudia na koncerte dokázali byť Potichu.
Ešte viac sa to prejavilo na albumoch Modrý jazyk (2013) a Dýchajúce obrazy (2016). V skladbách ako Vrkoče, Strmá voda či (Jej) sloboda skupina (before it was cool) potvrdila, že poetika slovenského folklóru je jej blízka textovo i hudobne a jej prvky dokáže súčasnej mladej generácii priblížiť tak prirodzene a pritom vkusne ako málokto.
Takmer ideálne miesto
V publiku samozrejme prevažovali skôr narodení, no spojenie so speváčkami zo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) prilákalo aj staršie ročníky, ktoré by ste na koncerte kapely obľúbenej najmä u poslucháčov Rádia_FM nečakali. Priestory Starej tržnice, beznádejne vypredanej už týždeň vopred, spolu s vkusne nadizajnovaným pódiom podčiarkli výnimočnú atmosféru koncertu. Dvorný zvukár Barmanov Peter Paulen si skvele poradil aj s jej zradnou akustikou, až by sa žiadalo povedať, že bola pre tento koncert ideálnym miestom.
Celkový dojem však trochu znehodnotila vrava v publiku, ktorá žiaľ znela nielen medzi pesničkami, ale aj počas nich. V mojom prípade, aj keď som bol dosť ďaleko od pódia, boli ľudia naokolo celkom kultivovanými divákmi, no na Facebook evente sa po koncerte objavili sklamané komentáre ľudí, ktorí také šťastie nemali. A počas samostatných vystúpení dievčat zo SĽUK-u bolo šum z rozprávania menej ohľaduplnej časti publika naozaj počuť v celej sále.
Je to škoda aj pre samotných "hriešnikov", ktorým takto mohli uniknúť zimomriavkové momenty. Nehovoriac o tom, že je to neúctivé k umelcom a zážitok kazili aj ostatným. A mohol im takto ujsť aj vtipný moment, keď Ďuro v singli Mladým chýba vojna namiesto kokaínu spomenul špáradlo (Zo života jednu: to špáradlo ťa zabije). Fanúšikov pobavili aj dámy v krojoch, keď zaspievali veselú "opileckú" ľudovku Nedali nám pálenýho. Zato diváci mali pálenýho dosť, možno aj preto bola nálada miestami rozšafnejšia, než by si tichšie pasáže koncertu žiadali.
Zdroj: Lousy AuberPodmanivo aj živelne
Napriek tomu je dobre, že kapela, ktorá bežne hráva v kluboch a na festivaloch, tento projekt nerobila v komornejších divadelných priestoroch - na to má ešte čas. So sústredením na hudbu by to v sálach so sedením bolo určite lepšie, no energia, ktorú prinášajú skladby ako Traja, Introvert alebo Cigánska by zostala prikovaná na stoličkách. Intímnejším skladbám ako Vrkoče alebo (Jej) sloboda by možno divadlo svedčilo viac, no nájsť kompromis je v takomto prípade naozaj ťažké. A práve na takýchto koncertoch môžu mladší fanúšikovia zistiť, že aj keď na koncerty chodia predovšetkým za zábavou, nie vždy je to len o nej.
Jeden z najlepších momentov večera, v ktorom sa snúbili obe polohy, teda podmanivosť akustického aranžmánu s divokou živelnosťou, prišiel v polovici koncertu. Juraj Podmanický prezradil, že v detstve deväť rokov spieval vo folklórnom súbore a zanôtil temnú ľudovku Dolu cintorínom, z ktorej textu kapela čerpala pri tvorbe piesne Strmá voda. Samotný singel roka 2012 v ankete Radio_Head Awards následne zaznel v krásnej verzii, ktorej v závere dodalo na sile osem ženských hlasov v kontraste s naplno rozbehnutou kapelou. K vrcholom pre mňa patrili aj prídavky Mladým chýba vojna a cover piesne Svitá od Noisecut.
Zdroj: Dominik SzombathNamiesto elektroniky dvaja bubeníci, cimbal či marimba
Okrem dievčat zo SĽUK-u (spev, husle) dali známym pesničkám nový šat aj pridané nástroje. V medley skladieb Stano, Ahmed a Introvert vymenil Jakub Tvrdík klávesy za marimbu, v druhej polovici koncertu sa zase ku kapele pridal cimbalista Marcel Comendant, známy z Pacora Tria či z projektu Moruša Jany Kirschner. Celý koncert s kapelou ako hosť odohral aj Marián Slávka, ktorý si prisadol k Matejovi Rumanovi. Prítomnosť dvoch hráčov na akustických bicích tak vyvážila fakt, že na koncerte Potichu neboli použité elektronické pady a sample.
Kapelu budúci týždeň čakajú ešte dva takéto koncerty v Českej republike. Určite by však bola škoda, keby akustický projekt so SĽUK-om týmto turné skončil. Začal minulý rok v naozaj tichej "vysokohorskej verzii" na festivale Tatra Flowers s cieľom nespôsobiť doživotnú traumu kamzíkom okolo Téryho chaty. No ukázalo sa, že v rozšírenej verzii skvele funguje aj na veľkých pódiách.
Na tých sa Billy Barman pravidelne objavujú aj na najväčších slovenských festivaloch a snáď tomu tak bude aj toto leto s výnimočným programom Potichu (kiež by jeho koncept prijali aj festivaloví návštevníci). Zatiaľ je však isté len to, že kapela zo svojho najväčšieho nefestivalového koncertu pripravuje dlhšie video a podľa jej manažéra by zo záberov z tržnice mohol vzniknúť aj videoklip.
Pozrite si krátku ukážku z marcových koncertov v Žiline a Banskej Bystrici:
Setlist koncertu Billy Barman a dievčatá zo SĽUK-u Potichu:
(11.4.2018, Bratislava - Stará tržica)
1. Zlatom zdobená
2. Vrkoče (intro: SĽUK - Vre vodička)
3. Z okna vypadla
4. SĽUK - pásmo ľudových piesní
5. 100 kolies
6. SĽUK - Nedali nám pálenýho
7. Traja
8. Medley - Stano / Ahmed / Introvert
9. Strmá voda (intro: Juraj Podmanický a SĽUK - Dolu cintorínom)
10. SĽUK - pásmo ľudových piesní
11. SĽUK a Marcel Comendant (cimbal) - Išli hudci horou
12. Cigánska
prídavky:
13. SĽUK - ?
14. (Jej) sloboda
15. Mladým chýba vojna
16. Svitá (Noisecut cover)
17. SĽUK a rytmická sekcia BB
Autor: Patrik Marflák
Foto: Dominik Szombath (titulná fotografia a 1. fotografia v článku), Lousy Auber (2. fotografia v článku)
