Zaujímavý nový priestor, dobrú organizáciu a pestrý lineup, ale aj pár nedostatkov a sklamaní priniesol v sobotu do Bratislavy projekt Electronic Beats. Kapely ako Friendly Fires a The Asteroids Galaxy Tour ponúkli dostatok tanečnej energie, elektronickej hudbe však putovný festival tentoraz príliš veľkú službu neurobil.
Štýlové priestory však majú aj svoje muchy. Okrem slabej, resp. žiadnej cirkulácie vzduchu je problematická aj akustika priestoru, s ktorou zvukári bojovali najmä počas vystúpení kapiel. Najviac si to odniesla jediná slovenská formácia Zlokot, ktorá pre typický "predkapelový" zvuk nemohla naplno ukázať svoje kvality. Lyrikovu skvelú lyriku tak budeme môcť oceniť na pripravovanom debute alebo na iných koncertoch.
Zvuk však nebol dokonalý ani počas ďalších vystúpení a veľmi záležalo aj od toho, kam sa poslucháč postavil - bližšie k pódiu zneli kapely omnoho lepšie ako v strednej časti haly, úplne vzadu už namiesto hudby hrala len ťažko identifikovateľná hluková zmes. Priestoru by určite pomohlo lepšie rozloženie zvukovej aparatúry, resp. pridanie menších zostáv ďalej od pódia.
Megalomanská melanchólia
S bezchybným zvukom bolo výnimkou (zrejme zapríčenenou aj mojím natlačením sa na to správne miesto) vystúpenie projektu Woodkid, ktorý bol azda najväčším prekvapením večera. Niektorí nečakali nič, keďže zatiaľ patrí medzi menej známe mená (na scéne debutoval vlani na jar), iní sa tešili na intímne pesničky so zaujímavými orchestrálnymi aranžmánmi. Tých sme sa aj dočkali, no v prekvapivo megalomanskom podaní - speváka a skladateľa (a tiež režiséra a dizajnéra) Yoanna Lemoinea na pódiu sprevádzala sedemčlenná kapela s dvoma bubeníkmi/perkusionistami, troma dychármi (trúbka, lesný roh a trombón), klávesákom a "elektronickým mágom".
Lemoine, ktorý je známy aj vďaka tvorbe videoklipov pre Lanu Del Rey, robí v podstate pop, ale pri absolútnej nadvláde gitaroviek a electro/synthpopových projektov je na scéne výnimočným zjavom. V Bratislave predstavil novinky z pripravovaného debutového albumu The Golden Age, nechýbali však ani piesne z úspešného EP Iron, vrátane rovnomenného hitu. Práve ten preklenul koncert od intímnejšieho rozbehu (Baltimore's Butterflies, The Shore, Where I Live, Boat Song, Brooklyn...) k divokému vyvrcholeniu, ktoré po Iron pokračovalo napríklad v novom singli Run Boy Run.
Kým v prvej časti Lemoineov hlas, pripomínajúci pesničkárov ako Damien Rice, Justin Vernon (Bon Iver) a miestami aj rozochvený vokál Antony Hegartyho, dokonale zapadal do skvele napísaných i zahratých pesničiek, v energickom závere viac zaujal pohybom na pódiu ako spevom. Monumentálny náklad od dychárov a bubeníkov, ktorí v extatickom závere pripomínali Safri duo, ukázal, že pompéznosť Lemoineho tvorby občas prekračuje jeho hlasové limity. Spomínaný Hegarty by sa v tom famóznom zvuku určite nestratil, no divákov by priklincoval k podlahe, kým Woodkid namiesto zimomriavok z hlasu ponúkol tony energie a roztancoval zaplnenú halu. Zároveň sa postaral o jediné vystúpenie večera, ktoré uspokojilo aj náročnejších fanúšikov elektronickej a experimentálnej hudby.
