Dlho očakávaný album Zem nás chce čistých od Čistých Tvarov sa rodil približne šesť rokov. Koncertne však boli o niečo aktívnejší a košickú Tabačku nevynechali ani pri svojom návrate v roku 2013 v zostave už s Oskarom Rózsom. Po dvoch rokoch sa vrátili opäť. Síce neplánovane bez Oskara, ale zato s novými skladbami, ktoré sú naživo ešte silnejšie.

Ak ste si prečítali zaslúžene pochvalnú recenziu na novinku alebo ste si ju vypočuli, vedzte, že rovnako skvelý zážitok môžete čakať aj na koncerte. A v mnohom vás štúdiové verzie naživo prekvapia. Skupina, dnes pozostávajúca z piatich silných muzikantských individualít, totiž dokáže robiť divy nielen v štúdiu. Teória o pridanej hodnote živých verzií v jej prípade platí viacnásobne.

Bez Oskara, ale s fenomenálnymi výkonmi

Po oboch predošlých platniach sa kapela predstavila v Košiciach naživo, na čo si Juraj Péč (spev, gitara, klávesy) zaspomínal z pódia. Netreba v tom hľadať žiadnu nostalgiu, hudobníci osobnostne i inštrumentálne vyzreli. Teraz sa pohybujú v zatiaľ najvyššom štádiu, z ktorého môže cesta viesť ešte ďalej. Štvorica totiž odhalila rezervy, kde sa ešte dá všeličo vylepšiť, hoci zážitok z ich show bol priamoúmerný očakávaniam. Jurajov spev hovoril do duše nejedného diváka, aj keď návštevnosť bola na tunajšie pomery slabšia. Možno aj to chýbalo k plnohodnotnému zážitku, na čom však kapela podiel viny nenesie.

Pritom k opojnému účinku z vystúpenia formácia ani nepotrebovala Oskara Rózsu, ktorý absentoval z rodinných dôvodov (chýbať bude aj dnes v Prešove). Zato čerstvá krv, takmer virtuózny gitarista Adam Mičinec, sa činil za dvoch. Jeho excelovanie sa počas minimalistického úvodu Koniec príbehov ešte nemalo čas prejaviť, pretože do zeme zatĺkajúca masa hudby predstavila kapelu ako vyrovnaný kolektív, kde sa individuálne výkony podriaďujú všetky zmysly podmaňujúcemu efektu. Znepokojivá hudba upozornila, že sa uskutoční niečo výnimočné. Titulná Zem nás chce čistých v tom fanúšikov len utvrdila. 

Naživo oveľa tvrdší a surovejší než v štúdiu 

Adam vypustil všetky gitarové triumfy z rukáva v skladbe Plankton, za jeho výkon by sa nemuseli hanbiť ani uznávané veličiny tohto nástroja. Nanajvýš zaujímavou technikou, moduláciou zvuku a behmi po hmatníku pripomínal "lámača krkov", schopnosťami niekde medzi heavymetalovými kovotepcami a predstaviteľmi žánru shred. Mal som pocit, že počujem jedno nekončiace extatické sólo. Prakticky celý koncert sa niesol v oveľa surovejšom podaní než je zvuk na novinke. Absencia elektroniky a klávesov tým paradoxne celé vystúpenie obohatila. Šamanský dialóg medzi Adamovou a Jurajovou gitarou sa párkrát niesol na vlnovej dĺžke zrozumiteľnej možno len vybraným jedincom, natoľko bol okúzľujúci.
 

Živelné výkony podávala rytmika Ondrej Gregor (basgitara) a Matej Pliešovský (bicie), hlavne Matej intrigánsky dopĺňal bicie party navyše, čím tiež vznikal dojem, že v jednom kuse sóluje. Rafinované basgitarové linky sa nedali zahanbiť v zemitých ani v ľahkonohejších, temer lietajúcich kusoch. Jemne "halucinatívnu" náladu podčiarkli najmä sugestívne projekcie na plátne, prispôsobené atmosfére skladieb. Čisté Tvary sú dôsledné - čo sa dá zvýrazniť, to urobia s ešte mohutnejším efektom, aby boli zmyslové vnemy nasýtenejšie.

Prečítajte si: Veľký slovenský album: Čisté Tvary ukázali, prečo sú ozdobou domácej scény

Staré albumy pripomenuli len dvoma skladbami

Formácia sa veľmi neobracala do minulosti, preto okrem skladieb LavínyKrv ako hustá tečie voda odznel celý nový album (viď playlist). Z minulých tiel odhalila Adamovu tvár v pokojnejšom výraze "landscape" gitaristu. Opakom je tradičnejšie rozpálený Plameň, ktorý dýcham, kde hudba znie na pomery Čistých Tvarov skoro až netypicky jednoducho, ale neboli by to oni, keby sa aj s takýmto materiálom naživo nepohrali a neozvláštnili ho drobnými "kudrlinkami".


Prach prikryl nás je hypnotizujúcou modlitbou na pohľadanie, geniálne vygradovaný a pred očami rastúci strom Dýchať síru zase mojím favoritom, pri ktorom ťažko zostať objektívny. Pri Meskaline sa k slovu dostal Ondrej, ktorý ho pred desiatimi rokmi naspieval a Juraj sa ujal elektroniky, aby mohlo publikum upadnúť do tranzu. Keď sa z neho prebralo, bolo mu jasné, že odohratím svojej najsilnejšej skladby sa pilier slovenskej alternatívy lúči. Našťastie štvorica k dobru pridala vynikajúci Lámem svoj hnev z debutu.   
    
Turné Čistých Tvarov má za sebou prvú úspešnú zastávku, ktorá mala aj napriek nízkej návštevnosti veľmi silný, dramaturgicky vyrovnaný a očarujúci priebeh. Hudobníci si napriek neúčasti piateho člena podmanili košické publikum bez zaváhaní. Najlepším dôkazom ich aktuálnej formy je fakt, že až na dve výnimky (MeskalinLámem svoj hnev) nepotrebujú siahať do minulosti a vystačia si len s arzenálom zachyteným na najnovšej platni. Aj to stačí, aby diváci odchádzali z koncertov emocionálne vyžmýkaní a s odhodlaním, že najbližšiu zastávku skupiny v Košiciach nesmú prepásť. Aj keby to malo prísť až o šesť rokov.

Setlist koncertu:

1. Koniec príbehov
2. Zem nás chce čistých
3. Plankton
4. Oblohy iných časov
5. Z minulých tiel
6. Plameň, ktorý dýcham
7. Prach prikryl nás
8. Prelínať čas
9. Dýchať síru
10. Meskalin
--
11. Lámem svoj hnev

Zostávajúce koncerty jesenného turné:

16. oktobra - Prešov, Christiania
23. októbra - Martin, Barmuseum
24. októbra - Bratislava, Klub LOFT! 

Vstupenky:  Predpredaj.sk


Autor: Marek Danko
Foto: Juraj Starovecký

Súvisiaci interpreti: Čisté Tvary