Či chceme alebo nie, väčšina z nás si 14. februára predsa len uvedomí, že je sviatok sv. Valentína. Možností, akým spôsobom ho stráviť, je samozrejme neobmedzené množstvo, mňa ale zaujala informácia o slovensko-českom dvojkoncerte kapiel Sto múch a Zuby nehty, na ktorý muchy lákali typicky odzbrojujúco – Príďte sa do nás zamilovať. Dalo sa teda odolať predstave valentínskeho večera v Petržalke? Veru nie, takže nech sa páči, tu máte report.
Dom kultúry Zrkadlový Háj, resp. Klub Za zrkadlom. Pre mňa jeden z najkrajších názvov pre kultúrny priestor. A myslím to úplne vážne. V podstate je to po zbúranom PKO (mimochodom, kto si dnes spomenie na sľuby, že tam má vôbec niečo stáť?) a Istropolise jedna z posledných bratislavských kultúrno-priestorových legiend, existujúca od roku 1993. Ak máte radi mix neskorého sídliskového socíku a raných deväťdesiatok, toto je vaše miesto. Plus disponuje schodíkovým javisko-hľadiskom, vďaka ktorému sa divák cíti s kapelami viac prepojený, a to je pocit, ktorý koncertom jednoznačne prospieva.
Dvadsať rokov na scéne a piaty album v príprave
Takto by sa v skratke dali zbilancovať novinky banskobystrickej kapely jemných recesistov, ktorí vlastnú tvorbu definujú ako "ekologický funky-underground s dominujúcimi horehronsko-podpolianskymi vplyvmi". Keď sa pred tými dvomi dekádami Sto múch postavili na scénu, bol to zjav. Farební, energickí, vtipní (čo v hudbe nie je jednoduché), na pomedzí divadelnosti a zároveň naozaj muzikantsky kvalitní. Aj s odstupom času sú skladby Kimono a Kúpil som si Rhodes tak citlivé, krásne a vyspelé, že sa nedajú onálepkovať inak, než tým, že sú nadčasové.
Principál, klávesista a hlavný skladateľský motor kapely Juraj Haško akoby sa nemenil. Vlastne nikto z nich. Trošku síce zvážneli, ale naozaj len trošku. Výborne im to hrá, spieva, pohybové srandičky s predstieraným hašterením speváčok stále fungujú, ale, ako sami avizovali, ich pripravovaný piaty album s predbežným názvom Terapeutický pop bude trošku vážnejší. Ale veď, prečo nie? Teším sa na ich reflexiu tejto doby, nás, či ich samých dospelejšími očami. A poprosím si viac koncertovania!
Česká ženská punková legenda išla ako pílka
Chcel som v nadpise spolu použiť slová punk a pílka, tak som to aj spravil. Lebo keď vidíte relatívne neskoro večer – bolo už cez 22:00 – pred sebou ladiť sa päť dám, ktoré túto kapelu založili ešte v roku 1981 pod názvom Plyn (neskôr Dybbuk), veríte, že zrejme majú stále značné zásoby životnej energie. Potvrdením správnosti tohto predpokladu bola nasledujúca hodina a pol. Bol to môj prvý zážitok s týmto zjavom a bolo to v niečom magické.
Ideálny priestor na malé zaspomínanie si, smršť, rytmické a jačiacie kvinteto pred vami. Či už to boli skladby Vrč, Hrob je prázdný, El kapitán, Ptáci, Na kusy, Noční dítě alebo Blbá píseň o lásce, fungovalo to výborne, dámy boli vo výbornej kondícii, bubeníčka Jana Kaplanová išla ako blázen, flautistka Kateřina Jirčíková takisto a basgitaristka Pavla Jonssonová vo svojich nádherných trblietavých šatách a so záhadným úsmevom tvorili pohyblivý obraz, od ktorého ste nevedeli odtrhnúť oči. Diváci ich doslova nechceli pustiť, na pódium sa museli vracať dva či trikrát. Sú stále koncertne aktívne, takže ak ich niekde zahliadnete avizované na plagáte, neváhajte.
Setlist koncertu Sto múch v Bratislave:
(14. 2. 2025, Klub Za zrkadlom)
- Bulváriček
- Mažiarik
- Muchy
- Gitarista
- Pozvanie
- Sele ví
- Poleno
- Čajová rýchla d-mol
- Kimono
- Insomnia
- Malé plusy
- Punčová
- Kapelačka
- Závislí
- Kúpil som si Rhodes
Autor: Michal Húska
Súvisiaci interpreti: Sto múch