Nesmierne talentovaný hudobný mág Jacob Collier v utorok predviedol, ako zdvihnúť zasadené davy z tribún. Jeho imerzný prístup k nástrojom a spevu akoby nepoznal limity, a táto nespútanosť vrcholila momentmi, v ktorých si 30-ročný Londýnčan urobil nástroj zo samotných divákov vo vypredanej pražskej sále O2 Universum.
Kritici často hovoria, že komplikované kompozície Jacoba Colliera sa len málo podobajú na štandardné, bežnému človeku počúvateľné pesničky. Avšak napriek tomu, že vystúpenie bolo delené na experimentálnejšie sólové a veľkolepé kapelné party, zaznelo aj kvantum klasických a v rádiu pohodlne uplatniteľných skladieb v klasickom štvorštvrťovom takte.
Po vystúpení katalánskej predskokanky Lau Noah Collierova kapela, pozostávajúca z troch vokalistiek striedajúcich klávesy s gitarami, dvoch vokalistov a bubeníka, hneď na úvod predviedla muzikantsky výdatne aranžovaný hit 100,000 Voices. Vzápätí nasledovalo rockové divadlo WELLLL a kompaktný prierez Collierovou tvorbou. Žánrové škatuľkovanie je uňho zbytočné ako dvere na motorke, vo fantastickom kokteile totiž žánre akoby stratili opodstatnenie a zostala len číra radosť z hudby.
Zdroj: O2 arena / Jan Nožička
Štvornásobný držiteľ Grammy dokázal vystriedať aj štyri nástroje počas jednej skladby, či v osamotených recitáloch zahrať počas jediného spievaného slova aj pätnásť rôznych prehmatov či akordov. Predviedol absolútne energický prejav, po farbami hýriacom pódiu behal s bosými nohami tam aj späť, divákov vítal, zdravil a nenútene sa im prihováral počas celej šou. Viackrát spomenul vďačnosť za to, že môže svoju hudbu šíriť v tak krásnych častiach sveta ako Praha, a publiku vysvetľoval, že medzi životom a hudbou nie je žiaden rozdiel. Collier tiež dôsledne vymenoval a poďakoval všetkým členom kapely a nezabudol pritom na svoju crew, ktorá ho sprevádza na turné.
Mimochodom, aspekt vyzdvihovania práce produkčných, bedňákov či kulisákov umelcami si všímam na koncertoch stále viac a viac, tejto osvete o "neviditeľnej" a nedocenenej práci podporných hudobných profesií pravdepodobne pomohli hlasné protesty britských kultúrnych pracovníkov počas pandémie. Ale to by bolo na samostatný článok.
Zdroj: O2 arena / Jan Nožička
Dirigent orgánu ľudských hlasov
Medzi sólovými recitálmi na klavíri či na brilantne znejúcej dvanásťstrunovej gitare žiaľ trochu pridlho pôsobil part zahraný na harmonizéri, ktorý si umelec skonštruoval sám spoločne so zvukovým inžinierom Benom Bloombergom. Prekvapujúce bolo aj nespomenutie nedávnej smrti Collierovho producenta a mentora Quincyho Jonesa, ktorý objavil jeho talent medzi prvými a pomohol mu nielen z hľadiska produkcie, ale aj v rámci predstavenia tohto mladého hudobného génia širokému medzinárodnému publiku.
Najintenzívnejšími momentmi koncertu sa podľa očakávania stali tie, v ktorých Collier dirigoval vokály samotných divákov v rôznych stranách sály tak, aby tisícky hrdiel fungovali na povel takmer ako klávesy či iný register melodického hudobného nástroja. Tento jeho k dokonalosti dotiahnutý prístup ku koncertnej interaktivite divákov eskaluje zážitok z koncertu na úplne iný level.
Aj keď ho už dobre poznáme z videí na Youtube a z instagramových reelsiek, naživo to pôsobí neuveriteľne. Aj v Prahe bolo publikum ako v tranze a znelo, akoby polovicu z neho tvorili profesionálni speváci či zboristi, alebo akoby každý tretí človek držal synchronizovaný JBL reproduktor, ktorým Collier velil na povel. Je neuveriteľné, čo dokáže hudba, a vďaka Jacob, že si nám to prišiel pripomenúť.
Zdroj: O2 arena / Jan Nožička
Zdroj: O2 arena / Jan Nožička
Zdroj: O2 arena / Jan Nožička
Viac fotiek z koncertu nájdete v galérii
Autor: Matej Kráľ
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
