Maďarská jazz rocková kapela Djabe a prog rockový velikán a jedinečný gitarista Steve Hackett. To je neopakovateľná fúzia a stretnutie rozličných generácií na jednom pódiu. Tento hudobný happening sa konal v sobotu 10. augusta v amfiteátri v Trenčianskych Tepliciach ako súčasť Festivalu JazzFest SK, ktorý je unikátnym kultúrnym projektom špecifickej dramaturgie a podania.
Názov Djabe znamená v africkom jazyku Ashanti sloboda alebo voľnosť. Kapela tak od samého začiatku zakódovala, čím sa chce vo svojej tvorbe riadiť a čím sa necháva viesť. Hudba a tvorba skupiny totiž bezo zvyšku napĺňa význam slova, ktorým sa pomenovala. V tomto hudobnom spojení sa medzi žánrami stierajú hranice a absolútne odstraňujú umelo vytvorené bariéry. Miešajú sa tu prvky jazzu s vplyvmi maďarskej aj svetovej hudby, ale tiež s tradičným progresívnym rockom.
Tvorivým mozgom skupiny a hlavným skladateľom je basgitarista Tamás Barabás, zakladateľom, manažérom a ďalším skladateľom kapely je Attila Égerházi – hrá na gitare a je aj lídrom kapely, ktorý túto slobodu interpretuje predovšetkým voľným miešaním štýlov aj nástrojov. Za bicími sedí medzinárodne uznávaný víťaz Artisjus Award a hráč nominovaný na prestížne ceny Grammy Péter Kaszás, ktorý bol 10 rokov bubeníkom skupiny Al Di Meola World Sinfonia. Je tiež znamenitý spevák, čo sa prejavuje najmä na najnovších albumoch skupiny. Klávesista Zoltán Bubenyák zasa počas svojej kariéry hrával s výnimočnými maďarskými a zahraničnými jazzovými velikánmi. Špeciálnym hosťom sa stal hráč na dychové nástroje Rob Towsend, blízky spoluhráč Steve Hacketta.
Djabe patrí medzi špičkové európske zoskupenia a tento rok si pripomína tridsať rokov svojej existencie. Čo sa však pri tejto kapele skutočne vyníma, je ich pracovitosť pri vydávaní nahrávok, zaznamenávaní koncertov a vôbec celkovej prezentácie skupiny. Na svojom konte majú vyše 130 (!) vydaných fyzických nosičov, pričom sa riadia prísnymi kritériami pri náročnosti na zvukovú hodnotu nahrávok. Na svoje si tak pravidelne prichádzajú najmä milovníci špičkového zvuku a poslucháčsky náročnej hudby v podobe špeciálne nahrávaných albumov (Art in Tone, za ktorého zvukovú získali významné ocenenie), lisovaných platní či dokonca magnetofónových pásov, ktoré patria skôr medzi okrajové hudobné nosiče. To si napokon mohli všimnúť aj návštevníci sobotňajšieho koncertu, keď určite mnohým nadšencom kapely dalo zabrať náročné vyberanie z množstva titulov, ktoré sa pred nimi zjavili.
Naučiť sa môžete techniku, ale nie nápady
So skupinou Djabe v priebehu rokov vystupovalo a hosťovalo viacero zvučných mien, no uplynulých vyše desať rokov je stálym špeciálnym hosťom a, de facto, ďalším členom kapely aj britský gitarista, prog rockový velikán a novátor Steve Hackett. V našom minuloročnom rozhovore o svojom pôsobení s Djabe povedal: "Je to pre mňa jedinečná šanca hrať voľnú, neštruktúrovanú hudbu a zažiť s ňou neopakovateľné momenty. Nerobím to, aby som s niekým súťažil alebo produkoval veľké hity. Okolo 90 % toho, čo hráme, je improvizáciou a opäť sa nechávame prekvapiť, kam nás hudba zavedie".
Spolupráca medzi uznávaným gitaristom a maďarským zoskupením Djabe však nespočíva len v pravidelných koncertných stretnutiach, ale tiež v štúdiovej práci. Tá sa v mnohom nevymyká tomu, čo mohlo už niekoľkokrát zažiť aj domáce publikum. "Záleží mi však na tom mať možnosť prijímať inšpiráciu, no nie v zmysle, že hudbu priamo vytváram, ale že ju zažívam. Takisto chcem byť prekvapený, kam ma zavedú nápady, ktoré sú zrejme moje, ale prišli odinakiaľ. Myslím si totiž, že hudba je prijímaná a prenáša a naopak, nemyslím si, že je priamo napísaná a zdieľaná, pretože v skutočnosti nikto nevie odkiaľ nápady pochádzajú. Naučiť sa môžete techniku, ale nie nápady," povedal Steve Hackett o tvorivom procese. Improvizácia a voľný prístup k tvorbe, ako na pódiu, tak aj v štúdiu prináša do tvorby Djabe v spoločnosti Steve Hacketta čosi výnimočné a podmanivé, čo možno v ich spoločnej tvorbe sledovať už vyše dekády.
