Nabalený a s bagetou z Račka v ruke sa ponáhľam k Novej Cvernovke, odkiaľ odchádza minibus so slovenskou delegáciou na čele s tímom LALA – Slovak Music Export na showcase festival MENT v slovinskej Ľubľane. Ľudia sa pomaličky stretávajú a medzi nimi rozoznávam zopár svojich známych, a tak je cesta plná príjemných konverzácií týkajúcich sa tematicky väčšinou hudby, ale aj nerušených chvíľ s knižkou a slúchadlami a v poslednej fáze aj popíjania purpurového džinu z posádkových zásob.
Rozbiehačková streda
Mierne unavený sa z minibusu dostavím k svojmu ubytovaniu a po chvíli boja sa mi podarí dostať dnu do kapsulového hostela bez živej recepcie. Prvý večer je stále predo mnou, i keď sa mi na miesto činu podarilo doraziť až neskôr, asi po hodinovej pešej chôdzi, počas ktorej som niekoľkokrát spomenul nadarmo aj božie meno.
Dorazil som do preplneného kina Šiška, kde sa sústredil celý program úvodného večera. V nabitom kultúrnom centre bol už celkom slušný ruch a pod pódiom i za barmi to dosť slušne pulzovalo vravou a všadeprítomnou komunitnou energiou, ktorá prúdila sem a tam a asi najlepšie charakterizovala celý priebeh tohto utešeného festivalu, na ktorom je stále čo vidieť a objavovať.
Hneď v prvý večer sa mi naskytla príležitosť vidieť a zažiť belgické duo v zložení synths a bicie, Lander & Adriaan. Tanečné, celkom groovy záležitosti pripomínajúce elektroniku deväťdesiatych rokov sa miešali s milými stretnutiami so známymi a nasávaním atmosféry. Po tomto vystúpení už prevzal kormidlo do svojich rúk skúsený dídžej, rozhlasový vysielač a hudobný vydavateľ z Francúzska, Gilles Peterson, ktorý ukončil stredajšiu zábavu. Po skončení jeho setu som sa pomaly odobral do svojej "krypty" v Ljubljana Capsule Hotel (shoutout a neplatená reklama pre toto miesto).
Zdroj: Lenart Lukšič
Nehudobná vsuvka príležitostného turistu
Štvrtkový MENT bol už striktnejší a omnoho ambicióznejší, než unavená a rozpačitá streda. Na novom mieste neviem príliš dobre spať, a tak sa zobúdzam nie až tak svieži, ako by som rád. Napriek tomu som odhodlaný splniť svoju osobnú výzvu a idem si počas prvého festivalového rána zabehať do ulic Ľubľany. Cez centrum, až do kopca k hradu a naspäť, cca. 6,5 km, mesto zhruba zmapované a challenge vybavený a uzavretý.
Druhý mimohudobný sen, ktorý si potrebujem splniť, je zájsť do tradičnej slovinskej reštaurácie, ktorá svojím jedálničkom naháňa husiu kožu každému vegánovi. Spoznávanie približne 230-tisícového hlavného mestečka a jeho gastronómie mi zaberie čas do neskorého poobedia a po krátkom šlofíku a sprche konečne vyrážam na miesto ďalších eventov.
Je ním kvalitne pografitovaná kultúrna venue (graffiti vo všeobecnosti tvoria veľkú časť ľubľanských reálií), ktorá zahŕňa štyri od seba nezávislé kluby fungujúce jeden vedľa druhého. Navyše to mám cez ulicu z môjho ubytovania, čiže moja lazy ass vyčerpaná zlým spánkom, ranným behom a pol kilom čevabčiči sa potešila.
Zdroj: Matjaž Rušt
Gala Hala, Gromka, Channel Zero, Menza pri koritu slalom
Koalícia štyroch klubov na kultovom "námestí" alternatívnej kultúry Metelkova funguje skvele a absolútne bez problémov zvláda návaly ľudstva. Návštevníci sú absolútne slušní, milí, rovnako ako biletári na vstupoch. Všetko funguje ako hodinky a dokazuje, že MENT si plní svoju organizačnú zložku úplne dokonale. Celú túto organizáciu vypĺňa ako kostru organický, živý a pestrý program. Ako prvú navštívim maličkú Gromku, kde už hlučne explodujú domáci Moving as a Giant. Klasické post-rockové postupy, striedanie dynamiky, mix gitary a synthov s dunivými kotlami bicích vytrháva z všednosti žánru výrazný prejav dredatej speváčky.
V Channel Zero ma príliš nezaujal hyperpopový set talianskeho dua t0ni a pomedzi pivká a útržkovité rozhovory na posprejovanom nádvorí som sa opäť ocitol v Gromke na koncerte kapely Ugly, ktorá priniesla jedno z najkrajších vystúpení festivalu. Tento čerstvý objav zahrá aj u nás na najbližšej Pohode a môžem ich iba odporučiť. Mladí, sympatickí a mimoriadne zruční hudobníci sú presne tým, čo sa s dávkou irónie od istého času nazýva showcase core. Absolútne lahodný svieži pop, pripomínajúci MTV deväťdesiatych rokov, plný inštrumentálnych zvratov a prekvapení, neskutočne harmonických viachlasov, ktoré mi výkrikom do ucha označila jedna moja kamarátka ako "bítls kontent!", a charizmy. Tá sálala najmä z ústrednej postavy Ugly, speváčky a trumpetistky s najimpozantnejšimi vlasmi na svete, Jasmine Miller-Sauchella.
