V multifunkčných priestoroch Kácéčka sa prednedávnom predstavila Katarzia. Februárová narodeninová oslávenkyňa patrí medzi naše najvýraznejšie speváčky a hoci už roky nežije na Slovensku, zostáva neprehliadnuteľná. Od jej debutu ubehlo už takmer dvanásť rokov, z toho posledných desať pôsobí v Prahe. Za ten čas si prešla viacerými polohami, typickým hľadaním sa, vlastným pre autorských sólo pesničkárov, ktorí v čase menia ako spoluhráčov, tak miesta, kde žijú.

No aj Katarzia má svoje obdobia pokojných vôd a práve v nich sa teraz nachádza. Je to jedna z tých speváčok, ktorá počas piesní s publikom rada komunikuje, rozosmieva ho, mudruje, zamýšľa sa. Z hľadiska redaktorskej práce tento prístup oceňujem, je to ako koncert a interview v jednom.

Stabilitu, o ktorej počas koncertu hovorila, z nej cítiť podstatne ďalej než do prvých radov. Je obklopená muzikantmi, na ktorých je zvyknutá, prežíva hlbší vzťah a tvorbu nových pesničiek momentálne dala do úzadia. To sa našťastie netýka aktívneho hrania, či toho, že z hľadiska pódiovej estetiky či vizuálnej self-performance u nás nemá konkurenciu. 

Závislá na láske

Koncert poňala ako setlist svojej doterajšej tvorby, pričom staršie veci dostali nové, viac ploché, či elektronické aranžmány. Sama sa nástroja počas celého večera dotkla snáď iba raz alebo dvakrát, vystačila si so spevom. Viackrát tiež zišla pod pódium medzi ľudí a niektorých aj vyobjímala. Celý večer jej z tváre pri komunikácii s publikom nezmizol typický široký úsmev, takže aj silné texty a piesne dostali takúto formu medziskladbovej autorskej nehy.

Ponúkla aj novinku, na ktorú ju oslovila Česká televízia so zadaním, aby sa týkal ženy, ktorá musí dať svoje tretie dieťa na adopciu, takže išlo o pieseň napísanú v češtine, či skladbu z predstavenia Koncert na želanie v SND, (ktoré som videl v ten istý týždeň ako koncert a vrelo ho odporúčam) týkajúci sa paralely nás a života húb.

Či už spievala o nevere, ktorú komentovala spôsobom, že ju niekedy odporúča, niekedy nie, či vlastné úvahy o založení rodiny, veľmi oceňujem, že bola v týchto úvahách úprimná a hovorila aj o dôsledkoch svojich konaní. Výborné je, že tieto informácie šatí do vtipných polôh, čím zároveň hneď v zárodku brzdí stádovito nekritické podporné nadšenie – ako keď spomenula, že mala minulý rok obdobia, keď randila aj so 17-ročným, a potlesk publika rozriedila poznámkou "no ale asi tušíte, ako to dopadlo – bola to úplná blbosť".

Spomenula tiež, že chodenie s mladším týpkom ju zlákalo chodiť na gymnastické trampolíny a doteraz chodí na rehabilitácie. Súčasťou jej koncertných vystúpení je stále aj ikonická skladba Michal, podľa vlastných slov však s dotyčným v lete konečne zakopala vojnovú sekeru a kúpila mu drink. Ako počas koncertu citovala svoju kamarátku Ninu – na zamilovanosť by sme mali dostávať péenku.

Generačný dotyk

Aj keď sama je z generácie Y, o ktorej vo svojich hudobných začiatkoch zložila vynikajúcu skladbu, dnes prehovára aj k podstatne mladšej generácii. Má jej jazyk, hravosť, dokonca aj neviem odkiaľ vzatú nevinnosť. Kto iný by vedel opísať úmrtie svojho starého rodiča spôsobom: "Babička už je bajbaj a spomínam na ňu v dobrom aj v zlom. Som ale rada, že sa niekto napil z porcelánu, ktorý mi po nej zostal, pretože inak bol 40 rokov položený na poličke. No a bola som prvá, kto ho dal aj do umývačky, hups." Milo, pravdivo, vtipne, ale rozhodne nie kruto.

Čo sa týka jej speváckych polôh či výrazu, nemám čo vytknúť. Je zrelá, uveriteľná, krásne jej to ladí a dobre sa na ňu pozerá. Bežte si ju užiť a skrášlite si toto šedivejšie ročné obdobie dotykom so svojím vnútrom, ktorým vás vďačne prevedie. 

Jeden veľký divácky apel

Čas od času sa mi stáva, že mám pocit, akoby si návštevníci koncertu danú udalosť pomýlili s bufetom. Prípadne si ho s ním nepomýlili, ale robia všetko preto, aby uvravenú bufetovú atmosféru vytvorili pre všetkých nás naokolo. Prehodiť s kamošmi pár slov počas koncertu nie je žiaden big deal, zasmiať sa, zavrieskať si, okej.

Ale komunikovať medzi sebou nestíšeným hlasom a odsunúť hlavný akt večera do pozície hudby na pozadí? A ako čerešnička aj chrbtom k pódiu stojac v predných radách? Neslušné, neelegantné a vidlácke (východniarsky výraz pre sedláctvo). Takže, milé obecenstvo, zapracujme trošku na spôsoboch a schopnosti koncertrovať sa.

Autor: Michal Húska