Snáď najznámejší český hudobný festival, každoročne "konkurujúci" slovenskej Pohode, po prvýkrát nezverejnil čísla návštevnosti. Úlohu zohralo ako náročné počasie, tak aj menej komerčný lineup. Colours of Ostrava však aj napriek tomu zažiarili v šedivom daždi farbami.
Počasie sa s pribúdajúcim časom zlepšovalo, čo prospelo návštevnosti večerných headlinerov. Úspech tak zaznamenala austrálska psychedélia Tame Impala, ale aj francúzsky dream-popový projekt M83. Ten okrem bombastickej svetelnej show potešil živým saxofónom či energickými tanečnými kreáciami gitaristu, hosťujúcou speváčkou Mai Lan Chapiron a suverénnou elektropopovou mágiou z dielne Anthonyho Gonzaleza.
Angažovaná ANOHNI nie je pre každého, nás očarila
Zaujímavosťou je, že tohtoročný line-up nestavil tak úplne na veľké mená headlinerov. Zaplniť priestor pred hlavným pódiom sa v piatok podarilo mladučkej Nórke Aurore Aksens s rovnomenným projektom Aurora. Jej precítený prejav a úprimná komunikácia s publikom premenili vystúpenie na neobyčajný zážitok prekračujúci elektropopové zameranie jej tvorby. Zaujala aj jej krajanka Susanne Sundfør, ktorá predstavila temnejšiu a elektronickejšiu verziu súčasného ženského pesničkárstva.
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of OstravaKoncert projektu Aurora bol príjemným prekvapenímV piatok večer kraľovali najväčšiemu pódiu islandskí Of Monsters and Men či nový projekt americkej transgender speváčky Antony Hegarty pod názvom Anohni. Zahalená v "starwars verzii burky" (ako ju nazval britský denník The Guardian) vytvorila Hegarty na pódiu performance, aká sa na festivaloch len tak nevidí. Obrovská vizuálna šou s projekciou plačúcich žien rôznych rás i vekových kategórií s jasnou výzvou na záchranu sveta boli vysoko umeleckým predstavením.
Priamočiare politické texty narážajúce na Obamu, či týkajúce sa sledovania, vojen vedených dronmi, či ničenia ekosystémov asi nie sú pravou párty muzikou, ale za dramaturgickú odvahu dávame veľké plus. Ako sa ukázalo, nie je to hudba pre všetkých: angažované texty v sprievode údernej elektroniky a sugestívne vizuály postupne odradili asi tretinu publika. Pre návštevníkov, ktorých festivalové priority nadraďujú hudbu nad pivo, to však bol nepochybne jeden z najsilnejších zážitkov štvordňového koncertného maratónu.
Piatkový večer svojou radostnou elektronikou a pozitívnymi vibráciami odľahčilo islandské duo Kiasmos. Neúnavné poskakovanie Ólafura Arnaldsa a Janusa Rasmussena po pódiu nič neuberá hĺbke ich tvorby a "zatancujete" si pri nej aj hlavou.
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of OstravaAnohni priniesla umeleckú performance pre náročnýchKeď ich miluješ, tancuješ v daždi aj nad ránom
Tím festivalu rovnako odvážne siahol aj po stále málo známej speváčke Kovacs. Dvadsaťšesťročná Holanďanka s nádhernou farbou hlasu a vynikajúcou sprievodnou kapelou bola riskantným vsadením na úspech. Od vlastných skladieb až po vynikajúco pretvorené coververzie známych hitov ako I Put a Spell On You bola príkladom speváčky, ktorá sa na pódiu nemusí veľmi snažiť, aby predviedla svoj talent. Okrem vynikajúco napísaných aranžmánov treba vzdať poklonu aj zvukárovi, ktorý pomohol atmosfére skladieb "vytiahnutím sláčikov".
Koncert slovenských rockerov Korben Dallas sa v piatok v noci čiastočne prekrýval s jedným z headlinerov Of Monsters and Men. Napriek tomu a neskorej nočnej hodine sa však priestor pred jedným z menších pódií zaplnil veľmi slušne. Vystúpenie plné pomalších skladieb v druhej polovici rozprúdila neočakávaná návšteva Anety Langerovej, ktorá si "odbehla" z iného festivalu, aby si s Korbenmi zaspievala kúsok spoločnej skladby Sen. Záverečná trojica hitov Otec, Pec a Beh napokon unavených fanúšikov rozskákala.
Objavovanie nielen s alternatívnym Full Moon stage
Najzaujímavejšie z menej známych mien sa každoročne predstavujú na pódiu Full Moon, ktorého lineup zostavuje magazín s rovnomenným názvom. Žiaľ, z hľadiska zvuku bola táto scéna sklamaním. Stáť priamo pod pódiom bolo nielen bolestivé pre uši, ale miestami vás zasypala aj omietka z priľahlej architektúry. Výber hudobnej produkcie tu však patril (podľa osobných preferencií autorky) k najlepším a oproti minulým rokom aj žánrovo pestrejším.
