Hit za hitom a žiadne nudné miesto. Sheffieldská štvorica Arctic Monkeys si v Prahe po trojročnej koncertnej pauze podmanila vyše 10-tisíc nadšených fanúšikov vycibreným prierezom celou svojou tvorbou. Nechýbali ikonické šlágre ani rarity, ktoré naživo nezazneli od roku 2014.
Vypredaný koncert Arctic Monkeys, konajúci sa na otvorenom priestranstve za letňanským výstaviskom, svojou intenzitou podčiarkol priepastný rozdiel medzi festivalovým vystúpením a samostatným koncertom áčkovej kapely. Zatiaľ čo na festival si príde 40% divákov veľké meno z plagátu pozrieť bez úprimného záujmu, často len s cieľom odškrtnúť si ho zo zoznamu, samostatný koncert je zaručenou selekciou tých najotrlejších fanúšikov.
Výsledkom býva, že aj desiatky metrov od pódia je niekedy problém počuť frontmanov spev a texty - dav ich totiž spieva od slova do slova, čo vystúpeniu zákonite dodá neskutočnú silu a energiu. Počnúc prvou skladbou The View from the Afternoon z debutového albumu Whatever People Say I Am, That's What I'm Not z roku 2006 až po poslednú R U Mine z komerčne mega úspešného albumu AM, o nadšenie a vykričané hlasivky v dave vo štvrtok večer núdza rozhodne nebola.
Zdroj: Vojtěch MervartMlado a nevinne vyzerajúci frontman Alex Turner, v druhej polovici koncertu ukrytý za slnečnými okuliarmi, ani druhý muž kapely, inovatívny bubeník a výborný vokalista Matt Helders sa pritom publiku počas takmer dvojhodinového vystúpenia poriadne ani neprihovorili. Je to klišé, viem, ale aj v tomto prípade bolo nechať za seba hovoriť hudbu tým skutočne najlepším možným prístupom.
Po úvodnej povinnej jazde plnej indie-rockových hymien ako Teddy Picker, bubeníckom nebíčku Brainstorm, Peaky Blinderovskom soundtracku Crying Lightning a tiktokovej Why'd You Only Call Me When You're High? štvorica na krátko spomalila pri glam-rockovej balade Four Out Of Five zo zatiaľ posledného, časťou fanúšikov kritizovaného albumu Tranquility Base Hotel & Casino z roku 2018 (recenzia). Turner si, súdiac podľa jeho výrazu, náramne užíval práve túto polohu - gentlemansky uhladenú, vyrovnanú a pomalú, možno jednoducho kvôli tomu, že sa mu štyri roky stará skladba pri dvojročnom koncertnom výpadku ešte nestihla obohrať.
Do Inhaler sa skôr či neskôr zaľúbi každý
Ďalšia pieseň, ďalší chronický, pod kožou zarytý refrén. Toto Arctic Monkeys vedeli vždy - postaviť pesničku tak nákazlivo, že človeku nedá pokoj už po prvom počutí. Presne to bol prípad nasledujúceho hitu Arabella, pri ktorom ľudia akoby ožili a znova spamäti odriekali refrén zarovno s Alexom. Záverečné fuzzové gitary vzápätí roztvárali dvere nákazlivému, tentokrát overdriveomú riffu piesne Potion Approaching.
Výživnú 18-pesničkovú hlavnú časť koncertu zavŕšila generačná hymna a univerzálne fungujúci soundtrack Do I Wanna Know?. Skladba, ktorá Arctic Monkeys, roky relatívne fajnšmekerskú a hlavne takmer exkluzívne britskú rockovú záležitosť vystrelila do sveta a k strednoprúdovému publiku bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom urazila svoje pôvodné fanúšikovstvo. Vyvrcholením koncertu sa v rámci prídavku stali energické rockové bangre I Bet You Look Good on the Dancefloor a R U Mine?.
Samostatnú zmienku si zaslúži nádherná skladba I Wanna Be Yours, ktorú pôvodne napísal britský básnik a pankáč John Cooper Clark. Arctic Monkeys ju v pražskej Stromovke naživo zahrali prvýkrát od roku 2014, v pozadí im pritom rotovala masívna disco guľa odrážajúca stovky svetiel do všetkých kútov areálu.
Zdroj: Vojtěch MervartNemožno opomenúť ani predkapelu Inhaler a jej frontmana, mladučkého Elijaha Hewsona s jeho sladkým vokálom a romantickými štadiónovými gitarovými kompozíciami, ktoré rozvlnili dav a ideálnou mierou predpripravili na to, čo malo nasledovať. Nákazlivé refrény dublinskej štvorice by sa dali počúvať donekonečna a vo výsledku zamrzelo jedine to, že hrala krátko - podobne, ako pred mesiacom na Colours of Ostrava, kde kapelu o časť koncertu pripravila búrka.
Koncert samotný prebehol hladko a zázemie bolo na nápor ľudí pripravené viac-menej dobre, vyzdvihnúť by sa dala skvelá lokalita v centre mesta. Letný koncert prakticky medzi stromami neďaleko hlavnej železničnej stanice je v rámci Prahy pre podujatie s podobnou kapacitou najideálnejšou voľbou, na pódium bolo navyše krásne vidieť z každej strany. Voľba cashless systému v rámci platenia sa u ľudí stretla s tradičným rozpačitým prijatím a, paradoxne, mnoho návštevníkov skôr motivovala vzdať sa na tých pár hodín, čo podujatie trvalo, akejkoľvek konzumácie. Motivačné rozhodne neboli ani rady pri čakaní na pivo, ktoré sa v niektorých prípadoch tiahli aj desiatky metrov.
S bolestnou covidovou skúsenosťou majú všetky podobne veľké koncerty punc určitej unikátnosti, ten včerajší bol ešte výnimočnejší vďaka skladbám definujúcim jednu generáciu. Arctic Monkeys sa v Česku predviedli po 13 rokoch v nádhernej forme a aj napriek tomu, že sa túto sezónu konali minimálne počtom návštevníkov aj násobne väčšie koncerty, nebál by som sa včerajšok označiť za jednu z najpodarenejších koncertných udalostí roka.
A ozaj, všetko najlepšie k dvadsiatim rokom existencie, Arctic Monkeys!
Setlist koncertu Arctic Monkeys v Prahe, 18. 8. 2022:
1. The View From the Afternoon
2. Brianstorm
3. Snap Out of It
4. Crying Lightning
5. Teddy Picker
6. Pretty Visitors
7. Why'd You Only Call Me When You're High?
8. Four Out of Five
9. Arabella
10. Potion Approaching
11. One for the Road
12. Cornerstone
13. 505
14. That's Where You're Wrong (prvýkrát naživo od roku 2013)
15. Do Me a Favour
16. One Point Perspective
17. Knee Socks
18. Do I Wanna Know?
Prídavok:
19. I Bet You Look Good on the Dancefloor
20. I Wanna Be Yours (John Cooper Clarke cover)
21. R U Mine?
Autor: Matej Kráľ
Súvisiaci interpreti: Arctic Monkeys
