Štvrtkový koncert momentálne najžiadanejšieho producenta, ktorý sa vďaka sérii úspešných spoluprác a vlastných hitov za posledný rok aj ako interpret zaradil medzi áčkové hviezdy, pozostával najmä z vyzdvihovania ženskosti a hitparádových úspechov. Pharrell sa predstavil ako hudobný mág a lámač sŕdc, bola to však hra na istotu, ktorej chýbali výraznejšie prekvapenia.
Sebavedomí nováčikovia
Polhodinovú šancu dali organizátori skutočne pozoruhodným talentom. Prvým z nich bol 21-ročný Američan Cris Cab. Mladík kombinujúci vo svojej tvorbe prvky popu, reggae, rocku a soulu vedel komunikovať s davom ukážkovo, miestami až prehnane. Každú medzeru medzi jednotlivými skladbami svojho setlistu vypĺňal krátkym vysvetľovaním ich vzniku a občasným burcovaním otázkou, kto sa teší na Pharrella. Rakúšania ožili len keď v jeho podaní spoznali Pumped Up Kicks, ktorú pôvodne zložili Foster The People.
Ani speváčka Foxes, jeden z veľkých tohtoročných britských objavov, nedokázala osloviť našich západných susedov. Na albume Glorious sebavedome znejúca speváčka v retro priestoroch viedenskej Marx Halle po prvej piesni Talking To Ghosts zanikala. A to pôvodne nabehla na pódium "hopsajúc" ako líška. V setliste sa nevyhla titulnému singlu, ale nevynechala ani klavírnu verziu Clarity. Za jej tanečnú verziu získali s producentom Zeddom Grammy.
Ženy by sa nemali hanbiť, keď chcú byť hriešne
Veľké pódium, ktoré vzniklo z ruin toho malého pre "zahrievačov" návštevníkov, sa zmenilo skôr na tanečný parket. Na rad prišiel hlavný aktér celého večera, Pharrell Williams, spolu so svojimi tanečníčkami a vokalistkami. Predstavil ich všetky osobne a ukázal tak, že za vystúpením je hlavne tímová práca jedného pokorného muža, kapely, dvoch vokalistiek a tanečnej šestice DearBaes.
Vtedy prišlo prvé z dvoch prekvapení večera (áno, na Pharrella tak málo). Od produkcie excentrického umelca sa dala očakávať istá miera sexuality, ale počas exhibície tancujúcich žien bola v extáze celá Marx Halle. Dámy twerkovali, popovali, lockovali a robili všetky tanečné kreácie, pre ktoré si ich určite vybrali. To všetko na podmaz Milkshake a iných výtvorov dua The Neptunes, ktorého je Pharrell súčasťou. Ich mentor im na záver produkcie jednotlivo požehnal počas búrlivého potlesku davu.
Zdroj: Charles Sykes/Invision/APPharrell Williams na festivale Made In AmericaVtedy a teraz s Pharrellom
Hudobne je producent a skladateľ minimalista, a tak si v rámci koncertného doprovodu vystačil s basgitarou, perkusiami a dídžejom. Ten pri otváraku Come Get It Bae zastupoval Miley Cyrus, inokedy Justina Timberlaka, ale prevtelil sa aj do Gwen Stefani, Daft Punk, Robina Thickeho či rapera Snoop Dogga.
Niežeby ten muž za mixážnym pultom vedel spievať, ale prevažnú väčšinu skladieb, ktorú Pharrell prezentoval, tvorili buď dva aktuálne duety alebo katalóg jeho produkcie a spoluprác z minulosti či prítomnosti. Celý koncert tak išiel z half playbacku a o hlavnej hviezde ste nevedeli, kedy spieva.
Odhliadnúc od toho, pod návalom hitov sa mohli Rakúšania zobudiť z letargie po Crisovi Cabovi a Foxes. Aj to však naplno fungovalo iba vtedy, keď zazneli notoricky známe veci ako Nellyho Hot In Herre alebo Blurred Lines Robina Thickeho. V iných prípadoch pôsobili presne tak, ako sa dalo čakať - z producentových speváckych skúseností akoby mnohí poznali len Get Lucky a Happy.
Som jedným z vás
Druhým prekvapením bol moment, keď hudobník odohral blok singlov svojej domovskej skupiny N.E.R.D. Vtedy pozval na pódium fanúšikov z tzv. Golden Circle, ktorí sa s ním nakoniec aj objímali. Na prosby o fotenie reagoval Pharrell moralisticky, ale dojímavo: "Neodfotím sa s tebou. Nechápeš, že sme spolu práve prežil chvíľu na pódiu? Mne je jedno, že ti nikto neuverí."
Aj v rámci rýchlo prichádzajúceho konca večera urobil hviezdou človeka z davu. Pomocou celej haly totiž prehovoril plnoštíhlu ženu, aby si prišla zatancovať na záverečnú. Tou nemohlo byť nič iné, ako od začiatku očakávaná titulná pieseň druhého dielu animovaného filmu Ja zloduch.
Pharrell do Viedne priniesol všeobjímajúcu lásku, zvuk popu posledných rokov a veľa kreativity. Napriek tomu, niečo jeho deväťdesiatim minútam chýbalo. Možno je to moment prekvapenia, na ktorý sa nespoliehal takmer vôbec, alebo to bude len niečo, čo už dlho nezaznelo v rádiách.
Autor: Marek Majzon
Ilustračné foto: AP Photo/Keystone, Ennio Leanza (titulná fotka), Charles Sykes/Invision/AP (foto v článku)