Zdroj: Matjaž Rušt
Pred polnocou sa na pódiu Menzy pri koritu už chystá slovenská reprezentácia crazy prog-rocku, Vojdi, ktorá sa mi však časovo kryje s holandskými Tramhaus. Keďže Vojdi dostali zhodou okolností aj ďalší slot na piatok, voľba je jasná a ja sa opäť ocitám v Gromke na indie post-punk šou rotterdamských Tramhaus, kde som dostal to, čo som v ten večer najviac potreboval. Štyri akordy, punkový prístup, jednoducho priamočiary zážitok, ktorý ti v núdzi pekla poskytne jedine koncert gitarovej kapely.
Z hľadiska originality vás Tramhaus neprekvapia ničím, avšak ak vám ide po chuti eklektický prístup k hudbe, tak z hľadiska žánru, ktorý táto holandská štvorica hrá, dostanete veľmi lahodné porcie melodiky a groovu. Z tejto kapely strieka charizma na všetky strany. Hrajú skvelo, vyzerajú skvelo a sú skvelo genderovo vyvážení a celé to skrátka pôsobí fotogenicky a bravúrne. Tramhaus dali moju bodku za štvrtkovým večerom. Ďalej sme sa už iba pokútne bavili na účet DJa Gheparda v Channel Zero, kde sme si rozprávali nejapné vtípky o tom, že je snáď najrýchlejším dídžejom na svete, a neskôr som už iba zmokol za výdatného dažďa, ktorý sa zniesol nad Ľubľanou.
Zdroj: Matjaž Rušt
Piatok v znamení dvoch slovenských projektov
Ako som už spomenul, slovenská kapela Vojdi (mimochodom druhá najlepšia kapela na svete, ako sa zvyknú označovať počas koncertov), dostala na MENTe výnimočne príležitosť zahrať si v oficiálnom programe dvakrát. Keďže som ich počas predošlého večera zapredal za Tramhaus, vychystal som sa na nich v piatok. Ich venue spočiatku zívala prázdnotou. Keďže to bol prvý koncert večera na Metelkovej, bál som sa, aby tak neostalo. Počas štvrtkového koncertu mali totiž full house. Postupne sa však koncertná sála začala napĺňať a Vojdi odohrali jeden z najlepších koncertov, ktoré som počas troch dní v Ľubľane zažil.
Zdroj: Nik Erik Neubauer
Publikum ich bláznivú, po technickej stránke precíznu jazdu prijalo s absolútnym nadšením a po koncerte si vypýtalo prídavok. Tým však tentokrát nebol "granadír" (názov jednej z ich pesničiek z ich ostatného albumu Kompost). Kapela sa za nadšeného jasotu ľubľanského obecenstva vrátila na pódium a bubeník Samuel Bilý ho naučil popevok, ktorý by malo počas prídavku odspievať spolu s nimi. Takto navnadené publikum po odpočítaní štyroch taktov zanechali po zahratí jediného akordu a z pódia znova zmizli. Pani za mojim chrbtom z toho dostalo taký záchvat smiechu, že ho nevedela zastaviť nasledujúce dve až tri minúty.
Túto kapelu sa oplatí vidieť live. Je to absolútne zábavné aj vážne v jednom. Projekt, kde sa mieša absolútna kapelová súhra, vysoká technická zdatnosť a muzikantská precíznosť s punkovou rozpustilosťou a drzosťou prekonávať klišé. Nazrel som aj do poznámok, ktoré si zapisujem počas koncertov, a pri "Vojdoch" mám napísané iba "slovenskí King Gizzard & The Lizard Wizard".
Zdroj: Renat Khallo
Druhým zástupcom česko-slovenskej alternatívnej hudby na festivale MENT boli Zaffer 9. Elektronické duo v zložení Viktor Jenčuš a Helena Hájková (Vermilion) predviedlo v Channel Zero magický rituál a witchcraft. Skvelé a chytľavé beaty plné nepredvídateľných glitchov, rytmických otáčok a hlbokých sub-basov, ktoré mi rozvlnili tričko, boli absolútne skvele doplnené vokálnym a dramatickým prejavom speváčky.
Takáto elektronická produkcia doplnená o ľudskú emóciu alebo nejaký postoj mi v poslednej dobe pripomína to, čomu sa hovorí nový punk, ak viete, čo tým myslím. Zaffer 9 predviedli pre mňa úplne fascinujúcu šou a bolo to hudbou, prejavom, kostýmovým zvýraznením Heleninej osobnosti a celkovým dojmom. Ich hudba s koreňmi vo witch-house, techne, downtempe, trip-hope či hyperpope (to by aj stačilo) zo mňa v tú noc vyhnala démona. Takže dikes!
Slovo na záver
Treba povedať, že MENT 2025 toho ponúkol ďaleko viac, než som stihol vidieť a napísať, a okrem množstva koncertov, ktoré sa všetky kapacitne nedali stihnúť a zvládnuť, tu bola tiež možnosť navštevovať rôzne workshopy, panelové diskusie a prednášky, na ktorých ste mohli spoznať zaujímavé fakty a pohľady na fungovanie hudobnej komunity z rôznych strán a uhlov pohľadov.
Veľkým plusom je samotná Ľubľana, jej dostupnosť a rôzne možnosti vyžitia. MENT jednoducho zanechal veľmi príjemné dojmy a touto reportážou by som dal rád veľký shoutout pre všetkých ľudí, ktorí sa zúčastnili na tejto slovenskej výprave, a špeciálne pre LALA – Slovak Music Export, vďaka ktorému som mohol byť pri tom. Hvala!
Autor: Renat Khallo
