Počas roka, ktorý ubehol od prvých predstavení úspešného projektu Made in Slovakia, sa program zásadným spôsobom nezmenil. IMT Smile a Lúčnica znovu ponúkajú takmer trojhodinový maratón tanca, hudby a spevu zanechávajúci ľudí, ktorí ho vidia prvýkrát, v nemom úžase.
Síce stávka na istotu, no s fenomenálnymi výkonmi
Osvedčené postupy pri masových projektoch netreba meniť, čo dobre vie aj dramaturgia a choreografia pod vedením Jána Ďurovčíka. Ak by sme porovnali minuloročné a súčasné vystúpenie, našli by sme len málo odchýlok. U diváka, ktorý sa vystúpenia zúčastnil po druhýkrát, musel neodbytne rezonovať pocit déjà vu. Našťastie však išlo o opätovné prežitie veľmi silného, zimomriavky vyvolávajúceho zážitku.
Made in Slovakia ako podtitul nie je prázdnou frázou. Keď znejú ľudovky, city sú v pohybe, akokoľvek nad folklórom ohŕňame nos. Preto sa Lúčnica nepotrebuje pretŕčať v médiách. Stačí, že ktosi na pódiu začne vydupkávať rytmus a hneď je všetko tak, ako má byť. A keď sa pridá ľudový orchester a objaví sa synchronický tanec, srdce začne pomaly mäknúť. Zdanlivo jednoduchá choreografia v prípade ženskej časti súboru má svoje čaro hlavne v kombinácii s ľubozvučným spevom (Červenô jabĺčko), ktorý dojímavo zapôsobí aj vtedy, keď z ničoho nič začne nôtiť text skladby Kapela. Čosi podobné sa podarilo zachytiť mužom vo vynikajúcom tanci, kedy si schuti zaspievali "vo väzení väzni žijú, čakajú na amnestiu".
Zdroj: Martin TrenklerNajsilnejšie momenty zachytené v komponovaných pásmach
Skutočné prelínanie telies odštartoval saxofónovým sólom Mário "Gapa" Garbera, plynulo prechádzajúcim k tancu a čerešničkou bola účasť Mira Táslera s akordeónom. Podobné tematické pásma predstavovali vrchol, hoci je škoda, že napríklad gitarové sólo Tomáša Slávika znelo oddelene od lesných rohov. Vykompenzoval to úchvatný valaškový tanec.
Niekto ako kráľ je naživo známy nápevom Cingi lingi bom, pri ktorej sa z Ivana Táslera stáva živel, no pri flamenco tanci nedal svojmu temperamentu až tak výrazný priechod ako inokedy. Ani na povestné improvizácie IMT Smile nezvýšil čas. Vynahradil si to až v Exotike, kde mu v bláznení neprekážal ani cimbal a v Cestách II. triedy, spojených na "preskačku" s tanečnými vstupmi.
Aj megahit Ľudia nie sú zlí sa okrem do krojov oblečených členov kapely dočkal pred začiatkom i po skončení "objatia" sympatickými tanečnými kreáciami a masívnej podpory z hrdiel fanúšikov. Zimomriavky spôsobila kombinácia skladby Vyvedený z miery s scénického tanca, kde Lúčnica výnimočne predviedla jednoduchší štýl s účelom pre efekt.
Druhú výnimku v inak do bodky vyšperkovaných výkonoch predstavovala záverečná jasličková scéna s vianočnou tematikou, spracovaná technicky menej náročne, no na pohľad veľmi esteticky. V tomto trende pokračovali i hudobníci s remeselne jednoduchou piesňou Najkrajšie Vianoce a umelý sneh divákom naznačil, že koniec koncertu sa neodvratne blíži.
Zdroj: Martin TrenklerIMT Smile udržali v prospech celku emócie na uzde
Ukončiť predstavenie nemohlo nič iné než hromový zvuk dvoch bicích súprav na vyvýšenom pódiu, ktoré mali po dlhý čas navrch. Neobišlo sa to bez negatív, ale zvuk našťastie vypálil dosť dobre a plechová akustika Steel arény sa eliminovala na minimum. Trochu zamrzelo, že koncertu sa nemohol zúčastniť Štefan Nosáľ, zato Ján Ďurovčík si záverečnú poklonu vychutnal dosýta.
Hala burácala po takmer každej technicky brilantnej pasáži Lúčničiarov tak mohutne, až to mohlo budiť podozrenie, že ľudia prišli hlavne kvôli nim. Išlo len o optický klam, keďže na výkony to v ten večer skončilo remízou, hoci je pravdou, že tanečníci sa mohli ukázať v plnej paráde, zatiaľ čo hudobníci sa museli krotiť a hrať aj v ich prospech. Aj samostatné výstupy kapely pôsobili oproti bežným koncertom Prešovčanov miernejšie. Skladby typu Opri sa o mňa, Viac, Čo ak na to predurčuje jemnejší charakter, ale v prípade Nepoznám či Bozk to je inokedy podstatne väčšia divočina, nehovoriac už o Tajnom milovaní, obsahujúcom jeden z najlepších riffov, aký sa kedy IMT Smile podarilo skomponovať.
Avizované nové prvky by bolo možné vypozorovať pri detailnejšej štúdii, Ján Ďurovčík stavil predovšetkým na overenú istotu. Umožnil tak umelcom predviesť sa v najlepšom svetle v množstve čísiel, ktoré mali nacvičené už z minulého roka. Na druhej strane, v repertoári oboch telies je stále mnoho kúskov na spracovanie. Podľa tvorcov ide v prípade tohto turné o posledné predstavenia projektu, no ak by sa rozhodli ho znovu oživiť, bolo by určite z čoho čerpať a šou by mohla dostať úplne inú tvár.
Pôvodne som chcel koncert zhrnúť slovami, že ak ste videli IMT Smile a Lúčnicu pred rokom, neprídete o nič, keď ich už teraz nenavštívite. Po prehodnotení mi však vychádza, že aj keby sa človek už druhý raz pozeral na toto znamenité duo bez zmien, stále ho bez výčitiek "okukanosti" zasiahne na tom pravom mieste. Pocit patriotizmu neoklamete a v tomto prípade naozaj je na čo byť hrdý. Presvedčiť sa o tom môžete ešte na jednom koncerte v Košiciach, jednom v Prahe a štyroch v Bratislave.
Zdroj: Martin Trenkler
Zdroj: Martin TrenklerAutor: Marek Danko
Foto: Martin Trenkler
Súvisiaci interpreti: IMT Smile
