Rock'n'roll, smrť a konfety: Alice Cooper opäť priniesol do Bratislavy svoj rockový kabaret

Jedna z najväčších rockových udalostí tohto roka na Slovensku sa konala v piatok 14. júna v bratislavskom NTC. Princ temnoty Alice Cooper opäť docestoval do nášho hlavného mesta s bohatým importom zvuku z nekompromisnej detroitskej školy a so svojou typicky extravagantnou šou.

Vždy je veľkou poctou a vzácnou udalosťou, ak možnosť otvárať koncert niektorého z rock'n'rollových gigantov dostane domáca kapela. Na bratislavskej zastávke Cooperovho turné v roku 2019 mu robili garde krajania Black Stone Cherry, tentokrát sa šťastie usmialo na lokálnu ikonu žánru, kapelu Tublatanka. Tá ukázala, že nezáleží na tom, či má práve v rukách vlastnú klubovú či festivalovú šou alebo robí predkapelu svetovej legende. Cez štyri dekády trvajúca kariéra je v prípade Tublatanky iba číselným pojmom a kapela na pódiu rozhodne nepredviedla oddychovú besiedku.

Tublatanka v Bratislave, 14.6.2024 Zdroj: Branislav Vartovník

Časovo obmedzený priestor bol určite tiež faktorom, pre ktorý sa kapela rozhodla nenechať obecenstvo v chlade ani minútu. Okamžite spustila náklad rockových hitov ako Žeravé znamenie osudu, Skúsime to cez vesmír, Pravda víťazí, Vo veľkej škole dní alebo Ja sa vrátim. Aj napriek technickému problému s klavírom v polovici setu pred uvedením skladby Dnes mám rande so svojím mestom sa jednalo o inštrumentálne a koncertne mimoriadne skvelo odvedenú prácu. Spomenutú nepríjemnosť skúsení harcovníci vyriešili preskočením k ďalšiemu tracku, aby sa k legendárnemu singlu mohli opäť raz vrátiť a nakoniec inšpirovať osadenstvo známeho športovo-kultúrneho stánku k rozsvieteniu celej haly mobilnými telefónmi.

Nielen samotný headliner, ako reprezentant masívneho rockového kabaretu, si je vedomý, že fanúšikovia okrem muziky očakávajú atraktívny koncertný vizuál. Naľahko neprišla teda ani Tublatanka, aj keď o rekvizitách rozmeru americkej shock-rockovej legendy v tomto prípade nemôže byť reč. Pódiová prezentácia bola tentokrát obohatená aspoň o typickú reprákovú stenu so známymi logami valašiek a členovia kapely sa na pódiu takisto bláznili ako puberťáci.

Alice Cooper v Bratislave, 14.6.2024 Zdroj: Branislav Vartovník

Staré triky, ktoré neomrzia

Úderom tridsiatej minúty po ôsmej hodine hala opäť na chvíľu stmavla a na bočných stranách veľkej čiernej opony sa objavili dve maskované tmavé postavy. Pravidelným pomalým zvonením na ručné zvony symbolicky oznamovali, že hlavné meno večera Alice Cooper sa konečne chystá vystaviť zraku obecenstva. Rockerovo telo aj napriek prekročenej siedmej dekáde existencie nemá inú možnosť, než počúvať príkazy svojho majiteľa. V sebe typickom cylindri a so šabľou v ruke sviežo vykráčal pred ľudí, ktorých následujúcu hodinu a pol čakal rozmerný burleskný zážitok.

Prominentná panovníčka elektrickej gitary Nita Strauss nie je ochotná stavať samú seba do obyčajnej funkčnej pozície časti súkolesia kapely. Jej pódiový prejav si teda okrem Coopera razil cestu k pozornosti obecenstva po vlastnej osi. Ani ostatní členovia jeho sprievodnej bandy však nespali v úzadí a na hrane pódia ich bolo vidieť rovnako veľmi často. Bodové svetlo napokon v polovici vystúpenia dopadlo aj na všetkou muníciou ostrieľaného majstra bicej súpravy Glena Sobela počas jeho bubeníckeho sóla. Zostava prítomných muzikantov robiaca spoločnosť svojmu šéfovi tak pôsobila veľmi rovnocenne a ako jedna ucelená funkčná entita.

Alice Cooper a Nita Strauss v Bratislave Zdroj: Branislav Vartovník

Setlist bol očakávaným výletom naprieč časovými obdobiami. Menu tak bolo zostavené ako z typicky sedemdesiatkových klenotov (I'm Eighteen, No More Mr. Nice Guy, Under My Wheels...), tak aj z tých hair-metalovych a "striptérskych", príznačných pre posledné dve dekády minulého storočia (Bad of Nails, Poison, Lost in America...).

Viaceré boli samozrejme podporené typickým Cooperovským divadlom. Od vystúpenia so živým hadom lebediacim na spevákových ramenách (Snakebite), cez prebodnutie otravného paparazzi fotografa mečom (Hey, Stoopid), dvojmetrové prechádzajúce sa monštrum (Feed My Frankenstein), zobrazenie utrpenia vo zvieracej kazajke (Ballad of Dwight Fry) či už staré známe odseknutie hlavy gilotínou za asistencie barokovej tanečníčky v podaní Cooperovej manželky Sheryl (I Love the Dead).

Alice Cooper v Bratislave, 14.6.2024 Zdroj: Branislav Vartovník

Aj keď spomenuté prvky opulentnej šou sú už bežnými bodmi programu, ktoré sme u tohto velikána mohli vidieť aj v minulosti, naďalej zostávajú cukrom pre oči fanúšika, pre ktorého je vizuálna podoba štadiónového rocku priznaným fetišom.

Pri predposlednej skladbe večera – slávnej Elected z prelomového albumu Billion Dollar Babies – si Alice dokonca spravil z jedného radu prítomných rustikálnych drevených schodov typický prezidentský balkónik. Z neho potom (ešte stále v kazajke) mohol ďalej majestátne sypať tento hit na hlavy zúčastnených.

Alice Cooper v Bratislave, 14.6.2024 Zdroj: Branislav Vartovník

Celé vystúpenie sa nieslo v duchu "menej kecov, viac rocku" – Alice sa publiku prvýkrát prihovoril až s príchodom samotného konca koncertu, aby mohol konečne predstaviť jeho urputnú kapelnú zostavu. "Chcete ešte jednu?" Otázka, ktorú maju radi všetci skalní, zaznela pred oprsklou a navždy skvelou School's Out, ktorá patrí práve medzi tie skladby, na ktoré prach nikdy padať nebude.

"Dobrú noc a nech sú vaše nočné mory... Hrôzostrašné!" Táto veta sprevádzaná sympatickou klaňačkou celej zostavy zavrela za celou parádou dvere a entécéčko mohlo začať zametať konfety.

Alice Cooper a Nita Strauss v Bratislave Zdroj: Branislav Vartovník