V Liptovskom Mikuláši sa konal Jazzy Fest. Tým, ktorým tento názov festivalu nič nehovorí, napoviem, že bol dlhé roky známy ako Mikulášsky jazzový festival a svoju novú značku, logo a vizuálnu identitu prijal pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku. Aj tento rok sa uskutočnil v tradičnom termíne, ktorým je posledný júlový víkend.
Organizátori mali náročnú úlohu, hlavne pre tohtoročnú chýbajúcu podporu od Fondu na podporu umenia. Napriek tomu sa im však podarilo vyskladať svieži a príťažlivý festivalový program, hlavne vďaka partnerom a podporovateľom, ako sú napríklad generálny partner TIPOS a dvaja obzvlášť dôležití hlavní partneri: mesto Liptovský Mikuláš a Dom kultúry Liptovský Mikuláš.
V piatok 26. júla popoludní Jazzy Fest 2024 odštartoval bezplatným koncertom Matúš Jakabčic CZ-SK Big Bandu na TIPOS stage na Námestí osloboditeľov. Formácia tento rok tiež oslavuje 20. výročie svojho založenia, a tak bolo jej vystúpenie v Liptovskom Mikuláši ako malá oslava. Skladateľ, aranžér, gitarista a pedagóg Matúš Jakabčic okrem hudobného vzdelania vyštudoval aj teoretickú kybernetiku a matematickú informatiku. Matematika je vraj hudbe blízka, no predpokladám, že na svete je oveľa viac fanúšikov hudby než matematiky. Aj na Námestí osloboditeľov sa stretlo veľa poslucháčov napriek horúcemu slnečnému počasiu.
Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band si obecenstvo získal mocným zvukom, energiou a krásnymi sólami. Zazneli hlavne skladby z jeho najnovšieho dvojalbumu Room#555, napríklad King Monk (Matúš Jakabčic) či Lisboa (Michal Motýľ), ale aj zopár noviniek. Po vyše hodinovom koncerte a veľkom potlesku obecenstva nasledoval prídavok. Tento koncert z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Keďže môj vrcholný matematický výkon je počítanie s dobrou hudbou, toto vystúpenie ma dobre naladilo na ďalšie festivalové zážitky.
Zdroj: Pavol Staník
Program pokračoval tradične v Dome kultúry. V jeho úvode jeden z hlavných organizátorov a moderátor Jazzy Festu Martin Budaj vtipne zhrnul, že Mick Jagger má narodeniny, začína sa olympiáda a ich festival oslavuje významné výročie. Zdôraznil nielen význam partnerov a podporovateľov Jazzy Festu, ale hlavne poslucháčov, ktorí sú festivalu verní a vďaka nim má zmysel ho organizovať. Primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč zase vyzdvihol prácu organizátorov Jazzy Festu, hlavne Jána Novotného a Martina Budaja, vďaka ktorým sa toto podujatie etablovalo ako jeden z najvýznamnejších jazzových festivalov na Slovensku a pomohlo spopularizovať Liptovský Mikuláš aj v zahraničí. Primátor potom odovzdal riaditeľovi Jazzy Festu Jánovi Novotnému Cenu primátora mesta za zásluhy na hudobnej pôde i na pôde reprezentácie mesta Liptovský Mikuláš. Ján Novotný vo svojom krátkom príhovore pripomenul aj obetavú prácu mnohých dobrovoľníkov, ktorí nezištne pomáhajú pri príprave festivalu od jeho začiatkov.
Prvou vystupujúcou hudobnou formáciou bol v ten večer medzinárodný Alf Carlsson/Jiří Kotača Quartet v zostave: Alf Carlsson (SE, gitara), Jiří Kotača (CZ, trúbka a krídlovka), Peter Korman (SK, kontrabas a basová gitara) a Kristián Kuruc (SK, bicie). Na Jazzy Feste táto kapela, ktorá existuje už osem rokov, predstavila svoj najnovší, hudobnou kritikou vysoko hodnotený album Our Stories. Hudobníci sa poriadne odviazali napríklad v skladbách Supercell, Brno Boyz (Jiří Kotača považuje Brno za hlavné mesto Česko-Slovenska) či v záverečnej Alf´s Groove. Kotača a Carlsson poslucháčov pobavili aj vtipným sprievodným slovom (švédsky gitarista s pomocou internetového prekladača). Dozvedeli sme sa napríklad, v akom najotrasnejšom hoteli v Čechách boli členovia kapely ubytovaní, a že Alf Carlsson má zo Švédska skúsenosť so stretnutím s medveďom, a preto bol na Liptovský Mikuláš pripravený. Koncert prebiehal v priateľskej atmosfére a skončil sa veľkým aplauzom obecenstva.
