Tyler, the Creator je unikát, epochálny zjav schopný masovo vládnuť kvalitou. V Prahe to potvrdil a pridal aj niečo navyše

Tyler, the Creator, 2025Zdroj: Shaun Llewellyn

34-ročný umelec z Kalifornie sa v rámci rovnomenného turné k aktuálnemu albumu Chromakopia vyskytol v našom regióne len v pražskej O2 arene, preto sme neváhali naštartovať vlakovú trať a vydali sme sa ponoriť do niekoľkotisícového davu jeho fanúšikov.

Tyler, the Creator nie je raper, nie je len spevák či hudobník. Je to silný konceptuálny umelec. Má aj výrazný marketing, ale nie je to vnucujúca sa prehypovaná dizajnová bomba ako napríklad u Yeezyho. Je to súznenie s jeho aktuálnou umeleckou podobou a napojenia sa na jeho súčasné zamaskované alter ego.

Čo je Chromakopia?

64 dní trvajúce globálne turné nesie názov jeho posledného albumu, na ktorého obale je jeho portrét s custom maskou a divnou atmosférou. Podľa umelca, občianskym menom Tylera Gregoryho Okonmu, má byť Chromakopia poctou a oslavou jeho domova a sústredením sa na jeho úvahy o formatívnych rokoch, ktoré tam strávil.

Tyler je umelec s presahom do dizajnu a záľubou v komplexnom uchopení svojich aktuálnych tvorivých identít. To všetko je nápadité, osobité a predsa s istým čitateľným rukopisom. Je to umelec solitér – vysoký chudý chalan vyrastajúci bez otca, s čím sa vysporiadal v nádherne intímnej skladbe Like Him, do ktorej je ako intro a outro zakomponovaný reálny hlas, výpoveď jeho matky o tom, že vinu za to, že svojho otca nepoznal, berie na seba.

Predskokan Lil Yachty sa ponoril ako bárka

Na predskokana to rozhodne nie je malé meno, v rapovom svete sa úspešne bije už zopár rokov. To, čo však ukázal v Prahe, bolo veľmi biedne. Dav síce na jeho výzvy reagoval, ale vnímal som to skôr ako radosť z eventu samotného a čakanie na hlavnú hviezdu večera.

Lil Yachty pôsobil unavene, v podstate po každom nástrele veršov oddychoval, jeho prehovory k publiku boli nenápadité a umelé. Zároveň však skvelo "nastavil latku", ktorá sa dala prekonať jedným elegantným poskočením bez kropaju potu na čele.

Keď zaburáca dav

Celý čas som bol v tom, že Tyler oslovuje hlavne ľudí vo veku 30-40 rokov, no zrejme som sa mýlil. Z toho, čo som videl, tvoria základ jeho publika mladšie ročníky a z toho, čo som počul, sú naozaj skvelo anglicky disponované, keďže dav hromadne spieval takmer každý trošku známejší song a ja som sa radostne ohliadal, vraviac si, že som skutočne na niečom svetovom.

Keď na zelenom prepravnom kontajneri zasvietil čierny nápis Chromakopia a pódium sa odelo do dymovej clony, bolo jasné, že začiatok je blízko. Sekundu po zhasnutí svetiel sa za neskutočného, ohlušujúceho davu tisícok hrdiel začala predná časť kontajneru zdvíhať hore a zbadali sme jednu jedinú, na stovky metrov rozpoznateľnú siluetu amerického umelca.

Identita albumu Chromakopia je ladená do čiernej a zelenej, Tyler na pódiu má na sebe masku obopínajúcu mu celú tvár, končiacu Afrom prerezaným v strede, až to chvíľku vyzerá ako vlasy kniežaťa Orloka. V spojení s variáciou na uniformu vzdialene pôsobí ako psychotický diktátor z futuristického nemého filmu. Navyše má svojský pohybový prejav, mokasíny, biele ponožky, chvíľkami sa kúpe v parovej clone a vizuálne to je dosť silný odkaz na jacksonovskú pódiovú estetiku. Rovnako ako úvod, kde stál dlhé desiatky sekúnd bez pohnutia a vychutnával si stále viac a viac rozvášnený dav.

Na pódiu bol sám, celých sto minút

Na to, aký obnažujúci a úprimný je album Chromakopia, bol som zvedavý, ako pódiovo uchopí túto porciu intimity a zraniteľnosti. Pretože Tyler je človek alter eg. Vytvára fasády a nánosy, ktoré časom opadnú, ale hneď je tu nový náter, a tak pomaly neviete, kde je ten pôvodný materiál. On tam však je stále, krehký ale zároveň pevný. Spievajúci pre obrovské publikum, stále však vytvárajúci veľmi osobnú a citlivú výpoveď, akoby to spieval len vám. Ako keď ho počujete z albumu doma so zavretými očami.

Nesprevádzala ho žiadna kapela, nevideli sme žiadneho "buddyho" ani dídžeja, bol tam len on. Vizuálny diamant, od ktorého neviete odtrhnúť zrak. Hudba, ktorá je tak premenlivá a zároveň konzistentná, že je vami neustále pretkaná akási nitka nostalgickej radosti, po ktorej kráča priamy a častokrát jednoduchý text.

Koncert bol rozdelený do troch častí – Tyler na hlavnom pódiu, Tyler prechádza do stredu arény a následný Tylerov návrat na hlavné pódium. Stredová, oddychovejšia časť, odohrávajúca sa v strede arény, bola nahliadnutím do jeho pomyselného súkromia. Najprv nám videoprojekcia ponúkla siluetu domu, reprezentujúcu jeho rodný dom, a vzápätí sme uvideli jeho súčasnú obývačku, kde sa vyzutý presunul k boxu s LP platňami a začal v nich listovať. Perfektný predel, nakoľko sme videli obľúbené albumy jeho dospievania a v rámci jeho fantastického marketingu si nakoniec vždy vybral niektorý zo svojich albumov či singlov, ktorý zasadil do gramofónu a následne odspieval.

S publikom takmer nekomunikoval, pripomenul len, že v Prahe bol naposledy v roku 2017, a že je to teda poriadne dlhá doba. Práve počas prechodov rampou uplatnil svoj občas agresívny prejav, štekanie, ktoré je preňho tak signifikantné a ktoré akoby znamenalo vypustenie hnevu, uvoľnenie stresu alebo vytýčenie teritória. V rámci hecovania to fungovalo výborne, pretože v momentoch, keď prechádzal ponad publikum, prípadne tam sediac spieval, sa dolu pod ním tvorili neskutočné moshpity.

Pokiaľ ste o Tylerovi doteraz nepočuli, dajte mu šancu. Pozrite si napríklad jeho skvelý Tiny Desk koncert či vystúpenie s piesňou Earfquake z Grammy's 2020 (a ktorá samozrejme zanznela aj na koncerte). Jeho diskografia je už teraz bohatá a variabilita piesní taká neskutočná, že sa z neho pomaly stáva umelec, ktorý ma tzv. song na každú situáciu. Čím iným sa teda mohol rozlúčiť než popevkom "I hope you find your way home"? Pre mňa zatiaľ najsilnejší mainstreamový koncert roka.

Setlist koncertu Tyler, the Creator v Prahe:
(9. 5. 2025, O2 aréna)