Máme za sebou prvý festivalový deň dvanásteho ročníka Bažant Pohody. Už pri zbežnom pohľade na program bolo zrejmé, že ponúkne množstvo zaujímavých a rôznorodých koncertov a vystúpení. Nie všetko bolo možné vidieť, počuť a užiť si naplno, preto sa aj náš pohľad na piatkovú Pohodu pravdepodobne bude od toho vášho viac či menej líšiť. Ale aj o tom je Pohoda...
Český experimentálny projekt Midi Lidi sa v tom istom čase sa predstavil v O2 aréne, ktorá svojou majestátnosťou, zvukom i možnosťou vizuálneho zážitku ničím nezaostáva za očakávaniami, ktoré svojimi tvrdeniami pred festivalom vyvolali Michal Kaščák a zástupcovia spoločnosti O2. V tanečnom stane, ktorý pripravili, musí byť vystúpenie zážitkom aj pre samotných hudobníkov a Midi Lidi, a po nich aj Puding Pani Elvisovej, Tatabojs a ďalší interpreti, si to zjavne užívali.
Na hlavnom pódiu sa o 16.00 predstavila prvá z kapiel, ktorá potešila najmä priaznivcov britskej indie-rockovej scény, The Subways. Len trojčlenná zostava – Billy Lunn (gitara, spev), Charlotte Cooper (basgitara, spev) a Josh Morgan (bicie), si vďaka známym hitom z debutového albumu 'Young for Eternity' (2005) či aktuálnej pecke 'Girls & Boys' z novej štúdiovky 'All or Nothing', ale najmä vďaka ohromnej energii, ktorú zo seba vydával Billy, získala zaslúžený ohlas početného publika.
To, že na Pohode majú svoje miesto a dobré časy zaslúžene aj slovenskí interpreti, potvrdilo vystúpenie Tomáša Slobodu, ktorý na Bažant stagei o 19.00 predstavil svoj úspešný minuloročný album 'Sounds Like This', a Jana Kirschner, ktorá v preplnenej Tatra banka aréne okrem skladieb z aktuálneho medzinárodného albumu 'Shine' "vytiahla" za veľkého ohlasu aj obľúbené skladby, ktoré z nej pred pár rokmi urobili jednu z najväčších hviezd súčasnej česko-slovenskej populárnej hudby. Pri jej vystúpení prišla veľkoplošná obrazovka pred Tatra banka arénou skutočne vhod a desiatky divákov si tak mohli tento výnimočný koncert s intímnou atmosférou vychutnať aspoň zvonku.
Slovenskú alternatívnu a elektronickú scénu na Pohode zastrešuje stan Devín_FM, kde sa v piatok predstavili projekty a kapely Hugo D'Gen, Amphibios, The Uniques, Foolk a Veneer. Veľké zastúpenie mala v piatkovom programe aj world music. Na Metoo stage, druhom z dvoch veľkých vonkajších pódií, vystúpila ruská alternatívna "dievčenská kapela" Iva Nova, exotickí Tinariwen z Mali, japonský bubenícky súbor Gocoo či jamajský "revival band" Tosh meets Marley.
S príchodom večera pribúdali na tohtoročnej Pohode vo veľkej miere zastúpené tanečnejšie a/alebo elektronickejšie projekty ako My Toys Like Me, Lady Saw a The Tigerpicks v O2 aréne či kalifornské trio The Gossip na Bažant stagei s úžasnou vokalistkou Beth Ditto, ktorá napriek svojím výrazným proporciám pôsobila na pódiu ako inštruktorka aerobiku v tej najlepšej forme. Okrem toho dokázali The Gossip zaujať aj svojou originálnou hudbou, ktorú novinári často označujú ako punk blues, a dostať publikum do varu hitmi ako 'Standing In the Way of Control' z rovnomenného albumu spred dvoch rokov.
Po The Gossip sa na hlavnom pódiu predstavil menej tanečný, a napriek prítomnosti 25-členného orchestra /big bandu, viac elektronický projekt Matthew Herbert Big Band. Na pódiu okrem dirigenta, bubeníka a niekoľkých hráčov na dychové a sláčikové nástroje dominovala aj vynikajúca čierna jazzová speváčka , no všetko s prehľadom nenápadne „riadil“ elektronický vizionár Matthew Herbert. Kým orchester a vokalistka hrali klasický jazz a swing, Herbert ich "v priamom prenose" samploval, pridával efekty a obohacoval rytmus o elektronické beaty. Vystúpenie Matthew Herbert big band bolo príjemné, vtipné, zaujímavé a ukázalo, ako možno o niekoľko rokov bude vyzerať jazz. Doslova future jazz.