Nasledoval koncert českého Marta Kloučková Quintetu, ktorý tvorili Marta Kloučková (spev), Vít Křišťan (klavír, piano Fender), David Dorůžka (gitara), Jaromír Honzák (kontrabas) a Marek Urbánek (bicie). Vystúpenie sa skladalo z pesničiek z dvoch sólových albumov Marty Kloučkovej: Loving Season a Stopa snu. Pri tejto speváčke a autorke poetických pesničkových textov bolo evidentné, že to, čo spieva, má hlboko prežité. Jej zamatový hlas pozýval k stíšeniu a ponoreniu sa do jej intímneho sveta. V pesničke Krajinou sa hlas Marty Kloučkovej priam snúbil a prepletal so zvukom gitary – hra technikou slide s kovovým bottleneckom vytvárala dojem ľudského hlasu. Pesnička Myšlenky bola zase ozvláštnená hrou na gitare s pomocou tajomných predmetov. Niektoré skladby Kloučková obohatila scatom (pesnička Mařenka bola celá spievaná bez slov) a v pesničke Pouštím tě si s ňou zaspieval aj Vít Křišťan. Koncert bol elektrizujúcou zmesou virtuozity a silných emócií, čo obecenstvo ocenilo a odušu tlieskalo. Počas poslednej pesničky Ztrácíš si aj opatrne zaspievalo so speváčkou.
Zdroj: Pavol Staník
Posledným účinkujúcim hudobným zoskupením bol v ten večer Nikola Bankov V4 Quartet, zložený z vynikajúcich hudobníkov: Nikola Bankov (SK, altový saxofón), Piotr Wyleżoł (PL, klavír), Tomáš Baroš (CZ, kontrabas) a Ferenc Németh (HU, bicie). Na pódiu si členovia kapely výborne rozumeli v medzinárodnom hudobnom jazyku a priniesli silné melódie, rytmy a emotívny prejav. Ich hudba mi znela tajomne, upokojujúco i povzbudzujúco zároveň. Výborne ladila s prichádzajúcou nocou. Plynulo prechádzala z nálady do nálady, z vypätia do pohody, časté boli náhle konce skladieb. Klavírne sóla Piotra Wyleżoła pôsobili ako vodopád živej vody a sóla saxofónu zneli uchvacujúco. Setlist obsahoval hlavne autorské skladby Nikolu Bankova, Piotra Wyleżoła (napríklad skladby z jeho tohtoročného albumu I Love Music nazvané Blue Hour a Tatras) a Tomáša Baroša, ale tiež napríklad známy jazzový štandard If I Should Lose You vo vlastnom aranžmáne. Nikola Bankov V4 Quartet mal taký úspech, že po koncerte nasledovalo standing ovation a sugestívny prídavok.
Po skončení programu sa v Jazzy bare konala jam session, ktorú svižne rozbehol house band pod vedením Ľuboša Brtáňa v nasledujúcom obsadení: Ľuboš Brtáň (gitara), Alexander "Šakal" Kaliský (klávesy), Michal Konečný (basová gitara) a Adam Líška Bukovinský (bicie). V priateľskej a podnetnej atmosfére si neskôr zahrali aj basgitaristka Adriana Kráľová, bubeník Kristián Kuruc a gitarista Alf Carlsson. Hudobníci skladby poriadne vygradovali a ozýval sa veľký potlesk a krik nadšených poslucháčov. V každom prípade som vnímala silné záblesky hudobnej spontánnosti a kreativity.
