Hudobné zážitky v exteriéri nie sú počas leta ničím výnimočným, podujatie Less Is Sound však svojími ambíciami presahuje eufóriu letného festivalu či spolupatričnosť spievania pri ohni. Okrem toho, že vás zavedie do skutočnej (bratislavskej) divočiny, pozýva zároveň aj do ticha.
Stíšenie je totiž podmienkou toho, aby sme dokázali vnímať zvuk v celej jeho pestrosti – vrátane toho, čo bežne prehliadame ako nepodstatný ruch či odvekú samozrejmosť. Kurátor Juraj Hoppan tak s projektom Less Is Sound už tretí rok prináša unikátne zvukové performancie zasadené do špecifických miest a ich vlastných akustických reálií.
Koncerty sa odohrávajú zväčša skoro ráno a presné lokality sú zverejnené len tesne pred konaním podujatia. Do vystúpení v prírodných lokalitách Bratislavy pritom vstupujú neľudské entity – miestne zvieratá, rastlinstvo aj stopy mestských technológií. Hoppan s tímom tak chcú narušiť bežné poslucháčske návyky a nastoľujú širšie otázky o našej (ko)existencii v prírodnom svete.
Zdroj: Šimon Lupták
Smutné prebudenie
Tentokrát sa v nedeľu ráno asi stovka ľudí stretla na lúke uprostred pralesového porastu Šúgovského špicu v Petržalke. Čarovné miesto pri Dunaji je vraj domovom päťdesiatich druhov vtáctva, do hudobných vystúpení však nenásilne vstupujú všetky elementy (šum vody, vetra, trávy na zemi) aj občasná loď.
Jemné naladenie predstavuje úvodný vstup Richarda Hronského, ktorého fujaru často prehluší šumenie vetra v korunách okolitých stromov. Hronský nakoniec napriek avizovanému kontrabasu vystúpil sólovo, ale jeho produkcia aj osamote prechádzala pestrým zvukovým spektrom – táto fujara znela blízko tradícií, tanečnej hudbe aj trúchleniu.
Meditatívne "verklíkovanie" Michala Vaľka na stredovekej ninere následne ďalej rozvíjalo ambientnú, ospalú atmosféru nedeľného rána. Zároveň však tento typicky dronový zvuk Vaľkovho projektu Line Gate v prírodnej scenérii znásobil istú zlovestnosť, akoby prehováral o všetkých neutešených vyhliadkach pre našu planétu. Kľuka vydávajúca zvuk sa stále točí, ale v jej náreku môžeme tušiť blízkosť konca aj daň, ktorú si zdanlivo zotrvačné konanie vyberá.
Zdroj: Šimon Lupták
Umenie počúvať
Kontrastne pôsobilo vystúpenie Daniela Kordíka, ktorý v obklopení unikátnej petržalskej zelene zručne prepájal improvizáciu, elektroniku aj terénne nahrávky. V jednej chvíli štvornožky snímal ruchy rastlinstva rašiaceho z vlhkej zeme, následne sa ladil na žblnkot prúdiaceho Dunaja či ostrý rez lúčov stúpajúceho slnka. Po pomalšom úvode Kordík predstavoval radostný, chvíľami až euforický predel, ktorý si je ľahké predstaviť aj ako výzvu do tanca. Less Is Sound však nie je lesným raveom, skôr experimentálnym priestorom na zmyslové skúmanie prostredia a našich vzájomných prepojení.
O zviditeľnenie – či presnejšie, ozvučenie – bežne nezachytiteľného sa postaral Jonáš Gruska, ktorý svoj modulárny výtvor Axis Mundi Sound Distribution System pri tejto príležitosti rozšíril o "netopierie uši" – ultrasonické demodulátory. Vďaka nim sa Gruskovo vystúpenie stalo interaktívnym, nakoľko prostredníctvom troch demodulátorov mohlo publikum ozvučovať zachytené ultrazvuky.
Zdroj: Šimon Lupták
Zasadiť sa
Na záver sa podujatie vrátilo k akustickému zvuku prostredníctvom jakutsko-českej dvojice: tradičná ústna harfa chomus v podaní Aldany Duoraan a oceňovaná gitara Tomáša Niesnera publikum oblúkom vrátili k precíteniu vlastného dychu, dotyku, rytmov. Ich organické plynutie bolo posledným meditatívnym ponorením sa do zvukového bádania predtým, ako podujatie zavŕšili tematické prednášky Moniky Bočkovej a Andrása Cséfalvaya.
Ambíciou Less Is Sound je vytvárať príležitosti na hlboké počúvanie, iné využívanie svojej pozornosti, ktoré môže redefinovať náš vzťah k prírode. Tentokrát bolo toto úsilie citeľnejšie ešte o to viac, že práve pred nedeľnými vystúpeniami na Bratislavu po dlhých dňoch extrémnych horúčav padol nočný dážď. A keď sa v to konečne o čosi chladnejšie ráno usadíme do trávy ďaleko za všetkými developerskými jazvami hlavného mesta, zdá sa to ako najprirodzenejšia vec na svete, stíšiť sa a načúvať, čo nám príroda práve hovorí. Spoločne sa pomaly prebúdzame a je v tom žiaľ, nové objavy aj hlboký pocit spojenia.
Zdroj: Šimon Lupták
Autorka: Michaela Kučová
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