Woodkid - Iron (live - Electronic Beats, Praha, 5. 5. 2012)
Kapely na letný festival
Po "predčasnom vyvrcholení" vyznela dánska partička The Asteroids Galaxy Tour tak trochu ako lacná zábavová kapela. Hudobníci na čele so speváčkou Mette Lindberg, ktorá outfitom aj prejavom pripomínala Katie White z dua The Ting Tings, ponúkli koncert plný ľahkého tanečného indie-popu s prvkami swingu či funku. Zvuková ani vizuálna farebnosť síce kapele nechýbala, horšie to však bolo s intenzitou - hodinové vystúpenie sa nieslo na jednej vlne. Počet tancujúcich sa počas koncertu od pár desiatok v prednej línii celkom slušne rozrástol, no skupina by určite lepšie vyznela počas horúceho letného dňa na open-air festivale. Uvidíme na Pohode.
Friendly Fires patria medzi najzaujímavejšie skupiny kombinujúce alternatívny pop a disco s prvkami elektronickej tanečnej hudby, čo dokázali aj v Bratislave. O energické beaty sa podobne ako u Woodkida postarali dvaja bubeníci, frontman Ed Macfarlane zaujal okrem spevu aj obdivuhodným fyzickým výkonom, ktorým nabudil i publikum. Popri tanečných kúskoch dostali priestor aj pomalšie skladby a keď koncert vygradoval až do hitovky Kiss of Life, bolo jasné, že voľba headlinera na toto podujatie bola (v rámci možností) správna. Friendly Fires sme síce už na Slovensku videli (tiež v Trenčíne), no ich pop so zdravou dávkou experimentu len tak ľahko neomrzí. A ak by mali na letnom festivale vystúpiť opäť, tak už jednoznačne na hlavnom pódiu.
Foto: Martina Mlčúchová (ďalšie fotografie z podujatia nájdete v galérii a na www.electronicbeats.net)
Unkle - vyhasnutá legenda?
Predchádzajúce vydania festivalu vždy do Bratislavy priniesli aj zásadné mená elektronickej scény - v roku 2006 to boli The Prodigy a Carl Craig, o dva roky neskôr Underworld, vlani Apparat a Lamb. V ponuke podujatia, ktoré sa s rôznym lineupom koná vo viacerých európskych mestách, bolo aj tento rok niekoľko priekopníkov elektronickej hudby 90. rokov, ktorí na Slovensku ešte nehrali - napríklad Squarepusher či Amon Tobin, ktorý v stredu (16.5.) vystúpi v rakúskom Grazi. Voľba ľudí v nemeckej centrále Electronic Beats však v prípade Bratislavy padla na projekt Unkle Sounds a slovenskí organizátori akcie s tým už nič urobiť nemohli.
Horšie to snáď dopadnúť nemohlo. DJský projekt Jamesa Lavelleho, ktorý postupne vyprázdnil Refinery Gallery, neponúkol nič zo súčasného klubového zvuku, zlyhal vo vyvolaní príjemnej nostalgie a veľkým sklamaním jeho ohlasovanej "audio-vizuálnej" show boli aj generické vizualizácie. So stratégiou hrania čo najnudnejších a najmenej nápaditých rovných beatov, aby počas setu niekoľkokrát výrazne vynikli hity Unkle a ich remixy, navyše neurobil dobré meno ani tejto značke, ktorú v polovici 90. rokov spoluzakladal. Dnes sa na nej bohužiaľ už len vezie.
Viac elektroniky, ktorú klubová scéna nezaplatí
Projekt Electronic Beats opäť priniesol program, v ktorom si každý mohol nájsť to svoje a za cenu ani nie jedného klubového koncertu vidieť v najhoršom prípade aspoň jeden skvelý koncert. Možno je trochu na škodu, že veľkú časť lineupu tentoraz tvorili indie-popové kapely, aké na Slovensko privážajú aj letné festivaly Pohoda a Grape. Pri absencii progresívneho festivalu typu Wilsonic by totiž práve Electronic Beats mohol ponúknuť viac slovenských premiér najžiadanejších hviezd elektronickej scény. Bratislavské kluby síce budúcnosť reflektujú, no mená ako James Blake alebo spomínaný Amon Tobin sú pre ňu pridrahé.
Autor: Patrik Marflák
Foto: Michal Babinčák
Súvisiaci interpreti: Woodkid
