Svetoznámy tenorista José Carreras sa 16. februára operným nadšencom, laikom i skalným priaznivcom predstavil vo výbornej forme. Jeho koncertu nechýbala noblesa a gracióznosť, ku ktorej prispeli i dvaja pozvaní hostia. Prednosť dostali menej známe skladby, podané na vysokej profesionálnej úrovni.
José Carreras mal v Košiciach pôvodne koncertovať v lete 2023. Jeho vystúpenie sa však presunulo na neskorší termín. Priestor zostal nezmenený – košická Steel aréna mohla v piatok privítať najmladšieho člena kedysi slávneho tria The Three Tenors (zvyšok tvorili zosnulý Luciano Pavarotti a stále aktívny Plácido Domingo).
Potvrdilo sa, že vek je v prípade hudobníkov veľmi relatívny pojem. Zhruba pred dvoma mesiacmi oslavoval Carreras 77. narodeniny, napriek tomu podal obdivuhodný výkon. Bez zakolísania sa dokázal preniesť od spodných oktáv cez náročné stredy až ku gradujúcim výškam. Obecenstvo malo čo robiť, aby plnohodnotne vstrebalo jeho spev v plnom rozsahu.
Zdroj: Dávid Hanko
Košický soprán
Väčšina opier a operiet sa nezaobíde bez predohier a hoci v ten večer nešlo o plnohodnotný Gesamtkunstwerk (ako operu definoval napr. Richard Wagner), orchester Opery Národného divadla Košice v úvode nesklamal. Priaznivci inštrumentálnych výkonov si okrem toho mohli vychutnať predohru k operete Netopier (Die Fledermaus), skomponovanú Johannom Straussom. Ide o kus, ktorý vďaka dramaticky sa meniacim náladám preverí technické zručnosti muzikantov. Tí sa tak mohli so cťou predviesť v plnom rozlete, teda v úlohe pravoverného sólového telesa.
Väčšinu času hral orchester druhé husle, za čo "vďačí" sólovo sa prezentujúcim spevákom, nikto však nemôže tento fakt brať pejoratívne. Ľudia prišli hlavne kvôli spevu a toho dostali v požehnanej miere. Domácu scénu s noblesou prezentovala sopranistka Štátneho divadla v Košiciach Michaela Várady, ktorá mala v publiku veľa fanúšikov (bolo ich dosť počuť). Speváčka je nositeľkou viacerých ocenení za výkony v operách Donizettiho či operetách Straussa a Offenbacha. V roku 2019 bola ocenená za ženskú úlohu v spomínanej operete Netopier, z ktorej na koncerte odspievala podmanivú Pieseň Adely.
Svoj prenikavý soprán mala možnosť predviesť v ďalších kúskoch a z dvojhodinovej minutáže koncertu ju na pódiu bolo vidieť dosť často. Diváci tento jav kvitovali, navyše umelkyňa mala možnosť s Carrerasom odspievať i duetá. Ich spoločné kreácie mali na divákov blahodarný vplyv, keďže kombinácia sopránu a tenoru patrí v opere medzi vyhľadávané artikle. Znalci isto ocenili plnosť a zvučnosť oboch zvonivých hlasov, nesúcich sa športovou halou. Hoci v minulosti Carrerasa sprevádzali napr. Sarah Brightman alebo Sissel Kyrkjebø, košická sopranistka v ničom nezaostávala za slávnejšími kolegyňami.
Zdroj: Dávid Hanko
Mužské garde
Zvláštna zmienka rozhodne patrí dirigentovi Davidovi Giménezovi Carrerasovi, ktorý tento rok oslavuje 60. narodeniny. Ide o synovca slávneho strýka, takže obaja pôsobia na pódiu vo vyrovnanej symbióze. David dokáže ušiť príbuznému aranžmány na mieru a orchester vedie práve k naplneniu tohto cieľa. Na prvý pohľad by sa zdalo, že dirigovanie patrí v hudbe medzi najjednoduchšie aktivity, opak je však pravdou. Všetky drobné nuansy nesie na svojich pleciach dirigent a závisí len od neho, akým spôsobom bude skladba nakoniec znieť (nemenej zaujímavý je i Lebrechtov názor, že G. Mahler "teoreticky urobil dirigentom každého z nás").
Veľmi dôležitú úlohu má i zvukár, ktorý v niektorých pasážach síce uprednostnil Carrerasov mocný hlas, no väčšinu času ho dokázal udržať na uzde, aby bolo počuť autentické nástroje. Steel aréna nemá ideálnu akustiku, ale pri "unplugged" koncerte to nevadilo a nedochádzalo k nežiaducemu skresleniu (ako pri elektrifikovaných koncertoch). Čo je hlavné, zreteľne bolo počuť prácu s hlasivkami, ktorú má maestro rokmi vypilovanú. Kto však očakával jeho známejšie árie ako Ave Maria, Nessun Dorma či My Way, možno zostal trochu sklamaný. Túto skutočnosť našťastie vyvažovala emocionálna hĺbka, dojemnosť a precítenosť jeho hlasu v každej prezentovanej skladbe.
Zdroj: Dávid Hanko
Do setlistu sa dostali tituly z talianskych opier (z tých populárnejších napríklad Verdiho Libiamo ne' lieti calici), no Carreras neopomenul ani skladby typu Alfonsina y El Mar či Quando Sento Che Mi Ami. So Španielom prišla do Košíc svetová liga, hlas, aký má schopnosť v spomienkach znieť veľmi dlho. Tento zážitok ešte umocnil Filip Tůma (člen SND), ktorý znamenitým barytónom doplnil hviezdneho tenoristu. Sólovo sa predstavil v notoricky známom songu Votre toast, Je peux vous le rendre (čiže Toreador z opery Carmen) a o grandióznu bodku večera sa postarala ária O Sole mio, nasledovaná zaslúženým aplauzom.
Na koncert Josého Carrerasa sa oplatilo počkať. Zazneli skladby, ktoré dokážu chytiť za srdce, navyše odspievané extra triednymi spevákmi. Domácich potešila Michaela Várady a svoj podiel na nezabudnuteľnom zážitku mal i Filip Tůma. V ich spoločnosti sa Carrerasovi podarilo dokázať, že hudbu je možné aktívne rozdávať a prežívať aj v relatívne vysokom veku. Vďaka nej sa medzi ľuďmi môže šíriť pozitívny odkaz, resp. pocity radosti a šťastia, ktoré súčasná spoločnosť potrebuje dostávať na dennej báze.
Zdroj: Dávid Hanko
Pozrite si celý fotoreport Dávida Hanka vrátane záberov z popoludňajšej skúšky
Autor: Marek Danko
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
