Do košického klubu Tabačka Kulturfabrik sa v piatok 27. novembra 2009 nasťahovali priaznivci osobitej slovenskej alternatívy prezentovanej kapelami Kvety Nikotínu a Kolowrat a naživo tak mali možnosť skonfrontovať špecifiká a kúzla komárňanskej a košickej poetiky.

Klub Tabačka Kulturfabrik sa opäť raz slušne zaplnil a my len dúfame, že sa naplnia predstavy organizátorov tohto projektu vytvoriť v Košiciach jednu živú a špecifickú kultúrnu scénu.

S malým opozdením ako prvá na pódium vykročila trojica z Komárna – gitarista a spevák Ondrej Bagin, klávesák Peter Soós a bubeník Gabriel Szalai, vystupujúca už dlhých 12 rokov (s niekoľkými personálnymi zmenami) pod spoločným názvom Kvety Nikotínu. Kapela doteraz vo vlastnom štúdiu nahrala a vo vlastnej réžii vydala šesť albumov, ktoré sú pozoruhodné nie len svojim počtom a faktom, že ich kapela ponúka na svojej stránke na voľné stiahnutie, ale hlavne svojim osobitým obsahom, kde sa poetické texty textára Ondreja Bagina snúbia s aranžmánom, ktorý ja v našich končinách absolútne ojedinelý.

Názov kapely vám prezradí o jej hudobnom zaradení možno viacej ako keby sme jej priradili nejakú tú žánrovú nálepku. A tak sa návštevníci koncertu mohli sami presvedčiť, ako dobre aj naživo zachutí kombinácia toho krásneho (kvety – smutnokrásne texty) a drsného (nikotínový dym – živelné aranžmány s tým pravým bigbítovým „smradom“). V playliste koncertu sa striedali melancholické balady s „doorovsky“ napáchnutým rockom, kapela hrala jednoliato a živo, pričom hlavný prím hral prejav speváka Ondreja Bagina, ktorého hlas je uveriteľný v každom jednom slove, ktoré spevák vypustí von.

Kvety Nikotínu sú ďalším prípadom kapely, ktorá sa po Slovensku pohybuje veľmi skromne a nenápadne a sú určite nedoceneným skvostom našej alternatívy.








Vrany sa po čase opäť vrátili do mesta a tak košický Kolowrat znovu po čase vystúpil pred vlastným publikom. Táto košická formácia na čele so spevákom a textárom Rasťom Rusnákom mala príbeh podobný tomu komárňanskému, keď bola dlho žiadanou a uznávanou len v kruhu fajnšmekrov a ľudí, ktorí po dobrej hudbe oduševnene pátrajú. Veľa vecí sa ale zmenilo tohtoročným albumom 'Slnko je vo veži' vydanom vo vydavateľstve Slnko records, ktorý kapele viac pootvoril dvere k ľuďom.

'Slnko je vo veži' je zatiaľ len druhou doskou Kolowratu, no súdiac aj podľa reakcií publika na piatkovom koncerte ju možno považovať za výnimočne vydarený album, ktorého pesničky postupne svojim ohlasom prekonávajú doterajšie koncertné „istoty“ kapely 'Vrany sa vracajú' či 'Nedeľa' z debutovej platne 'Vrany sa vracajú' (2006). A tak sa zdá, že novodobými hitmi (minimálne koncertnými) Kolowratu sa postupne stávajú 'Ja a slečna Ts', 'Slnko je vo veži', 'Tak si stratil' či 'Ak máš strach'.








Plusom piatkového večera bolo nazvučenie koncertu, ktoré bolo dosť silné no zároveň decentné a tak maximálne vhodné pre akusticky nie úplne ideálne priestory v Tabačke.





--

Autor, foto a video: Juraj Cagáň

Súvisiaci interpreti: Kolowrat, Kvety nikotínu