Sobota (27.7.) priniesla večerný program v Dome kultúry a niesla sa v znamení jazzu s príchuťou world music. Ako prvý sa predstavil Antoni O'Breskey & Nomadic Piano Project (IR). Jeho členmi boli Antoni O'Breskey (klavír, spev), Consuelo Nerea Breschi (spev, bodhrán, husle) a Barry Carroll (dulcimer). Charizmatický Antoni O'Breskey je rodák z Talianska s argentínskymi koreňmi, klavirista, trubkár, hudobný skladateľ, spevák, spisovateľ, básnik a hudobný pedagóg. Začínal s klasickou hudbou a jazzom, no už dlhé roky sa venuje aj world music a pri svojich cestách prekračuje nielen hranice štátov, ale aj hranice hudobné (či lepšie povedané, hudba v jeho podaní nemá hranice a pôsobí ako životodarný kokteil).
Netypické hudobné nástroje jeho spoluhráčov prinášali zaujímavý zvuk. V tejto vyslovene živej a pestrej hudbe akoby znelo spievajúce srdce i ťažké kroky, lyrické melódie i svižný rytmus siahali až na dno duše (napríklad v skladbe The Dancing Leaves). Antoni O'Breskey okrem hry na klavíri občas aj spieval silným zvučným hlasom, využil lyžičky ako skvelé perkusie, obecenstvo roztlieskal do rytmu a pobavil ho i tancom. Jeho dcéra mala príjemný pohládzajúci hlas (zaspievala napríklad pesničku The Wee Weaver) a spolu s otcom sa zhostila sprievodného slova. Nomadic Piano Project dostal obecenstvo do takej veselej pohody, že vyústila do standing ovation a kapela musela pridávať.
Zdroj: Pavol Staník
Potom nasledovali world music a ethno jazz čerpajúce z rómskej hudobnej tradície: vystúpila osemčlenná slovenská kapela Barbora Botošová Band (Barbora Botošová – husle, Agata Siemaszko – spev, Michaela Bobeková – spev, Eugen Botoš – basová gitara, Miloš Biháry – klavír, klávesy, Juraj Dávid Raši – bicie, Pavol Bereza – gitara a Vladimír Homola – cimbal), ku ktorej sa v niektorých skladbách pridal aj gitarista Martin Petruf. Virtuózna huslistka a hudobná skladateľka, primáška, aranžérka a hudobná lektorka Barbora Botošová získala v roku 2023 ocenenie Roma Spirit Award v kategórii Kultúra.
Barbora Botošová Band predviedol na Jazzy Feste 2024 nespútanosť, veľkú energiu a radosť z hudby. Hneď na začiatku som si všimla skupinku detí, ktoré pod pódiom sledovali koncert so zatajeným dychom. Dojímavé balady často vyústili do temperamentnej explózie emócií. Zneli inštrumentálne i spievané skladby, speváčky zaujali výraznými a pôsobivými hlasmi. Už počas druhej pesničky Hore Detvou idem sa niektorí poslucháči roztlieskali do rytmu. Okrem hudby, spevu a tanca vírili na pódiu i pestré farby, pretože toto bol prvý väčší koncert, na ktorom táto kapela vystupovala v nových kostýmoch. Barbora Botošová si pesničkou Soske zaspomínala na svoju krstnú mamu, ktorá ju priviedla k world music. Koncert uzavrela pesnička Spain od Chicka Coreu (spievaná v angličtine), ale keďže obecenstvo aplaudovalo postojačky, prišiel aj prídavok v štýle funky. Standing ovation sa zopakovalo.
Zdroj: Pavol Staník
Úloha headlinera právom patrila hudobnej zostave Per Mathisen Trio feat. Nguyên Lê & Gary Husband. Nór Per Mathisen, známy aj ako The Bass Viking, je vynikajúci kontrabasista, basgitarista, hudobný skladateľ a producent, ktorý hrá mix akustického a elektrického power jazzu. Setlist na Jazzy Feste 2024 pozostával hlavne z jeho skladieb. Hviezdny gitarista, hudobný skladateľ, aranžér a producent Nguyên Lê z Francúzska, pre ktorého bolo účinkovanie na tomto festivale slovenskou premiérou, do svojej hry vplieta aj vietnamskú hudobnú tradíciu. Prvotriedny jazzový a rockový britský bubeník, skladateľ a pedagóg Gary Husband sa preslávil spoluprácami s hudobníkmi ako John McLaughlin, Jack Bruce, Gary Moore, Billy Cobham či Mike Stern.
