Festival Wilsonic, ktorý bol tento rok podľa prestížneho magazínu Resident Advisor opäť v rámci Európy zaradený na druhé miesto medzi júnovými festivalmi, počas uplynulého víkendu potvrdil, že mu táto pozícia patrí právom. V "roku krízy" zmenil miesto - z Tyršovho nábrežia sa presťahoval na novú mestskú pláž v areáli výstaviska Incheba - a dvojdňový program rozšíril o štvrtkový Wilsonic Showcases, na ktorom sa v rámci projektu My City predstavili tri maďarské kapely doplnené o rovnaký počet zástupcov domácej scény. V hlavnej časti festivalu sa potom od piatka poobedia do skorého nedeľného rána predstavilo takmer 60 interpretov zo 17 krajín.
Menším prešľapom bola dramaturgia, ktorá piatkový i sobotný program akoby rozdelila na dva rozdielne festivaly pre rozdielne cieľové skupiny. Wilsonic je festivalom mestským a, či to organizátori akceptujú alebo nie, vďaka tomuto faktu je pre mnohých aj festivalom klubovým s tomu primeraným časom príchodu väčšiny fanúšikov. Pozvanie slovenských, českých či maďarských kapiel na hlavné pódium festivalu s prívlastkom "svetový" je síce záslužná činnosť, no pokiaľ sa väčšina ľudí rozhodne prísť až na vystúpenie najväčšej koncertnej hviezdy večera, je celkom zbytočné otvárať brány festivalu už o tretej poobede. Kapely a projekty ako Noisecut, DVA, DJ Bootsie Quartet, The Ills, či Esclin Syndo si tak síce zahrali na Wilsonicu, bez adekvátneho počtu divákov ich však mohla potešiť akurát tak jedinečná scenéria s dominantou bratislavského Nového mosta, ktorého "UFO" sa týčilo priamo pred hlavným pódiom.
Tento fakt nezabudli pochváliť ani ďalšie kapely, ktoré vystupovali v neskorších hodinách. V piatok podvečer sa na hlavnom Wilsonic.LIVE pódiu predstavil najskôr domáci projekt Vlada Ďurajku The Autumnist a britská Akira, v sobotu Austrálčania The Dead Sea a islandskí post-rockoví For a Minor Reflection, ktorých okrem pohľadnej scenérie potešilo aj slovenské počasie a tenisový kurt v areáli plážového komplexu. Ak by tieto kapely so svojimi snovými melódiami zavítali na niektorý z mimomestských festivalov, bolo by ich skoršie zaradenie v line-upe úplne v poriadku, na Wilsonicu však bohužiaľ zostali divácky nedocenené. Koncertná časť festivalu počas oboch dní gradovala, no vzhľadom k tomu, že do jedenástej hralo len na jediné pódium, nechýbali ani "hluché miesta" bez hudby.
Najlepšie momenty piatkového večera priniesla one man show Angličana Christophera M. Taylora, ktorý predstavil svoj elektroakustický projekt Trouble Over Tokyo. Jeho neprepočuteľný falzet by ste si ľahko pomýlili s hlasom Justina Timberlakea, hudba, ktorú Taylor tvorí však nie je len popom, ale do bodky napĺňa aj podtitul Wilsonicu - reflecting future. Nemenej zaujímavý pohľad na pop ponúkli aj kanadskí Junior Boys, ktorých koncert bol v piatok aj napriek krátkej dažďovej sprche príjemným zakončením programu na otvorenom pódiu Wilsonic.LIVE. V sobotu večer boli najskôr soundtrackom západu Slnka tak trochu nemastní-neslaní The Invisible z Británie. Ich koncert skončil už pred deviatou hodinou večernou, nasledovala tak hodinová diera v programe, po ktorej sa presne o 22:00 na pódiu predstavila hlavná koncertná hviezda festivalu - nemecká formácia Jazzanova (reportáž + foto).