Za vyzdvihnutie stojí napríklad koncert pôsobivej poľskej speváčky Brodka, rovnako poľského hip-hopového experimentu Syny, či úderných Zu, ktorých svojrázny metal okorenený barytón saxofónom patril nielen k najhlučnejším, ale aj najzaujímavejším projektom. Zaujímavý bol aj projekt českého loopera Pandoo, ktorého krátky repertoár bol o to originálnejší a so silným atmosférickým nábojom. Objavom festivalu sa pre mnohých stalo duo Mueran Humanos, ktoré program na Full Moon stagei v nedeľu večer uzavrelo. Kombinácia argentínskeho temperamentu a španielčiny s chladnými berlínskymi rytmami zapôsobila výbušne aj na najviac unavených tanečníkov. Temné syntetizátory podporené post-punkovou gitarou vytvorili hypnotický elektro-noisový mix.
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of OstravaVynikajúce ohlasy mali aj koncerty na ďalších menších scénach mimo hlavných pódií. Vo štvrtok sa tak darilo holandsko-austrálskemu triu My Baby, ktoré Slováci mohli spoznať vlani na Grape festivale či tento rok na Pohode. Kapela v zložení Cato van Dyke (spev, gitara) a bratov Joosta (bicie) a Daniela (gitara) Johnstoncov na pódiu nielen skvele vyzerá, ale svojimi eklektickými voodoo groovmi by rozhýbala aj mŕtveho. Skupina, ktorá nehľadá inšpirácie len v bluese a surovom garážovorm rocku, ale aj v elektronických vplyvoch, si získala priazeň Colours už po úvodných tónoch prvých skladieb. Cato je navyše skvelá vokalistka, bez zbytočných sexistických prejavov na pódiu.
Holandským kapelám ide zrejme karta, keďže za rovnako veľkým rozruchom stála aj skupina De Staat, ktorá už mala možnosť predviesť svoje kvality ako predkapela britských Muse počas ich európskeho turné. Na oko distingvovaní páni v polo oblekoch rozprúdili energiu tou najprazvláštnejšou multižánrovou zmesou, ktorá im však neubrala zo statusu kvalitnej rockovej kapely. Okrem originálnych, synchronizovaných, gitarových groovov ste tak mali možnosť nasať aj príchuť elektroniky, či efektov z disco hitov 80-tych rokov. Roztancovaný kotol si vychutnal speváka a gitaristu Torre Florima, ktorého skákavé pohyby uprostred davu poňali fanúšikovia po svojom a krútiacim sa tanečným vírom okolo frontmana tak odtancovali záverečnú skladbu kapely. Česi sú jednoducho hraví.
Prší prší a úkryty plné dobrej hudby
Najnáročnejším dňom na Colours bola sobota. Nepretržitý dážď, ktorý skončil až o jedenástej večer, nahnal množstvo ľudí do priestorov Gongu, či iných krytých scén festivalu, na nedostatok ktorých sa poniektorí návštevníci sťažovali. S melancholickým počasím korešponduje tvorba slovenskej štvorice Ospalý pohyb, ktorá previedla nahrávky z aktuálneho albumu Ø. Aj chvíľkový výpadok zvuku zvládli šikovne otočením reproduktorov odposluchu do publika a napriek menšiemu počtu divákov zožali ovácie.
V krytom Gongu, kde vystupujú najmä kapely vyžadujúce dokonalý zvuk a intímnejšie prostredie, sa v sobotu predstavila poľská klezmerová kapela Kroke s jazzovou speváčkou a skladateľkou Annou Mariou Jopek. Koncert pre náročnejších poslucháčov nechal vyniknúť hlasové majstrovstvo Jopek a melodickú rozmanitosť žánrov, prechádzajúcich od klezmeru rôznymi smermi cez jazz, rock, modernú klasiku, filmovú hudbu či arabské inšpirácie.
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of OstravaUpršaná sobota na Colours of Ostrava 2016Výnimočné ženy a dub-ová nostalgia
Satisfakciou za počasie boli výborné večerné koncerty. Zo žien excelovali izraelská hlasová umelkyňa Victoria Hanna a holandská pop/jazzová speváčka Caro Emerald na hlavnej scéne. Kým Hanna je so svojou vokálnou virtuozitou a prednesom starovekých textov na pozadí elektroniky, experimentu, či živých nástrojov absolútne nezaraditeľná, Emerald priniesla na hlavné pódium maximálne kultivovaný pop s prímesou elektro-beatov, big bandu i jazzu. Oba zážitky hodnotíme vysoko pozitívne.
