V nedeľu v noci sa v hlavnom meste skončil 37. ročník Bratislavských jazzových dní, ktorý bol výnimočný tým, že sa uskutočnil mimo tradičných priestorov Parku kultúry a oddychu (PKO). Ako v piatok v úvode hlavného programu festivalu povedal hlavný organizátor a dramaturg festivalu Peter Lipa, fanúšikovia si musia po tridsiatichdvoch rokoch zvykať na nové priestory. Organizátori urobili množstvo práce, aby spríjemnili prostredie Expo arény Haly B. Toto miesto bude totiž dejiskom "džezákov" aj v najbližších rokoch.
Prvým účinkujúcim bol v piatok na hlavnom pódiu práve minuloročný víťaz - The Illusions Trio. Formácia sa predstavila vo štvorčlennej zostave so speváčkou a klaviristkou Tatianou Hicovou, ktorá s nimi nahrala aj ich debutový album Asperatus (2011). Z nového CD zahrali šesť piesní. Publiku tiež prezradili, že napriek tomu, že album už raz pokrstili na východe Slovenska, pripravujú aj druhý krst v Bratislave.
Pred druhým vystúpením Peter Lipa krátko pripomenul históriu džezu v Poľsku. Dôvodom bola ďalšia účinkujúca Grażyna Auguścik s Bester Quartet. Poľská speváčka a skladateľka žije už takmer dvadsať rokov v USA, ale nikdy nezabudla na svoje korene. Džez bol jej hlavnou tvorbou, no v súčasnosti experimentuje so spájaním poľskej hudby s klezmerom a inými odnožami world music. Preto dostala aj prezývku "prvá dáma world music jazzu".
Jednou z najväčších hviezd piatkového programu aj celého festivalu bol nevidiaci spevák a gitarista Raúl Midón. Lipa ho prirovnal k Steviemu Wonderovi, či Rayovi Charlesovi, s ktorými ho okrem slepoty spája ich hudobná genialita. Svoje umenie a talent potvrdil už pri prvých tónoch úvodnej piesne. Obecenstvo nenechal dlho čakať ani na ukážku svojich známych trúbkových sól, ktoré však predvádza bez hudobného nástroja, len vlastnými ústami. Práve nimi vyvolal spontánne nadšené reakcie publika. Raúl Midón Trio zahralo piesne, ktoré sú niekedy viac jazzom, inokedy bluesom, ale aj soulom, či folkom.
Prvý deň uzavrela formácia Chucho Valdés & Afro-Cuban Messengers. Rytmický jazz s africkými a kubánskymi prvkami v ich podaní sa ozýval v Inchebe takmer hodinu a 40 minút. Kapela zahrala aj známu pieseň Bésame Mucho. Počas ich majstrovských improvizácií publikum niekedy zostávalo pri sledovaní hudobníkov úplne ticho. Nakoniec za veľkého potlesku si ešte zostávajúci milovníci hudby vypýtali prídavok, ktorý uzavrel prvý deň džezákov tancom.
Foto z piatka na BJD 2011 - Peter Lipa, Raul Midón Trio, Chucho Valdés & Afro-Cuban Messengers (© SITA/Marián Peiger)
Hlavný sobotný program otvorila formácia
Nasledoval koncert vychádzajúcej kubánskej hviezdy, ktorú kritici označujú za nasledovníka Chucha Valdéza. Harold Lopez-Nussa s jazzom začal pomerne neskoro, predtým sa venoval klasickej hudbe. Počas koncertu odohral niekoľko vlastných úprav známych latinsko-amerických rytmov, no predstavil sa aj v niekoľkominútovom sóle, počas ktorého sa v sále striedali chvíle úplného ticha s nadšeným potleskom publika.
Treťou a pravdepodobne aj divácky najatraktívnejšou hviezdou večera bol Curtis Stigers, ktorý sám seba opísal ako speváka hrajúceho na saxofóne. Charizmatický umelec so zmyslom pre humor zabavil návštevníkov, no tiež ich ohromil speváckymi, či saxofónovými sólami. Stigers nezabudol vtipkovať ani pri predstavovaní svojej kapely, s ktorou už hráva dlhé roky. Počas koncertu odohral vlastnú úpravu štandardu Bye, Bye, Blackbird, ale aj skladby od Elvisa Presleyho, či Johna Lennona. Curtis Stigers mal veľký úspech a návštevníci festivalu si vyaplaudovali prídavok, ktorým bola podľa jeho slov najsmutnejšia pieseň večera.
Sobotný večer uzavrel koncert formácie Nicholas Payton Quintet, ktorej líder pochádza z kolísky jazzu New Orleans a hovorí sa o ňom ako o novom Luisovi Armstrongovi. Nicholas Payton Stigersove slová o najsmutnejšej piesni večera nepotvrdil - sám totiž ponúkol poslucháčsky náročnejšie vystúpenie, počas ktorého sa melancholické pomalé tóny lúčili s predposledným dňom BJD. Sála sa síce pomaly vyprázdňovala, no hudobníci si získali najskalnejších fanúšikov, ktorí si potleskom a skandovaním vypýtali prídavok aj od tejto formácie.
Foto zo soboty na BJD 2011 - Harold Lopez-Nussa Trio, Curtis Stigers, Nicholas Payton Quintet (© SITA/Diana Černáková)
Posledný večer sa začal o hodinu skôr, program na hlavnom pódiu v zapĺňajúcej sa sále otvorili maďarskí hudobníci Viktor Tóth Ensemble, ktorí zaujali svojimi premenami medzi jazzom, nu jazzom a world music. Viktor Tóth je mladý saxofonista, ktorý si pred štyrmi rokmi získal kritikov v Maďarsku a pred rokom získal aj divácky titul Jazzman roka. Svoje vystúpenie na BJD uviedol jazzovými štandardami, ktoré sa postupne vystriedali s world music.
Ako druhé v poradí sa predstavilo slovenské AMC Trio s hosťujúcim americkým hudobníkom Randym Breckerom, ktorí divákom ponúkli ľahší melodický jazz. Nasledoval mladý pianista a skladateľ Robert Glasper, ktorý sa v súčasnosti venuje dvom projektom - vedie klasické jazzové Trio aj modernú skupinu Experiment. Práve s tou sa predstavil aj v Bratislave, kde ukázal ako sa dá spojiť súčasné ponímanie jazzu so širokou škálou tónov a rytmov.
Posledný deň Bratislavských jazzových dní už tradične uzatvárajú legendy funku. O tanečný záver 37. ročníka sa postarala formácia Earth, Wind & Fire Experience. Výraznými znakmi skupiny združenej okolo legendárneho gitaristu Ala McKaya sú dynamický, výrazný zvuk dychovej sekcie, všadeprítomný africký klavír kalimba a súhra medzi vokálmi spevákov, ktorými sú Devere Duckett, Tim Owens a Claude Woods.
Foto z nedele na BJD 2011 - Viktor Tóth Ensemble, AMC trio & Randy Brecker, Robert Glasper Experiment (© SITA/Diana Černáková)
--
Text: SITA
Foto: SITA/Marián Peiger a Diana Černáková