Matthew Herbert sa so svojím publikom ešte ani nestihol rozlúčiť a v O2 aréne sa už rozoznievali prvé tóny britského experimentálneho, triphopového, electro-rockového, alternatívneho projektu UNKLE. Nemálo žánrových prívlastkov má toto hudobné dieťa producenta Jamesa Lavelleho úplne oprávnene. Na koncerte, ktorý patril k vrcholom piatkového programu ho, s výnimkou malej neofolkovej vsuvky a niekoľkých starších skladieb, predstavil prevažne v rockovejšej energickej forme vychádzajúcej z aktuálneho albumu 'War Stories'.
Na ňom hosťovali výrazní speváci ako Josh Homme či Ian Astbury a vzhľadom na ich neprítomnosť sa kapela celkom správne rozhodla v skladbách ako 'Restless' alebo 'Burn My Shadow' ponechať originálne zimomriavkové vokály a v koncertnej verzii ich doplniť len inštrumentálne. Spočiatku doplna naprataná O2 aréna sa ku koncu koncertu začala postupne vyprázdňovať, nakoľko na hlavnom pódiu sa už všetko pripravovalo na vystúpenie hlavnej hviezdy festivalu – Normana Cooka alias Fatboy Slima.
Návštevníci festivalu pripravili aj preňho samého príjemný zážitok, keď si poobede v Nay Tanečnom stane pripravili choreografiu podľa jeho klipu 'Praise You', ktorú odprezentovali krátko pred jeho vystúpením. Samotný DJský set Fatboy Slima ťažko hodnotiť, Norman Cook je totiž na pódiu (i mimo neho) omnoho viac showmanom ako DJom. Kto chcel, ten sa iste dobre zabavil, kto však v nálade nebol, 40-ročný DJ ho do nej asi nedostal. Monotónny začiatok plný tvrdých rovných beatov síce spestroval občasnými vsuvkami z rôznych neelektronických žánrov, či už gitarovými riffmi od The White Stripes alebo remixami známych popových skladieb (odznel napr. ‘Billie Jean’ od Michaela Jacksona), celkovo sa však prvá polovica jeho vystúpenia niesla viacmenej na jednej vlne.
Tí, ktorí vydržali až do konca, sa v druhej hodinke dočkali viac breakov a "elektronického funku" v podobe jeho známych hitov z 90. rokov, ale aj hip-hopu, keď skladbou 'Jump Around' od kultových House of Pain rozoskákal tisícky ľudí pod pódiom. So slovenským publikom sa po dvoch hodinách rozlúčil veľkolepo - s niekoľkominútovým ohňostrojom.
V tom čase však už nemalé množstvo ľudí venovalo pozornosť DJskému setu Francúza, ktorý si hovorí Mr. Oizo a ktorý svojimi DJskými schopnosťami Fatboy Slima v mnohom predčil a predviedol ako vyzerá súčasné electro. Mr. Oizo navyše dokázal zaujať aj napriek tomu, že má veľký hit, na rozdiel od svojho britského kolegu, na konte iba jeden. Ale na tom predsa v elektronickej hudbe nezáleží, veď aj sám Norman Cook na tlačovke skromne priznal: "Nie som najlepší DJ."
Na svoje si v piatok noci mohol prísť asi každý priaznivec tanečnej hudby. Ten, kto si chcel zatancovať na najaktuálnejšiu klubovú hudbu, totiž nemusel vôbec "ísť po hviezdach". V stane Devín_FM od 23.30 až do rána bieleho prezentovali najaktuálnejší zvuk svetovej klubovej scény domáci DJi Tibor Holoda, Junior a Milosh so Skankom.
Dnes nás čaká minimálne tak isto bohatý program, slniečko svieti, koncerty začínajú načas a celkovo organizácia stále funguje bez problémov. Ak sedíte doma, sadajte do auta a príďte!
Text: Patrik Marflák
Foto: Igor Daniš, Juraj Cagáň
