Turné Ramchat a Depresy sa skončilo počas víkendu na východnom Slovensku. Prinieslo aktuálnu tvorbu kapiel i spomínanie na minulosť. Publikum si na túto kombináciu našlo čas v celkom obstojnom počte. V piatok 15. februára sme navštívili košické Collossum a dá sa len potvrdiť, že po ich spoločnom koncerte naozaj nebolo čo ľutovať.

Obe kapely prešli zaujímavou cestou. Depresy sa borili s klasickými problémami 90. rokov, Ramchat zase s tým, čo priniesol oživený záujem o pohanskú minulosť. Keď už boli prví menovaní po vydaní veľmi cenených nahrávok v roku 2003 na svojom tvorivom vrchole (a dá sa povedať takmer za vodou), prišla nečakaná štúdiová pauza, ktorá s výnimkou jednej platne trvala prakticky až dodnes. Druhé menované zoskupenie sa v začiatkoch muselo obhajovať najmä tým, že sa nevezie na módnej vlne pohanstva a ide vlastnou cestou.

Naozaj vylepšený Ramchat

Trvalo zhruba päť rokov, kým väčšine tunajšej populácie došlo, že kapela vedená Pavlom Hiraxom Baričákom je skutočne svojská a „netrendová“. Kým v začiatkoch sa jeden z najtalentovanejších gitaristov slovenského extrémneho metalu koncentroval v textoch na kontroverzné slovanské božstvá (viď názov kapely), dnes operuje s oveľa premyslenejšími a abstraktnejšími témami, kritizujúcimi napríklad povrchnosť, konzum a plytkosť ľudí (Spanšteli sme!). Aj mytologicko-historizujúce námety pôsobia akosi nadčasovejším dojmom (Sila ducha). 


Formácia sa však za minulosť nemusí hanbiť ani v náznakoch a na koncerte to potvrdila nasadením starej a osvedčenej tutovky V ríši vlkov, kde figuruje boh Khors.  Hudobníci vytiahli zo slovanského panteónu aj toho najznámejšieho (Perún hromom žehná nás z platne Atrana), z tej istej dosky odznela spomínaná Sila ducha o Jurajovi Šuchovi, rodákovi z Turca. V podstate aktuálnu platňu Nepočaria! pripomenula titulná skladba, Už nebudeme otroci či Tak si spomeň, kde bolo jasne vidieť, že zvuk kapely povážlivo z(mo)hutnel a jej prejav nadobudol originálne kontúry.

Ramchat totiž vyzrel aj po kompozičnej stránke. Už to nie je ten priamočiary nárez ako v začiatkoch, bežnou súčasťou sú komplikovanejšie  riffy a nečakané záseky či zmeny, resp. sofistikované aranžmány. Skupín, miešajúcich death, thrash a black metal s občasnými melodickými (pagan) linkami nepobehuje u nás veľa. Zrejme ide o Hiraxov vypilovaný rukopis, bez jeho feelingu by to naozaj nebolo ono. S gitarou mu vypomohol Viťo Kotrík, basovú gitaru obsluhoval Richard Pokorný, bicích sa zhostil Mišo Goldberger a ukážkový growling predviedol frontman Martin Valkár.

Aj po rokoch úchvatní Depresy 

Hoci hrala trenčianska formácia ešte pred Ramchat-om, pre pamätníkov sa stala vrcholom večera práve ona. Niet sa čo čudovať, pätica vsádza na technicko-atmosférický death metal, ktorom je každý detail premyslený veľmi starostlivo. Kapela nestráca hlavu ani v častých klepačkách, keďže aj zbesilé tempo vie zohratá rytmika Ľuboš (bicie) – Gabriel (basová gitara) spoľahlivo ukočírovať. Najlepšie vynikajú riffy v pokojnejších pasážach, ktorých je  v porovnaní s rýchlymi pomenej, o to viac sú však dotiahnuté a silné.


Ukázali to najmä dve nové skladby, ktoré ešte neboli oficiálne nahraté, no fanúšikovia sa už môžu tešiť na mimoriadne kvalitný materiál, obohatený relaxačnými prvkami. Hlavný gitarista Roman Špatný to s kompozičnou a inštrumentálnou stránkou stále vie, navyše s pevnou oporou v osobe Michala Zacka sa riffy zdvojujú ešte lepšie a pevnejšie. Dojem umocnil presvedčivý frontman Vesper, zvládajúci mnoho polôh s odzbrojujúcou ľahkosťou (len škoda, že sa turné nezúčastnila i hráčka na klávesy s pseudonymom Fear). 

Zvukovo sa kapela našla rýchlo a publikum si sem-tam mohlo vychutnať aj nejakú tú lahôdku v podobe atmosféricky ladených sól či vyhrávok. Setlist nemohol obísť aktuálny dvojskladbový nosič MMXVIII, z ktorého odzneli obe položky Self Ignition a Towards the Desirable State. Pomerne hlbšiu minulosť pripomenula Crepuscular Conquest, zatiaľ posledný dlhohrajúci počin z roku 2009 reprezentovali Reality Architects, resp. Palliative Theories a jednu skladbu venovali hudobníci košickému nezmarovi Martinovi Lukáčovi.  

Hoci po svete behá veľa spolkov, ktoré hrajú temnejšie odnože extrémnej hudby, majú slovenské kapely v sebe čosi špecifické. Potvrdilo to aj turné Ramchat a Depresy (v Košiciach im predskakovala prešovská formácia Iria), kde sa obe združenia predstavili vo výbornej forme a prepašovali do svojho prejavu originálne prvky. Ich snaha udržiavať tunajšiu scénu na vysokej úrovni je chvályhodná. Navyše produkujú nahrávky so stúpajúcou krivkou kvality, čo je pre ďalšie živé vystúpenia len a len pozitívnym aspektom. 

Autor: Marek Danko 
Foto: Pavel Hirax Baričák, facebook.com/ramchatband

Súvisiaci interpreti: Depresy