Žiadny bočný projekt
Sobotňajší koncert v Trenčianskych Tepliciach bol treťou zastávkou na krátkom letnom turné a od samého začiatku bolo vidieť, cítiť aj počuť, že medzi hudobníkmi panuje uvoľnená a príjemná atmosféra aj prirodzená radosť zo spoločného hrania. Skoro dve a pol hodiny trvajúci koncertný večer ponúkol najmä bohatý prierez tvorbou Djabe, ktorá dokopy ráta už tri desaťročia existencie. Popri špeciálnom mixe piesní z prvých rokov pôsobenia skupiny zazneli aj tie celkom aktuálne Could Have Been, Buzzy Island, Franciska, Central European Time či Last Train to Istanbul.
Nebudem však ďaleko od pravdy, keď spomeniem, že veľkým lákadlom je pre mnohých návštevníkov koncertov Djabe najmä prítomnosť legendárneho Steve Hacketta. V žiadnom prípade sa však nejedná o žiaden "bočný" projekt, ku ktorému si tento gitarový velikán odbehol z dlhej chvíle. Je pre neho plnohodnotnou umeleckou a tvorivou pôdou, na ktorej, ako sám hovorí, dostáva priestor na to, aby prejavil svoju odlišnú hudobnú tvár. Tá je už navždy prepojená so skupinou Genesis, s ktorou v priebehu rokov 1972 až 1977 vytvoril dnes už klasické diela žánru ako Nursery Cryme, Foxtrot, Selling England by the Pound, The Lamb Lies Down on Broadway, A Trick of the Tail a Wind & Wuthering. A hoci ho od veľmi odvážneho odchodu zo skupiny delí už vyše 45 rokov, dodnes je jediným pôvodným členom, ktorý odkaz najsilnejších diel Genesis udržiava naďalej pri živote v podobe špeciálnej koncertnej dramaturgie.
Jahňa v strednom veku
Steve Hackett si už niekoľko rokov pripomína výročia každého z týchto prog rockových opusov. Tento rok oslavy pripadli na kultový dvojalbum The Lamb Lies Down on Broadway, ktorý vyšiel pred päťdesiatimi rokmi. Diváci v Trenčianskych Tepliciach tak mohli zažiť malú ochutnávku nosných piesní z albumu, ako Hairless Heart, Fly on the Windshield či The Carpet Crawlers, v ktorých sa pôvodných vokálov Petra Gabriela zhostil už spomínaný bubeník Péter Kaszás, navyše s veľmi podobne zafarbeným hlasom. Táto náhoda je ako vystrihnutá z príbehu Genesis, keď sa v roku 1976 vokálov ujal práve dovtedy výlučný bubeník kapely Phil Collins. Pôvodný repertoár Genesis doplnili aj dravé inštrumentálne skladby In That Quiet Earth či Los Endos a vrcholom sa nepochybne stalo Hackettovo magnus opus gitarové sólo vo Firth of Fifth.
Pestrý koncertný setlist doplnili aj skladby a kompozície z bohatej sólovej dráhy Steve Hacketta, ktorá je neprávom nedocenená. Do dnešných dní na nej vydal vyše dvadsiatku zaujímavých albumov žánrovo siahajúcich od dravého jazz rocku, osobitých rockových piesní až po klasickú hudbu. Hackettova sólová tvár bola reprezentovaná výbornými skladbami Camino Royale, The Steppes či Ace of Wands. To, že bola sobotňajší koncertný večer príjemným zážitkom na oboch stranách – na pódiu aj v publiku potvrdil celovečerný aplauz a v závere aj dva návraty kapely na pódium, pričom posledný, trochu uvoľnený a úsmevný prídavok v podobe klasického bluesu, bol očividne navrhnutý samotným Steve Hackettom, ku ktorému sa následne pridali ďalší členovia kapely. Ostáva tak už len veriť, že pre hudobníkov zostane sobotňajší koncert v Trenčianskych Tepliciach ako príjemná pozvánka pre čo najskorší návrat na Slovensko.
Autor: Samuel Ivančák
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
