Najväčšou hviezdou sobotného programu na Pohode bol raper Mike Skinner alias The Streets z anglického Birminghamu. Slovko "raper" v sebe u nás skrýva stereotypy ako hip-hop, texty o živote na ulici, prípadne o ceste z ulice niekam na vrchol, a častokrát aj široké lakte.
Nie hip-hopové 90 bpm beaty, ale tanečný UK garage, ovplyvnený hip-hopom, dubom, rockom i popom. Nie texty o živote na ulici, ale texty o živote. Nie široké lakte, ale inteligencia, nadhľad, chuť a zmysel pre bezprostrednú komunikáciu s publikom. The Streets -skromný a uvoľnený Mike Skinner, ktorého na pódiu podporil druhý vokalista Kevin Mark Trail a kapela v zložení Johnny Drum Machine (bicie, šéf kapely), Wayne Vibes (gitara, basgitara), Chris Brown (klávesy) a Magic Mike (sample, elektronika), podľa mnohých ponúkli najlepšiu koncertnú šou zahraničného headlinera v histórii festivalu Pohoda.
Akoby sa v jednej kapele stretla koncertná hviezda domácej scény (napr. PPE či Para) a veľké zahraničné meno, ktoré túžia vidieť tisíce fanúšikov. The Streets na Slovensku až takým známym menom neboli, no svojím koncertom dokázali, že mali prime time na hlavnom pódiu zaslúžene a pri prípadnej budúcej návšteve festivalu by ich meno na plagáte mohlo byť rovnako veľké ako mená Fat Boy Slim, Wu-Tang Clan či Prodigy.
Slovenská lekcia anglických koncertných fráz
Koncert, ktorý vďaka kvalite a neustále plynúcej energii ubehol tak rýchlo, že som sa ani nestihol pozrieť na hodinky a spočítať si, ako dlho vlastne trval, začal monumentálnou 2-stepovou skladbou Turn The Page. Tá otvára aj debutový platinový album Original Pirate Material, ktorým Mike Skinner v roku 2002 okamžite prekročil hranice UK garage scény a stal sa jednou z najvýraznejších osobností britskej "underground-gone-overground" scény.
Z prvého albumu odzneli aj ďalšie známe pecky ako dubová Let's Push Things Forward, zasnená It's Too Late, ktorej refrén odspievala aj početná časť ľudí pod pódiom, či euforická Has It Come To This, v ktorej si Mike Skinner vysamploval refrénové "Ó, ó-ó-ó" priamo z publika. Priestor dostali aj songy z ďalších dvoch albumov - trojnásobne platinového A Grand Don't Come for Free (2004) a The Hardest Way to Make an Easy Living (2006), no čo si z koncertu The Streets zapamätáme azda najviac, bola práve komunikácia Skinnera s publikom v slovenčine.
Kým väčšina zahraničných interpretov zvláda maximálne slovíčka "ahoj" a "ďakujem" a niektoré hviezdy sa pri koncerte v Piešťanoch dokonca zdravia "Bratislávii", Mike Skinner od samého začiatku používal v slovenčine viaceré frázy, ktoré sú bežné pri komunikácii s anglicky hovoriacim publikom - "Can you see me?" a "Can you hear me?" v perfektne vyslovenom preklade "Vidíte ma?" a "Počujete ma?". Okrem toho nadväzoval komunikáciu aj s "dobrými" dievčatami pod pódiom. Úplným vrcholom jeho jazykovej prípravy však bola fráza "skloňte sa" (pre nedoslýchavých a rebelov "Fuckin' skloňte sa!"), ktorou si niekoľkotisícový dav dvakrát pripravil na hromadný výskok pri spustení refrénu. Druhýkrát pritom vyzval ľudí v publiku, aby objali neznámeho človeka vedľa seba.
Návštevníci Pohody sa tiež nenechali zahanbiť. Psychológia hovorí, že dav je hlúpy, no zrejme platí aj to, že ak sa snaží kapela, snaží sa aj dav. Pod pódiom na koncerte The Streets bol totiž dav rovnako inteligentný a jazykovo zdatný ako kapela. Aj vďaka tomu si Mike Skinner dokázal v závere koncertu pripraviť v strede publika uličku, cez ktorú následne prebehol niekoľko desiatok metrov až takmer k zvukárom, aby ho ľudia na rukách dopravili naspäť na pódium. Aj tieto milé "drobnosti" prispeli k výnimočnosti koncertu.
The Streets nemohli odísť bez prídavku, ten začal sám Mike Skinner, ktorý na chvíľku nahradil za bubnami Johnnyho spievajúc refrén z Nellyho Hot In Herre. Našťastie len na chvíľku a následne sa s Bažant Pohodou 2008 definitívne rozlúčil jednou zo svojich vlastných skladieb.
The Streets na Pohode - pohľad do zákulisia
Prítomnosť The Streets na festivale bola azda najväčším zážitkom pre ich veľkého fanúšika Daniela, ktorý dostal od organizačného tímu Pohody možnosť pracovať ako osobný sprievodca Mikea Skinnera a jeho kapely, čo zahŕňalo piatkové ubytovanie a sprevádzanie The Streets v Trenčíne a na festivale pred aj po ich vystúpení. Vďaka ich skromnosti a bezprostrednosti však bola táto zodpovednosť preňho veľmi príjemným zážitkom.
"Žiadne veľké rituály, žiadne maniere, proste... týpci na festivale, ktorí si o chvíľu odbehnú zahrať koncert pre pár tisíc ľudí. Sranda nastala, keď ma Mike poprosil o lekciu slovenčiny... ono všade ospevované Fucking skloňte sa, malo byť pôvodne Skrčte sa... no po piatich minútach snaženia som pochopil, že to Mike nevysloví. Tak vznikla verzia Skloňte sa..." uvádza Daniel vo svojom blogu na komunitnom portáli Kyberia.sk.
Daniel tiež potvrdil, že koncert bol výnimočný nielen pre publikum, ale aj pre samotných The Streets: "Priznám sa, mal som obavy, keď som zistil, do akej miery je ich šou postavená na práci s publikom... Mal som obavy, ako ich ľudia príjmu, či budú spolupracovať, poznať, rozumieť, atď. Predsalen The Streets má v našich končinách ďaleko od mainstreamovej kapely. No oni to dali!!! Svojou bezprostrednosťou si ľudí absolútne získali... A to, čo ste videli na koncerte... behanie po dave, crowdsurfing... je obrovská pocta a vyjadrenie úžasnej dôvery ľudom pod pódiom a nielen nejaký štandardný prvok programu."
The Streets odohrali na Pohode koncert, na ktorý sa nezabúda. Možno budú jednou z kapiel, ktorá dokáže, že aj keď je slovenský trh malý, oplatí sa tu hrať skvelé koncerty, a že aj keď si tu väčšina ľudí hudbu stále sťahuje ilegálne, vďaka zážitkom zo skvelých koncertov sú ochotní za hudbu sem-tam aj zaplatiť. Ak by sa podobný skvelý koncert uskutočnil vo Veľkej Británii, predajnosť albumov interpreta by na pár dní prudko stúpla. Možno sa niečo podobné v najbližších týždňoch stane aj s albumami The Streets na Slovensku.
Text: Patrik Marflák
Foto: Igor Daniš
Súvisiaci interpreti: The Streets
