Klenot českých festivalov Rock for People v nedeľu zavŕšil oslavu svojich 30. narodenín výdatným koncertom legendy Guns N' Roses. Päť dní trvajúce stretnutie priaznivcov prevažne rockových žánrov prilákalo 50-tisíc návštevníkov, čiže takmer o polovicu viac, ako minulý rok. Hlad po rocku sa organizátorom podarilo nasýtiť, festival sprevádzalo výborné počasie a predovšetkým vystúpenia headlinerov, na ktoré sa bude dlho spomínať.
Festival na bývalom letisku v areáli 360 pri meste Hradec Králové zažil najväčší nápor v posledné dva festivalové dni – sobotu a nedeľu s hviezdami ako Linkin Park, Fontaines D.C. či už spomínanými Guns N' Roses. Sila lineupu tohtoročného najväčšieho českého open-air podujatia sa môže pokojne porovnávať s tými najlepšími v Európe, a to nielen hlavnými vystupujúcimi, medzi ktorých patrili napríklad aj Sex Pistols s hosťujcim spevákom Frankom Carterom alebo kalifornskí heavy-metalisti Avenged Sevenfold, ale predovšetkým okromnou náložou stredných svetových a tých najlepších domácich mien, ktorých koncerty šlapali na siedmich hlavných scénach ako hodinky.
Zdroj: Petr Klapper
Linkin Park: rešpekt novej speváčky, šialenstvo pod pódiom aj oholený fanúšik
Predovšetkým obrovská dávka nostalgie dodala vystúpeniu americkej šestice atmosféru, ktorá sa len tak nevidí. Hoci ich kontroverzný návrat na scénu so speváčkou Emily Armstrong vyvolal u ortodoxných fanúšikov emócie argumentované nenahraditeľnosťou vokálu Chestera Benningtona, zostáva faktom, že chytľavá údernosť a posolstvá ich nu metalových hitov formovali minimálne dve či tri generácie.
Emily Armstrong však neprišla do kapely len preto, aby, dúfajúc v zhovievavosť fanúšikov, spievala "nedotknuteľné" hymny. Jej prevažne pozitívnemu prijatiu výrazne pomohol solídny nový album kapely From Zero, na ktorom ukázala, že podobne ako Chester, aj ona dokáže kvalitne zakričať. Domáce turné Linkin Park v USA napriek tomu sprevádzali problémy s nedostatočným predajom vstupeniek, kde vo finále dokonca pristúpili k špeciálnym zľavám.
Česko však aj vďaka prísnej výchove festivalov ako Rock for People, Mighty Sounds, Brutal Assault a ďalších koncertných promotérov pravidelne prinášajúcich veľké rockové kapely tvrdú hudbu dlhodobo a konzistentne miluje. To sa zákonite odrazilo na ohromujúcej mase ľudí, ktorú Linkin Park prilákali pred hlavné pódium rozohriate solídnym koncertom Škótov Biffy Clyro. Vyše hodinu pred šou nebolo spredu možné dohliadnuť na koniec davu.
Ak by sa dala oddeliť reakcia publika od samotnej performace kapely, tak v tomto prípade to ľudia s prehľadom vyhrali. Úvod koncertu bol, žiaľ, pomerne nepresvedčivý. Najväčšie rozpaky vzbudzovala práve Emily – počas prvých skladieb stála v centre pódia ako prikovaná a pôsobila nesmelo, až vystrašene. Z vystúpenia pred takým obrovským davom ľudí, z ktorých drvivá väčšina vyrastala na Linkin Parku s Chesterom, mala očividne veľký rešpekt. Najhorším aspektom sa však, minimálne v niektorých častiach hľadiska, stal slabý zvuk. Najmä bližšie pod pódiom a po bokoch bolo spievajúcich nadšencov počuť viac ako kapelu.
Vo výsledku však práve to vytvorilo elektrizujúcu atmosféru. Ľudia si koncert užívali naplno, skákali, spievali, kričali, prišlo aj na bizarnosť s názvom rowing pit, kedy si asi sto ľudí sadlo na zem a začalo veslovať. V strede a druhej polovici setu sme tak v mosh-pitoch a skákajúcich vlnách preplávali davom a dostali sa až pred Mikea Shinodu, ktorý na vysunutom výbežku pódia dvíhal nad hlavu mikrofón aj so stojanom, aby zachytil notoricky známy refrén skladby In the End. V druhej polovici sa konečne rozhýbala aj Emily a ani ona neodolala bizarnostiam – po tom, čo si prečítala transparent s nápisom "Emily, ohoľ mi hlavu", pozvala fanúšika dopredu a strojčekom mu skutočne vyholila skalp. Nadšený mulet odskákal späť do davu s nezabudnuteľným zážitkom v kapse.
