Po jeden a pol roku do Viedne opäť zavítala speváčka a klaviristka Regina Spektor. Hudobníčka, pre ktorú je charakteristická hravosť, experimentovanie a dominantný klavír, prišla predstaviť predovšetkým novú štúdiovku What We Saw from the Cheap Seats, no svojich fanúšikov nesklamala a predviedla i staršiu tvorbu.

Spektor, ktorá do rakúskej metropoly prišla priamo z rodnej Moskvy, si ako predskokana vybrala Jacka Dishela zo skupiny Only Son. Ten v minulosti pôsobil ako gitarista kapely The Moldy Peaches a je speváčkiným manželom. Na pódium prišiel iba so svojou gitarou a iPodom - ako totiž sám povedal, v Európe mu nahrádza kapelu. Publikum si získal svojou bezprostrednosťou a napríklad tiež tým, že sa s prehľadom vyrovnal s prasknutou strunou napriek tomu, že nemal náhradný nástroj. Neskôr sa na pódium vrátil so samotnou Spektor, s ktorou predviedol ich spoločnú skladbu Call Them Brothers.

Regina Spektor si ku klavíru sadla krátko po 21:15. Publikum privítala slovami: "Tak rada vás takmer vidím," čím s humorom narážala na tmu, a následne už a capella skladbou Ain't no Cover odštartovala svoju takmer dvojhodinovú šou. "Páči sa mi tu, keď je tu zima a páči sa mi tu, keď je tu teplo. Som veľmi rada, že som späť a ďakujem, že ste prišli," poďakovala sa fanúšikom a fanúšičkám skutočne všetkých vekových kategórií - od detí až po dôchodcov.

Speváčka dokázala v sprievode violončelistu, klávesáka a bubeníka v publiku vyvolať širokú škálu emócií od melanchólie po veselosť. Začala hravými Calculation a On the Radio, ktoré vystriedala balada Ode to Divorce, jeden z najsilnejších momentov koncertu. Pri tejto skladbe z albumu Soviet Kitsch (2004) fanúšikovia ani nedýchali a Spektor za jej precítený výkon právom patril búrlivý potlesk.

Regina Spektor - Don't Leave Me (Ne Me Quitte Pas)

Večne mladá Regina

Nahrávku What We Saw from the Cheap Seats odprezentovala skladbami Small Town Moon, Don't Leave Me (Ne me quitte pas), Firewood, Oh Marcello, Ballad of a Politician, The Party a All the Rowboats. Práve posledná spomínaná je prvým singlom z novej štúdiovky a jej temná atmosféra je niečím, na čo fanúšikovia často, v pozitívnom zmysle slova, až detinsky hravej Spektor nie sú zvyknutí. Túto skladbu možno označiť za jeden z vrcholov večera, keďže Reginin spevácky aj klavírny výkon bol doslova mrazivý a vyslúžila si zaň obrovské ovácie.

Zo staršej tvorby Spektor predviedla piesne z albumov Soviet Kitsch (2004), Begin to Hope (2006) a Far (2009). Publikum rozhýbali napríklad skladby Eet, Dance Anthem of the 80s, Fidelity, Hotel Song alebo Better, pričom k dobrej nálade prispeli aj speváčkine vtipné komentáre. Fanúšikom napríklad podrobne vysvetlila, aké ťažké je spievať s vlasmi v ústach alebo im opísala vyčerpávajúcu cestu svojho klavíra do Európy. "Cítim sa čudne. Ale som veľmi rada, že ste tu so mnou, lebo bez vás by to bolo ešte čudnejšie," vyhlásila so smiechom speváčka, ktorá vo svojich 32 rokoch pri rozprávaní stále pôsobí ako dievčatko.

Toto zdanie však zmizlo napríklad pri jednom z jej vážnych kúskov Apres Moi, keď na pódiu ostala sama a publikum potešila skvelou hrou na klavír i v ruštine odspievanou časťou nástojčivej skladby, ktorú prebrala z básne spisovateľa Borisa Pasternaka. Medzi prídavkami nechýbali známe piesne Us a Samson, ktorej záverečnými slovami "You are my sweetest downfall, I loved you first" koncert symbolicky zakončila. Okrem poďakovania stihla ešte fanúšikom povedať, že dúfa, že sa čoskoro vráti.

Zdroj: SITA
Ilustračné foto: AP Photo/Mark Humphrey

Súvisiaci interpreti: Regina Spektor