Hudobná pestrosť koncertných vystúpení - od electro a indie popu, cez post-rock až po nu jazz a soul - Wilsonicu svedčí, fanúšikovia si však, zdá sa, zvykli, že tento festival je hlavne o elektronike. Návštevnosti koncertov, ktoré akoby patrili k inému festivalu, by určite prospelo, keby live program začínal o 2-3 hodinky neskôr a odohrával sa na dvoch pódiách súčasne - ostatne, tak tomu bolo aj po minulé roky. "Druhý festival" začínal po ukončení programu Wilsonic.LIVE pódia, kedy bol počas oboch dní areál už zaplnený fanúšikmi elektronickej hudby. V rozmedzí niekoľkých minút sa po jedenástej hodine spustila produkcia v troch krytých klubových stanoch. V nadväznosti na živé koncerty si mohli fanúšikovia v piatok najskôr na chvíľku užiť francúzskych maskotov festivalu Nôze v krátkom live sete so svojou "All Star Band" a speváčkou Dani Siciliano, či vystúpenie nevyspytateľného performera Tima Exilea. Oba projekty však ešte počas svojich setov "preradili" na priamočiarejšiu tanečnú elektroniku, ktorá potom vládla na všetkých troch pódiách až do rána.
Medzi producentmi, ktorých mená rezonovali aj o 24 hodín neskôr bol napríklad experimentátor Dorian Concept z Rakúska, či Škót Hudson Mohawke, ktorý predviedol svoj pohľad na súčasný inštrumentálny hip-hop. Na jeho posekané kolísavé melódie, označované výstižným názvom "wonky", však príliš nenadviazal bristolský producent Joker, ktorý zahral len štandardnú dubstepovo-grimeovú "diskotéku" a, žiaľ, o deň neskôr ani Rustie, ktorý sa na festival vôbec nedostavil. Z predstaviteľov žánra, alebo skôr produkčného postupu, ktorý v súčasnosti hýbe klubovou scénou od Kalifornie cez Britské ostrovy až po západnú Európu, tak očakávania naplnil len Hudson Mohawke. Ani na druhý deň však nebola núdza o súčasnú tanečnú hudbu. Sobotnú noc nepokazil po koncerte Jazzanova ani fakt, že sa napokon v Bratislave nepredstavil ani ďalší hviezdny dubstepový producent - Rusko, ktorý sa na poslednú chvíľu pre chorobu ospravedlnil. Diery v line-upe po ňom a Rustiem však spoločne veľmi kvalitne vykryla dvojica špičkových lokálnych DJov - Philip TBC z Čiech a domáci Junior.
Jedným z highlightov sobotnej noci bolo mimoriadne zábavné vystúpenie španielskeho "majstra hlasu" Hyperpotamusa. Na "výrobu" a prezentáciu chytľavých experimentálnych beatov s občasnými pesničkovými popevkami mu stačil hlas, štvorica mikrofónov a pedál na loopovanie, ktorý sympatický Jorge Ramírez-Escudero najradšej ovláda bosými nohami. Jeho hravá hudba doprevádzaná veselými tanečnými kreáciami bola, podobne ako aj nasledujúci nočný koncert poľskej "hip-hopovej" formácie Napszyklat, na Wilsonic.CLUB stagei príjemným prekvapením a skvelým prechodom na tanečnú produkciu. Tú na vedľajšom pódiu vo veľmi zaujímavej "zlomenej i rovnej" polohe už od polnoci prezentoval Američan Daj Ray, ktorý predskakoval houseovému remixovému mágovi Henrikovi Schwarzovi. Absolútnym vyvrcholením sobotnej noci a pre mnohých i celého festivalu bola audiovizuálna show nemeckej elektronickej "superkapely" Moderat, v ktorej majstrov beatov Modeselektor svojimi atmosférickými plochami a intímnym spevom dopĺňa ďalšia celebrita berlínskej hudobnej scény - Sascha Ring aka Apparat. VJské zoskupenie Pfadfinderei ich hudbu vizuálne obohatilo takým spôsobom, o akom mohli ostatní performeri len snívať...
O tom, že sobotná noc bola naozaj rušná svedčí aj fakt, že sa napokon najdlhšie hralo na pódiu, ktoré bolo ochudobnené o spomínanú dvojicu dubstepových producentov. Okrem Philipa TBC a Juniora to tam poriadne roztočil aj český šialenec Ventolin a napokon otec maďarskej klubovej scény - Zsolt Palotai. Tento štyridsiatnik vo viac než dvojhodinovom rannom sete predviedol, že aj napriek svojmu veku má stále nos pre kvalitnú novú hudbu a rozhodne ešte nepatrí do "starého železa". To isté platí aj o Wilsonicu, ktorý v roku 2010 oslávi už svoje desiate narodeniny. Ostáva len veriť, že ich, rovnako ako tie deviate, oslávi vo veľkom štýle.
Fotky z piatkovej noci:
Fotky zo sobotnej noci:
Viac fotografií nájdete na oficiálnej stránke festivalu www.wilsonic.sk.
--
Text: Patrik Marflák
Foto: Ľubomír Panák