Príjemnú atmosféru rozvibroval indickým sitárom aj projekt Thievery Corporation. S plejádou striedajúcich sa multižánrových spevákov boli energickou bodkou večera, a to aj napriek tomu, že duo Roba Garza a Erica Hiltona má už svoj vrchol po 20 rokoch zrejme za sebou. Vystúpenie si však mohli užiť nielen "pamätníci", ale aj fanúšikovia novšej tvorby kapely. Prekvapila slovenská hosťujúca speváčka Jana Andevská, ktorá si s propagátormi dub-downtempa zaspievala spoločnú skladbu Beautiful Drug.
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of OstravaThievery Corporation - viac fotiek z koncertuAko ovládnuť dav ukázali 2Cellos, Passenger aj Underworld
V nedeľnom programe pritiahlo pozornosť iné duo v sprievode bubeníka, ktoré sa niekoľko dní predtým stihlo predstaviť aj v slovenskej metropole. Chorvátski violončelisti 2Cellos rozprúdili energiu najznámejšími hudobnými coververziami od AC/DC, Coldplay, U2 či Michaela Jacksona, čím "brnkli na strunku" takmer každému v publiku. Na hlavnom stagi potešil aj britský folkový skladateľ a gitarista Passenger. Dylanovský feeling, vynikajúce "kazateľské" texty s príbehom a tou správnou štipkou praniérovania, úprimná komunikácia s publikom a charizma s veľkým zmyslom pre humor boli hlavnými známkami tohto umelca, ktorý potvrdil, že folk je stále vysoko aktuálny.
Okrem folku mal počas festivalových dní tradične veľký priestor aj žáner world music. Vynikajúce ohlasy mal slovenský súbor SĽUK a jeho už na Slovensku dobre známy projekt Ornamenty, ktorý vyvrcholil v záverečnej improvizácii muzikantov. Súčasťou vystúpenia, ktoré sa posúva k nekonvečnému poňatiu tradičnej hudby, bolo spojenie s úspešným jazzovo-world music zoskupením Pacora Trio a výborným sólovaním saxofonistu Mareka Pastírika. Zo zahraničných hostí stojí za vyzdvihnutie izraelský perkusionista Zohar Fresco v kombinácii s bicími a brilantným jazzovým klavírom jeho spoluhráčov. V posledných rokoch sa už stáva nepísaným pravidlom, že ak chcete siahnuť po muzikálnej, častokrát nekonvenčnej a vysoko zážitkovej hudbe, treba zaloviť v izraelských vodách.
Elektronika mala hlavné slovo v posledný festivalový deň. Najskôr ju zdatne reprezentovali domáci inštrumentálni Himalayan Dalai Lama a vizuálne experimentujúci Videos, najväčšiu pozornosť však pochopiteľne pritiahol hlavný nedeľný headliner, legendárne britské duo Underworld. Karl Hyde a Rick Smith ani po niekoľkých dekádach na scéne nie sú unavení a do Ostravy priniesli nedávno vydaný nový album Barbara Barbara, we face a shining future. Hyde pretancoval vystúpenie s extatickým výrazom na tvári. Zazneli aj osvedčené hity ako Scribble, Raz, Two Months Off či Dark and Long (Dark Train). Kto nepočul Born Slippy .NUXX naživo, nevie, čo je elektronika!
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of OstravaUnderworld sa postarali o roztancovaný záver festivaluNávštevnosť nezverejnili, zvuk im možno závidieť
Riaditeľka festivalu Zlata Holušová na nedeľnej tlačovej konferencii oznámila, že tento rok nezverejní návštevnosť, pretože kvalita festivalu sa podľa nej meria inými parametrami. O rok sa podujatie uskutoční o týždeň neskôr a začne sa už v stredu, čím sa vytvorí priestor pre "nákup" kvalitných kapiel za finančne únosnejších podmienok, a zároveň sa vyrieši problém s nedeľným cestovaním. Množstvo návštevníkov totiž po uplynulé roky nevidelo hlavnú hviezdu ročníka, ktorá vystupuje ako posledná v nedeľu večer, keďže sa kvôli pracovným povinnostiam museli vrátiť domov.
Napriek nestabilnému počasiu sa pätnásty ročník Colours of Ostrava uskutočnil bez väčších problémov a v dobrej nálade, Dážď pomohol zvýšiť návštevnosť diskusií, ktoré sa v rámci prvého ročníka medzinárodného diskusného fóra Meltingpot konali v krytých priestoroch areálu, zároveň ale výrazne neublížil návštevnosti koncertov. Vyzdvihnúť musíme takmer dokonalý zvuk na väčšine festivalových pódií, o ktorý sa zaslúžilo strategické rozmiestnenie reproduktorov aj uprostred plochy pre divákov a ktoré sprostredkovalo bezprostredný zážitok z hudby, nech sa človek nachádzal v ktorejkoľvek časti plochy pred pódiom. O rok opäť, Colours!
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of Ostrava
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of Ostrava
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of Ostrava
Zdroj: Matyas Theuer, Colours of OstravaPozrite si celý fotoreport z Colours of Ostrava 2016Autorky: Júlia Šimková, Michaela Ivaničová
Foto: Matyas Theuer, Colours of Ostrava
