Ak vás nepotešila správa o zrušenom World music fest, svetovú hudbu ste si mohli vychutnať v inej, no stále svetovej alternatíve. V petržalskom Klube za zrkadlom sa vo štvrtok 8. novembra predstavili zvolenskí Comp&neros ako aj hudobne mnohonárodní Transglobal underground z Veľkej Británie. Počas chladného večera ste si tak mohli pomyselne zacestovať až do horúcej Afriky či Indie.
Blížiaci sa začiatok mohli napovedať aj "štrngajúce" brušné tanečnice, ktoré sa čoraz častejšie objavovali medzi ľuďmi a svojou prítomnosťou nás tak prenášali do onoho horúceho sveta. Atmosféra hustla, napätie sa stupňovalo a priestor pred pódiom sa začal pomaly napĺňať.
Na pódium postupne prichádzali členovia zoskupenia, ktorí prišli Bratislave predstaviť svoj nový album s názvom 'Moonshout', na ktorom okrem iných spolupracovali portugalskí Blasted Mechanism, či dokonca ich bývalá členka Natacha Atlas, ktorá si zahosťovala v piesni 'Awal'. Na albume sa podieľali zakladajúci členovia Tim Whelan a Hamid Mantu s momentálnymi členmi kolektívu - Gurjit Sihra (dhol, nástroj, ktorý môžete poznať hlavne zo zoskupenia Asian Dub Foundation) , Godfrey "Tuup" Duncan (spev), Krupa (vokály), Sheema Mukherjee (sitar, basa), Ravinder Neiyyar (dhol, tablá). Nielen albumy, ale aj koncerty sú sprevádzané hosťami od spevákov a speváčok až po dídžejov. V petržalskom Klube za zrkadlom sa na pódiu predstavilo 6 členov zoskupenia.
Začiatok ohúril inštrumentálnou piesňou s názvom 'Vanilka', v ktorej len dosvedčili zručnosť ovládania nástrojov. Neskôr sa pozície chopili aj hlasové fondy interpretov (Tuup, Krupa), s ktorými sme si mohli znajúc či neznajúc text zaspievať. Godfrey "Tuup" Duncan, rodený Guyančan, vytváral atmosféru ako sa patrí nielen svojím zjavom, ale i spevom, pripomínajúcim skôr rap či rýchlejšie podané reggae.
Priznám sa, že som sa spočiatku obávala o hlasové zdatnosti speváčky, keď pri prvých piesňach jej hlas akoby zanikal v hudbe. Pieseň s názvom 'Mera Jhumka' mi však moje obavy zahnala a ocenila som krásny, niekedy akoby anjelský hlások Krupy. Z piesní najviac zaujali a dostali do varu 'It's a sitar' a 'Emotional Yoyo'.
V určitých piesňach koncert obohatili svojou prítomnosťou aj spomínané brušné tanečnice, ktoré okrem iného dodávali podujatiu krajší vizuál.
S blížiacou sa dvadsiatou treťou hodinou nám frontman oznámil poslednú pieseň večera. Zábava však bola v plnom prúde a nikto akoby nebral jeho slová vážne. Po piesni sa však rozlúčili a smerovali do svojej šatne sprevádzaní hlučným potleskom a výskaním. Atmosféra chvíľami pripomínala futbalový štadión s fanúšikmi jedného tímu. Na našu radosť sa "hráči" opäť vrátili na pomyselné pole a pridali ešte "pár gólov".
Podujatie sa tak o pár minút predĺžilo, hoci publiku sa evidentne stále nechcelo ísť domov. Nepotešil ani fakt, že po burácajúcom potlesku prišla informácia, že Transglobal Underground už nemá vyhradený čas na pokračovanie a tak bohužiaľ musia skončiť. Tomu, pre koho bol ešte onen večer mladý, bola pripravená afterparty v Subclube s vedením DJ-a Mooshaka (ex-Potkan) a zábava tak mohla pokračovať až do rána. Samozrejme zdarma.
Celú akciu hodnotím veľmi kladne. Nadšené publikum nešetrilo ováciami, potleskom a obdivom. Obe kapely prišli s výbornou náladou, ktorá pretrvávala až do konca ich vystúpení a evidentne prispievala aj k samotnému hraniu. Vzduchom sa tak šírila nedefinovateľná energia, ktorá nabádala vylúdiť na tvári minimálne úsmev či klopkanie si nohou do rytmu. Pri TGU však išlo už o akúsi skupinovú hypnózu. Priestor pred pódiom sa zmenil na jeden veľký tanečný parket plný pohybujúcej sa masy ľudí v rytmoch Afriky, Indie, jednoducho svetovej hudby. Myslím, že problémy "odviazať sa" tu naozaj nemal nikto... a o tom svetová hudba je.
Viac fotografií z tohto podujatia nájdete vo fotoreporte.
Autor: Eva Brezovská
Foto: Magdaléna Vinterová
