Začínali ako relatívne nenápadné, melancholickým synthpopom šmrncnuté duo, ktoré si Európa zamilovala ešte o čosi viac ako ich rodná Británia. Platí to dodnes, no Hurts už plávajú aj v iných hudobných vodách - kdesi na vlne tanečnosti, disca a energických popových hymien, čo sa jasne odráža aj na ich koncertnej forme. V sobotu ju strhujúco predviedli v Bratislave.
V každom prípade to v klube a najmä pred ním v sobotu večer vrelo už od siedmej hodiny. Tak trocha nedočkavosťou, ale možno aj pocitom, že organizačne nebolo všetko zvládnuté tak, ako by malo. Azda najväčším prekvapením bolo zrušenie vystúpenia predskokanky Daniely Lovlin s kapelou pre nedostatok miesta na pódiu. Aj preto sa čas vystúpenia Hurts posunul o pol hodinu skôr, no zároveň ešte neboli vnútri všetci fanúšikovia, čo sa stretlo s výraznou nespokojnosťou. Tu sa však závažné prešľapy našťastie skončili*** a všetko ostatné už bola iba čistá hudobná eufória.
Zdroj: Martina MlčúchováMelanchólia šla bokom
Hurts sú momentálne v skvelej koncertnej forme a znejú tak dobre, ako ešte nikdy predtým. To treba konštatovať hneď na úvod. Okrem toho je cítiť, že si svoje postavenie u fanúšikov náramne užívajú a dávajú to najavo od prvých tónov, ktoré sa rozoznejú na pódiu. Chladná maska elegánstva a odstupu je už dávno preč, základným kameňom večera bola srdečnosť a vzájomná výmena energie. Je jasné, že pri Hurts sa už melancholicky neposmrkáva, ich koncerty sa začínajú premieňať na poriadnu jazdu. Možno aj na úkor potešenia skalných fanúšikov, ktorí si ich zamilovali pre neokukaný smutný synthpop.
Theo Hutchcraft a Adam Anderson svoje nové smerovanie dokazovali už od začiatku, keď večer otvorili introm Desire a vzápätí si to namierili priamo do roztancovaného singla Ready To Go. V zajatí blikajúcich červených svetiel išli okamžite všetky ruky v sále nahor. Slovenské publikum sa nenechalo zahanbiť a spevom doprevádzalo Thea nielen pri starších hitoch, ale aj pri nových, nesinglových kúskoch z aktuálneho albumu ako napríklad Hold On To Me či People Like Us.
Kapela skvele nakombinovala všetky štyri svoje dosky, ani jedna nezostala výraznejšie v úzadí a setlist zaujal perfektným vyvážením. Jeho živé prevedenie však jednoznačne ukázalo, že melanchólia ustúpila a na Hurts sa dnes najmä dobre tancuje. Či už to bolo v rádiovej hitovke Some Kind of Heaven, príťažlivom discu Lights alebo Nothing Will Be Bigger Than Us, pri ktorej sa skákalo do omdletia.
Zdroj: Martina MlčúchováViac fotiek z koncertuŠou, z ktorej nebolia srdcia, ale zamilujete si ju
Spevák Theo je chodiaca charizma. Nenahovorí toho veľa, ale vyjadruje sa oduševneným spevom, sexi tancom a spokojným úsmevom, ktorý sprevádza hrdé búšenie päsťou do hrude. Urobil tak zakaždým na znak spojenia s publikom, s ktorým energia vzájomne prúdila na hranici dokonalosti. Za to všetko by ho stovky ľudí rozhodne nosili na rukách a on by sa s dôverou pokojne nechal. A hoci Theo pútal zrejme najviac pozornosti, jeho zohratosť so zvyškom osadenstva na pódiu bola priam hmatateľná.
Hudobný partner Adam prirodzene striedal hru na klavíri a gitare, nenápadne sa vlnil do rytmu a pospevoval si, rytmická sekcia očarila precízne zvládnutou dynamikou, ktorá aj po baladickom entré dokázala prirodzene prejsť v búšiace energické výpady. A za čo treba vyjadriť naozaj hlasnú pochvalu, boli výkony vokalistiek, ktoré dodávali mnohým skladbám tú správnu atmosféru. Určite by sa bez nich neobišli napríklad pulzujúca Rolling Stone ani intenzívne emotívna Wings.
Koncert, ako býva pri manchesterskej dvojici zvykom, by sa neobišiel bez hádzania bielych ruží do davu. Tie posledné si nechal spevák na záver, keď sa klub rozozvučal prídavkami. Najprv došlo na spoločné spievanie popevku v Beautiful Ones a napokon aj klasiku Stay z debutového albumu. Bol to akýsi návrat do čias, kedy Hurts o čosi viac boleli srdcia a ešte nemierili pomaly, ale isto na veľké štadióny.
Na Slovensku majú k väčším než klubovým sálam ešte ďaleko, no hoci naša krajina nie je druhým koncertným domovom kapely, ktoré by pre ňu malo punc srdcovosti (v porovnaní napríklad s Českou republikou alebo Ruskom), iba ťažko nájsť na sobotňajšom hudobnom stretnutí chybu. Hurts odohrali šou, do ktorej sa musel zamilovať každý - zanechala výnimočne príjemné pocity, potvrdila ich kvalitatívny progres, a zároveň ukázala väčší kus človečiny než kedysi. Spolu s obecenstvom si hudobníci vymenili nielen kus energie a priazne, ale aj vzájomnej lásky. Rozlúčkové "We Love You" tak bolo absolútne uveriteľné.
Setlist koncertu Hurts v Bratislave:
(18. 11. 2017, Majestic Music Club)
1. Desire
2. Ready to Go
3. Some Kind of Heaven
4. Sunday
5. Silver Lining
6. People Like Us
7. Hold On to Me
8. Miracle
9. Rolling Stone
10. Weight of the World
11. Better Than Love
12. Somebody to Die For (acoustic)
13. Sandman
14. Lights
15. Walk Away
16. Something I Need to Know
17. Wonderful Life
18. Bigger Than Us
19. Wings
Prídavok:
20. Beautiful Ones
21. Stay
Autor: Miloš Kober
Foto: Martina Mlčúchová
***Poznámka redakcie (doplnená o 13:50): Autor článku bol počas celého vystúpenia v prednej časti zaplnenej sály, preto nemal možnosť skúmať podmienky, v akých si koncert užili, resp. neužili všetci ostatní fanúšikovia. Zároveň písal článok ešte predtým, než sa spustila na sociálnej sieti väčšia diskusia zo strany nespokojných návštevníkov. Vyjadrenie o prešľapoch preto treba brať s rezervou. V podobných prípadoch nikdy nie je možné zhodnotiť situáciu úplne objektívne a tak, aby reportáž zodpovedala zážitku každého účastníka.
Živú diskusiu o organizačných nedostatkoch môžete sledovať na Facebook stránke koncertu pod príspevkami Agentúry KVAS, vrátane postu so zdieľaním nášho článku, pod ktorým sa okrem kritických komentárov na adresu organizátora objavili aj obvinenia zo "zaplatenej reportáže". Nie je to pravda a veríme, že toto doplnenie článku je dostatočným dôkazom. Zároveň dúfame, že sa čoskoro na FB evente objaví aj sklamanými fanúšikmi očakávané oficiálne vyjadrenie usporiadateľa, ktoré následne doplníme do článku.
Aktualizácia (15:45): Vyjadrenie Jozefa Tarkaya z Agentúry KVAS
Súvisiaci interpreti: Hurts