Záverom možno trochu zamrzelo, že kapela nijako explicitnejšie nespomenula Chestera a jeho tragický odchod, kedy si v roku 2017 vzal život a spôsobil sedemročný hiatus Linkin Park. Je to práve jeho zjav, pódiová performance a unikátne vokály, ktoré kapelu navždy odtlačili do srdca masám po celom svete, a žiadny štart "od nuly", aj keď pochopiteľný, na tom nič nezmení. Na druhej strane, medzi novinkami, ktoré na koncerte zazneli, bola aj Let You Fade, ktorú frontman a autor väčšiny textov Mike Shinoda napísal práve na jeho počesť.
Decentná seniorská exhibícia Guns N' Roses
V nedeľu sa nápisy na všadeprítomných čiernych tričkách s bielou potlačou vystriedali z Linkin Park za Guns N' Roses a badateľná bola aj zmena vekového priemeru publika – na posledný deň festivalu sa platilo, respektíve priplácalo separé vstupné, päťdňový festivalový náklad, ak do úvahy vezmeme aj utorkovú otváračku, zvládli len tí najotrlejší fanúšikovia.
Pozitívnym faktom je, že za cenu cca. 80 eur dostali nedeľní návštevníci okrem legendy 80. rokov plnohodnotný festivalový deň s výdatnou nádielkou kapiel, a ako power-rockové fem-trio The Warning na Bčku, tak americkí klasickí rockeri Dirty Honey na hlavnom pódiu príjemne zapadli do celkovej dramaturgie. Ako zjavenie v lineupe pôsobili slovensko-českí IONS, ktorým sa podarilo naplniť krytú scénu Konference stage. Zostava okolo gitaristu Jakuba Tirča robí konzistentne radosť svojím súčasným zvukom na pozadí prog-metalových riffov s atmosférickými elektronickými prvkami. Jej vystúpenie radím medzi to najlepšie, čo sa nám podarilo za dva dni na Rock for People stihnúť.
A Guns N' Roses? Vo výsledku príjemné. Aj keď samotný Axl Rose býva, žiaľ oprávnene, za svoju vokálnu kondíciu kritizovaný, dokázal si z toho sympaticky uťahovať a svoje občasne vypadávajúce spevy komentoval slovami, že niekedy znie, akoby niekto pristúpil tulenie mláďa. Rešpekt mu rozhodne patrí za to, že vo svojich 63 rokoch a s nesmierne búrlivým životným štýlom na konte dokáže solídne utiahnuť vyše trojhodinovú šou a pódium obehal omnoho viac, ako jeho o polovicu mladšia kolegyňa Emily Armstrong deň predtým. Fantastickí boli gitaristi, ako ikonický Slash, tak aj Richard Fortus a basák Duff McKagan odohrali úctyhodný počet brilantných sól a nechýbali superhity Welcome to the Jungle, November Rain či Paradise City. Z tvári okolostojacich bola cítiť oprávnená spokojnosť.
Rock for People to robí dobre. V Česku ale aj za hranicami si vychoval lojálnu komunitu, ktorá sa chce baviť a užiť si žáner, nech už ide o tie najsúčasnejšie záležitosti alebo legendy, medzi ktorými sa tohto roku blysla aj charizmatická pani Marie Rottrová. Nadšenie pramení aj z toho, že podujatie bolo napriek obavám zvládnuté aj kapacitne – takmer žiadne rady pri sociálnych zariadeniach či v gastro zóne, okrem toho plnohodnotná bonusovo-odpočinková zóna v kategórii Komfort +, či potraviny Tesco s čerstvým ovocím a pečivom za štandardné ceny.
Samozrejme, nie je možné spomenúť všetky vychytávky. Pokorená hranica 50-tisíc návštevníkov je však jasným a nespochybniteľným posolstvom, že rock nie je mŕtvy. Ani zďaleka. A keďže riaditeľ Michal Thomes sa netají tým, že festival plánuje ďalej vylepšovať, už teraz som úprimne zvedavý, kam sa podarí "Rockáču" posunúť ďalší rok. Držím palce.
Autor: Matej Kráľ
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
