Keď si čítate komentáre pod ich videami, často narazíte na začudované vety typu: "Ako môžu byť takí nedocenení?" Týkajú sa zrejme počtu zhliadnutí a toho, že Jungle je stále jednoznačne klubovou a nie štadiónovou kapelou, aj keď potenciál na to určite má.
Sedemčlenná britská formácia sa v našom hlavnom meste predstavila približne v polovici jesenného európskeho turné, na ktorom prezentuje svoj čerstvo vydaný album For Ever. Turné bolo takmer na každej doterajšej zastávke vypredané a inak tomu nebolo ani u nás. Bol to pritom už tretí slovenský koncert skupiny - po premiére na Electronic Beats 2014 a tohtoročnom upršanom festivalovom koncerte na piešťanskom letisku - a opäť v ňom mali prsty organizátori Grape festivalu. Tým túto jeseň naozaj ide karta, keďže dávno pred konaním bola vypredaná aj ich predošlá klubovka - Mac DeMarco v Ateliéri Babylon (reportáž).
Na očakávaný moderný soul, funkové motívy a do toho falzetový spev v štýle Bee Gees mala zľahka sa kopiace publikum naladiť trenčianska súrodenecká dvojica Bulp. Sympatický, ale nijako výrazný hudobný zážitok bol vďačnou kulisou k zorientovaniu sa v priestore, pozdraveniu známych a vytypovaniu si vhodného miesta na neskorší posluch. Obočie som hneď pri príchode nadvihol pri pohľade na vrchnú tribúnu, kde v tom čase bolo už množstvo sediacich ľudí. Ja osobne som si prišiel na kapelu s výrazným groovom trošku "poprešľapovať nohy" ale, samozrejme, každý to máme inak.
Zdroj: Martina MlčúchováBulp boli predkapelou Jungle v MMCKonzervatívna ale hudobne strhujúca šou
Jungle sú pre mňa koncertnou zvláštnosťou. Dynamická, rytmická hudba a k tomu pomerne úsporný pódiový prejav. Je ich sedem, no nerobia žiadnu veľkú šou - okrem nástrojov ich na scéne dopĺňajú len svetelné konštrukcie, na ktorých vrchole sa týči veľké typografické logo s názvom kapely. Z vizuálneho hľadiska tak majú atmosféru koncertu v rukách najmä osvetľovači. Je to farebné, ale vkusne minimalistické, a na prvom mieste zostáva jednoznačne hudba. Ak by kapela chcela, mohla by to robiť masívne, s množstvom tanečníkov (odkazujúc ku klipom), VJingom a okázalou performatívnou šou. Držia sa však pri zemi, hrajú v priemere pre 500 až 1500 ľudí a pocity "that's awesome!" nijako nehrotia. Toľko k prvému zo znakov konzervatívnosti spomenutej vyššie.
Tým druhým je vec tiež pomerne atypická. Stopáž jednotlivých trackov na pódiu je s tými štúdiovými prakticky identická, čo v prípade Jungle znamená, že je poväčšine v dĺžke do štyroch minút. V rozhovore pre české rádio Wave to potvrdil aj spevák, multiinštrumentalista a producent Tom Farland, keď tento fakt popísal ako odpoveď na očakávania samotných poslucháčov, ktorí podľa neho stoja o to, čo poznajú. Otázne je, či je tento názor - ako k živému spracovaniu skladieb, tak aj k pódiovej šou - z dlhodobého hľadiska správny. V každom prípade precízne koncertné prevedenie hraničí s dokonalosťou: všetko z hudobne farebných nahrávok je zahraté a zaspievané naživo a počúvať to všetko pár metrov od pódia je tak veľký zážitok, že im ľahko odpustíte aj absenciu prekvapení.
Zdroj: Martina MlčúchováPozrite si celý fotoreport z koncertuMMC v pohybe
Trošku dlhší prestoj medzi Bulp a headlinermi okomentovalo pár ľudí šomraním, ale keď približne desať minút po deviatej zhasli svetlá a začali tóny úvodnej Smile, dostavil sa pocit okamžitého prenosu energie. A Jungle na to išli zostra. Hneď vzápätí odpálili známe a zároveň do vizuálnej podoby spracované kusy z prvého aj druhého albumu ako Heavy California, The Heat, Julia ci Platoon. Bol to len môj subjektívny pocit alebo sa naozaj celé publikum hýbalo, vlnilo, snažilo sa o falzet v refrénoch a medzi jednotlivými songami pološialene aplaudovalo?
Čo sa týka komunikácie smerom k fanúšikom, bola pomerne strohá, celý večer jednoducho patril hudbe a pocitu tu a teraz. Zvuk bol skvelý, vnímal som prejav oboch lídrov, dvojice "bočných" vokalistov, nástrojov a nedochádzalo k žiadnym rezonanciám či skresleniam. Celkovo treba pochváliť MMC, po letnej rekonštrukcii je vo všetkých ohľadoch príjemnejším miestom.
"Nevedel som, že idem na eunuchov"
Začul som asi v polovici koncertu za sebou povedať jedného mladíka, ktorý to, narážajúc na vokálny prejav Jungle, jemne vyčítavo vravel svojej priateľke. A v niečom som mu musel dať za pravdu. Pri počúvaní sedemnástich trackov za sebou prišli pocity, keď mi jednotlivé momenty splývali. Dôvodom bolo to, že pri absencii komunikácie s publikom kapela hrala prakticky bez prestávky, a, úprimne, svoje určite spravila aj rytmická podobnosť značnej časti setlistu. Medzi skladby, ktoré vo vysoko kvalitnom prúde hudby vynikali, patrili silné "zatváračky" oboch albumov Lemonde Lake a Pray, či výborný tohtoročný singel House in L.A. Z hľadiska párty mal samozrejme najväčší úspech prelomový hit Busy Earnin'. Keď v prídavku zazneli jeho prvé tóny, v momente leteli všetky ruky hore.
Bolo zrejmé, že aj kapela si napriek náročnému turné tento koncert skutočne užívala a že chémia pri treťom stretnutí stále funguje. Publikum bolo naozaj prítomné a nerozpakovalo sa prejavovať emócie. Aj vďaka tomu som z koncertu odchádzal naplnený radosťou z kvalitnej hudby, osviežený, či skôr presvetlený, atmosférou letného festivalu v chladnúcom novembri a ľahko dojatý úprimnou ďakovačkou perspektívneho septeta klaňajúceho sa pred zhruba tisíckou návštevníkov.
Avizovaná je príprava albumu číslo tri, tak sa nechajme prekvapiť, či sa budú Jungle naďalej držať vyšliapaných trás alebo skúsia zaexperimentovať. Dovolím si však tvrdiť, že majú našliapnuté na poriadny rast. No aj keby sa tak nestalo, už teraz mám pocit, že vidieť kapelu ich formátu v slovenskom klube za menej ako 20 eur je veľkým privilégiom.
Setlist koncertu Jungle v Bratislave:
(13.11.2018, Majestic Music Club)
1. Smile
2. Heavy California
3. The Heat
4. Julia
5. Platoon
6. Happy man
7. Beat 54 (All Good Now)
8. Cherry
9. Pray
10. Lucky I Got What I Want
11. Crumbler
12. Lemonade Lake
13. Casio
14. House in L.A.
15. Drops
Prídavok:
16. Busy Earnin'
17. Time
Autor: Michal Húska
Foto: Martina Mlčúchová