Hudba, ktorú Per Mathisen Trio na pódiu spoločne tvorilo, bola nadpozemská, keď sršala energiou aj keď plynula pokojne a meditatívne. Mala som pocit, akoby sa predo mnou otvoril vesmír. Okrem iných zazneli skladby Brdo In My Heart s balkánskou melódiou a parádnym sólom na bicích, The Blues Boy, v ktorej opäť excelovala rytmika i gitarová mágia, a Now We Are Free z filmu Gladiator, ozdobená priam rockovým sólom usmievavého gitaristu. Ako napovedal názov skladby Good News, toto hudobné zoskupenie skutočne prinieslo len dobré novinky a pozitívne posolstvo. Obecenstvo hudobníkov odmieňalo búrlivým potleskom a koncert úplne prirodzene dospel k dvom standing ovation.
Zdroj: Pavol Staník
Hoci čas pokročil, v Jazzy bare sa opäť jamovalo. S chuťou si zahral house band v zostave: Ľuboš Brtáň (gitara), Alexander "Šakal" Kaliský (klávesy), Richard Konečný (basová gitara) a Adam Líška Bukovinský (bicie). Poslucháči pri príjemnej hudbe okrem počúvania viedli inšpiratívne a pohodové rozhovory.
V posledný deň festivalu, v nedeľu 28. júla popoludní sa v Koncertnej sále SZUŠ na Tranovského ulici konal pútavý workshop Antoniho O'Breskeyho s názvom Fusion of Global Arts and Irish Heritage, Collaborative Exploration (Fúzia globálneho umenia a írskeho dedičstva, spoločné bádanie). O'Breskey sa s nami podelil o zaujímavé súvislosti, ktoré na základe svojich praktických i teoretických hudobných znalostí nachádza medzi jazzom, klasickou hudbou a tradičnou hudbou z Írska, Škótska, Argentíny či Afriky.
Účastníkom workshopu tiež prezradil, že už v 60. rokoch nemal rád hudbu typickú pre jeho generáciu, ale jazz, ako opozíciu voči pop music. Tvrdí, že hudba môže byť terapiou, no i jedom, pretože v súčasnosti mnohú hudbu poslucháčom podsúva komercia. Podľa jeho názoru je hudba liečivá, ak podporuje vlastnú tvorivosť a pôsobí proti sociálnemu dištancu. Všetka hudba vychádza zo spoločných koreňov a je nutné udržiavať spojenie s nimi, spojenie so životom. Preto by sa ľudia, ktorí chcú robiť hudbu, nemali vyhýbať ani fyzickej práci. Nepáči sa mu, keď sa world music globalizuje. Hudobného skladateľa prirovnal k hubárovi: huba (skladba) si nájde jeho, nie on ju. Dodal, že má pocit, že na Slovensku ľudia ešte dosť veľa spievajú a tancujú spolu, čo je výborné. Takmer dvojhodinový workshop bol simultánne prekladaný. Svoje rozprávanie O'Breskey doplnil aj tancom, zahral na lyžičkách, na bodhráne a samozrejme hlavne na klavíri. V niektorých skladbách ho sprevádzali ostatní dvaja členovia Nomadic Piano Projectu a nechýbali ani reprodukované hudobné ukážky.
Program v Dome kultúry otvoril sólový koncert slávneho poľského klaviristu a skladateľa Krzysztofa Kobylińskeho s bohatými skúsenosťami z rôznych umeleckých spoluprác a s veľmi širokým žánrovým záberom. Ako podčiarkol Martin Budaj, bol to dokonca prvý sólový klavírny koncert v histórii tohto festivalu. V prítmí sály najprv znela hudba oscilujúca medzi melanchóliou a naliehavosťou. Zdalo sa mi, že práve tu a teraz si dobíjam energiu. Následne tóny pripomínali silný dážď dopadajúci na rozpálenú zem, a potom pokoj po búrke. Niektoré melódie boli veľmi spevné a do tanca, iné evokovali snívanie s otvorenými očami. Jedna časť koncertu vyústila do extatického "tanca", v ďalšej sa stále vracala pekná, trochu roztopašná melódia, iná pôsobila ako krásne vyznanie lásky. V hudbe sa miešali pohodové i nepokojné sny, často sa vynorili chytľavé melódie a rytmy. Vnímavé obecenstvo si hudbu užívalo, často sa ozýval obrovský potlesk a pochvalný krik. Po standing ovation nasledoval prídavok, v ktorom sa jemná lyrika striedala s vygradovanými pasážami a finišoval šialenou rýchlosťou. Prišlo ešte jedno standing ovation a po ňom znova pestrý prídavok. Koncert celkovo trval vyše hodinu a pol a zanechal vynikajúci dojem. Bola to doslova pestrofarebná hudba z čierno-bielych klávesov.
