Stretnutia s hudobnými umeleckými špičkami sa na Slovensku množia. Ak nejaká pod Tatry zablúdi, už to nebýva šťastná náhoda, ale ovocie cieleného úsilia ľudí zapálených za vec. To je aj prípad štvrtkového koncertu Cassandry Wilson, jednej z najväčších žijúcich postáv ženského jazzového spevu, ktorú do Bratislavy priniesli organizátori cyklu City Sounds.
Cassandra Wilson si na hudobnej scéne vybudovala výnimočné postavenie. Na jazzovom základe totiž používa aj iný materiál - blues, folk, country. Svoj kontraalt, temný a pritom lesklý a horúci ako kus antracitu v peci, nepredvádza v oslnivých scatových kaskádach, ani nevystavuje na obdiv v interpretácii swingových štandardov. Podarilo sa jej vybudovať formát prekračujúci hranice žánru, stráviteľný pre široké vrstvy. Jej vynaliezavo zaranžovaná hudba prináša pokoj, je plná teplých farieb, založená na náladách, väčšinou minimalistická. Žiadna smršť tónov, skôr kde-tu tón, podobne, ako to kedysi predvádzal na trúbke jej veľký objekt obdivu Miles Davis.
Koncert otvoril cover starého popového hitu dnes už Bohom zabudnutej popovej kapely The Monkees Last Train To Clarksville v závese s baladou Love Is Blindness. Pre rodáčku z Mississipi je blues na koncerte obligatórna záležitosť, v tomto prípade zaznela Come On In My Kitchen. Slávny opus Roberta Johnsona predznamenal štyri čísla z avizovaného albumu Coming Forth By Day. V prvom z nich You Go To My Head sa predviedol excelntným spôsobom na ústnu harmoniku Gregoire Maret. Také chorusy, taká virtuozita, taký formát sa tu neukázal od čias Tootsa Thielemansa, čiže nejakých tridsať rokov.
V piesni Angola so sambovým základom dostal príležitosť ukázať svoj kumšt bubeník John Davis, ktorý ju patrične zneužil, keď popri nespornej technickej zručnosti preukázal aj pozoruhodný nedostatok zmyslu pre mieru. Len zriedkakedy bubnové sólo neskĺzne do nudy a ani tento prípad nebol výnimkou. Je možné že tých desať minút exhibície (mimochodom úplne mimo kontext intímnej atmosféry koncertu) potrebovala kapela, aby sa občerstvila v zákulisnom bufete, poslucháč však takú možnosť nemal. Pohodu do uší a duší publika vrátila These Foolish Things prednesená v trojštvrťovom takte. Záverečné Billie's Blues potom okorenilo temer hardrockové sólo gitaristu Marvina Sewella. Po vytlieskaní zahrala kapela prídavok, v ktorom potvrdili spoľahlivosť basák Lonnie Plaxico i pianista Jon Cowherd a svoj extra formát aj speváčka v Closer To You. Spolu nie viac než sedemdesiat minút, no dobrého veľa nebýva...
Patrí sa zmieniť aj o predskokanoch. Speváčka Hanka Gregušová a pianista Gabriel Jonáš predniesli niekoľko jazzových úprav slovenských ľudových piesní. Je škoda, že aranžér popri výborne odvedenej práci na transponovaní ľudovky do jazzového jazyka akosi pozabudol zaranžovať aj spevácky part, a tak, kým poslucháč mohol na jednej strane obdivovať vskutku excelentný výkon pianistu, speváčke s pekným, zamatovým altom ostala smutná povinnosť sprevádzať ho spevom ľudovej piesne rovnako, ako je zapísaná v učebnici hudobnej výchovy pre piaty ročník.
A napokon zopár poznámok k organizácii koncertu. Je potrebné oceniť výber sály – Divadlo Nová scéna s výbornou akustikou poskytlo bezchybný zvuk a bolo dôstojným miestom pre prezentáciu umeleckej osobnosti medzinárodného významu. Fanúšikovia americkej speváčky si však na ňu museli počkať dlhšie, než asi predpokladali, keďže začiatok koncertu bol už od leta avizovaný na 20:00. Posunulo ho práve vystúpenie predkapely, ohlásenej len pár dní pred konaním podujatia. Hlavná hviezda sa tak na pódium dostala až o štvrť na desať. Zostáva len veriť, že neskorý začiatok nebol príčinou jej relatívne krátkeho vystúpenia.
Autor: Ivan Čeredejev
Foto: archív
Súvisiaci interpreti: Cassandra Wilson