Zdroj: Pavol Staník
Nastala slávna chvíľa, veľké finále 20. ročníka festivalu. Riaditeľ Jazzy Festu Ján Novotný a krstný otec Peter Lipa, jazzový a bluesový spevák a organizátor jazzového diania, slávnostne uviedli novú značku, logo a vizuálnu identitu festivalu do života. Peter Lipa zaželal festivalu ešte minimálne ďalších dvadsať takých úspešných rokov.
Festival následne uzatvoril koncert hudobnej formácie Peter Lipa Band, pozostávajúcej z týchto hudobníkov: Peter Lipa (spev), Peter Lipa ml. (klávesy), Radovan Tariška (altový saxofón), Richard Csino (basová gitara) a Jakub Kačic (bicie). V niekoľkých pesničkách sa ku kapele pridal aj vzácny hosť – gitarista Ľuboš Brtáň. K charizme frontmana, ktorý sa rád obklopuje mladými šikovnými spoluhráčmi, samozrejme patria aj kvalitné pesničkové texty, mnohé ešte z autorskej dielne jeho dlhoročného textára Milana Lasicu. Peter Lipa spieval teda hlavne v slovenčine, ale miestami zaznela aj angličtina (napríklad v pesničkách Just The Two Of Us či Water In My Shoes).
Na setliste sa ocitli pesničky staršie i novšie, všetky so sviežimi aranžmánmi. Na pódiu pútal pozornosť hlavne Radovan Tariška. Predvádzal extatické sóla a jeho saxofón často viedol dialóg so scatujúcim frontmanom. Veľký potlesk si však vyslúžili aj sóla Petra Lipu ml. a rázna hra zohratej groovujúcej rytmiky. Koncert mal poetiku aj švih. Pred pesničkou Music USA poprosil frontman o potlesk pre Milana Lasicu, ktorý určite počúva koncert aj z druhého sveta. Pesničku Water In My Shoes ozdobilo strhujúce sólo Ľuboša Brtáňa, pesničku Mám túžbu energické sólo bicích a spev obecenstva. To si tiež zatlieskalo do rytmu. Po Balade o štyroch koňoch poslucháči aplaudovali postojačky a dočkali sa aj prídavku: pesničky Niekde som čítal, v ktorej si vyskúšali brumendový spev. Koncert zakončilo ďalšie standing ovation.
To však ešte nebol koniec celého Jazzy Festu 2024. Ten uzavrela jam session v Jazzy bare v réžii house bandu, ktorý tvorili Ľuboš Brtáň (gitara), Alexander "Šakal" Kaliský (klávesy), Michal Konečný (basová gitara) a Adam Líška Bukovinský (bicie). Pesničky mali drajv, hlavne keď sa k jammujúcim hudobníkom pridal saxofonista Radovan Tariška. Vyskytlo sa aj zopár tancujúcich ľudí. Neskôr si zahrali i gitarista Stanislav Červeň, bubeník Peter Brnický a basgitaristka Adriana Kráľová. Ďalším významným hudobníkom, ktorý sa zapojil, bol Tomáš Baroš na basovej gitare. Pekné sóla sa len tak sypali. Napokon obecenstvo prekvapil Radovan Tariška, ktorý sa predstavil v úlohe bubeníka.
Jazzy Fest 2024 rozozvučal tie správne struny. Nielen na strunových nástrojoch, ale aj v dušiach poslucháčov. Ako zdôraznil Martin Budaj, najcennejšie na tomto festivale sú prchavé momenty šťastia, zimomriavky a objavovanie novej hudby. O všetko toto na ňom nikdy nie je núdza. Takže, dovidenia na Jazzy Feste 2025!
Autorka: Ružena Šípková
