Garáž, najmenšie pódium festivalu Pohoda, sa tento rok opäť vracia do Trenčína, kde počas troch augustových sobôt (17.8., 24.8. a 31.8.) ponúkne plnohodnotný program plný hudobných zážitkov. Podujatie sa koná v trenčianskom kultúrnom a komunitnom centre KKC Hviezda, ktoré poskytuje ideálne prostredie pre túto jedinečnú sériu koncertov na podporu nových talentov.
Podujatie, ktoré vzniklo v spolupráci s festivalom Pohoda a projektom Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026, postupne predstaví dvadsať mladých slovenských kapiel, ktoré vybrala odborná porota z 214 prihlásených. Program v Garáži je bezplatný a návštevníkom ponúka nielen hudobné vystúpenia, ale aj workshopy, video mapping a aktivity pre deti.
Vďaka podpore Nórskych fondov nadobudne Garáž aj medzinárodný rozmer, keď v poslednú augustovú sobotu vystúpi kapela Defusion z nórskeho Bodø. Naopak, v Bodø na UKM festivale si už zahrali dve kapely z Garáže (Vanessa Weisz a Grayhole) a ľudia z UKM sa zase prídu pozrieť na ďalšie do Trenčína.
Reunion Charmsových detí
Na posluch nádejných slovenských kapiel počas prvej garážovej soboty som sa vybral vlakom. Prvú kapelu programu, Charms Kids & Matus O., som zastihol počas zvukovej skúšky, ktorú brali maximálne poctivo. Pohodlne som sa usadil a pozoroval dianie a okolitý ruch. Návštevníci sa postupne začali zbiehať, ako sa priblížil začiatok koncertu.
Kapela Charmsove deti, ktorej názov je odvodený od mena ruského avantgardného a absurdného spisovateľa Daniila Charmsa, je na scéne už od deväťdesiatych rokov. Príchodom mladej krvi, vokalistu Matúša Oravca, však mierne obmenili názov a po dvadsiatich rokoch prišli s reunionom. Kapela, ktorá je pôvodom z Trenčína, dnes vystupuje v medzinárodnom česko-slovensko-ukrajinskom zložení. Poslucháči ich mali možnosť zažiť aj na festivaloch Sharpe či Pohoda. Podobne ako tam, aj na pódiu trenčianskej Garáže predviedli slušný a veľmi príjemný koncert, ktorý zahŕňa indie-folkové pesničkárstvo s precíteným vokálom talentovaného songwritera Matúša Oravca.
Na ich vystúpení som ocenil pestrosť a rôzne žánrové vplyvy, ktoré od začiatku až do konca korenili ich live vystúpenie. Indie folk dopĺňali prvkami blues, reggae, world music, či dokonca punku. Oceňujem taktiež skvelú angličtinu frontmana. Mojou úchylkou je generovanie referencií ku každej kapele, ktorú počujem live, a tak si do notesu zapisujem mená ako RHCP, Radiohead alebo Damien Rice. Charms Kids by si možno zaslúžili lepší čas v lineupe, ale na rade čakali aj ďalšie zaujímavé mená tohto dňa.
Nechajte vlky vyť
Ako druhý sa na festivale predstavil projekt s názvom Let The Wolf Howl, za ktorým stojí talentovaná slovenská hudobníčka žijúca vo Viedni, Alexandra A. (to iba tak mimochodom: Matúš O. a Alexandra A.). Alexandra v novembri minulého roku vydala singel Dandelion, ktorý si môžete vypočuť na celom spektre streamovacích platforiem.
Štúdiová nahrávka obsahuje viacero nástrojov vrátane bicích. Live act na Garáži však zahrala Alexandra A. sólo s gitarou, na ktorej sa doprevádzala sama. Tichý a subtílny melancholický folk, ktorý možno tušiť už z vypočutia singlu Dandelion, je pre projekt Let The Wolf Howl absolútne charakteristický. Veľmi príjemná hudba do upršaných rán so slúchadlami v ušiach. Nahrávku, rovnako ako aj živé vystúpenie, môžem jedine odporučiť.
Zdroj: Daniela Dolinská
90's nostalgia aj v roku 2024
Hneď po skončení koncertu LTWH sa na stejdži začala rozkladať veľmi mladá kapela Speechless. Priznám sa, že som o ich tvorbe doteraz nepočul, i keď kapela má za sebou nejaké vystúpenia, ktorými sa už dostala do povedomia najmä bratislavského nezávislého podhubia. Bol som veľmi zvedavý, čo z nich vylezie, najmä preto, že mám rád, keď sa vyjadrujú mladí umelci. Stále mám v pamäti, ako som kedysi tiež… Ok, nechajme to tak...
Hneď po odklepnutí úvodných taktov som vedel, že ma koncert bude veľmi baviť. V ich vystúpení som počul samé svoje obľúbené žánre ako shoegaze, post-punk, midwest emo, grunge a podobne alternatívne ladené škatuľky. Kapela prechádzala plynule od anglických pesničiek k slovenským. Zakaždým, keď sa tak stalo, mal som pocit, že The Cure vystriedal raný slovenský Hex.
Za mňa boli Speechless najlepším zážitkom tejto soboty. Absolútny cit pre žáner, veľká miera zápalu, fakt pekné pesničky so silnými melódiami, rytmika a navyše bubeníčka za bicími. Týpci a týpka prekutrali otcov playlist, založili kapelu, čo znie totálne 90's, a urobili dobre. Jednoducho som zostal speechless.
Trip-hop v kulisách vody
Koncert Katariny Marosi a jej bubeníka Sama Benka Maxima Mičucha narušila blížiaca sa búrka. Ako sa však ukázalo neskôr, voda padajúca z neba, tmavnúca obloha a svetlá okoloidúcich áut sa stali vynikajúcou audiovizuálnou kulisou ich vystúpenia. Elektronické podmazy jemných a sugestívnych skladieb výborne dopĺňali atmosféru letného upršaného večera po celodennej páľave. Ponad ne sa vznášal Katarinin vokál, ktorý je najvýraznejším prvkom jej hudby, ktorá je mimochodom veľmi na úrovni. Jej stále čerstvý albumový debut BWATEOF nájdete na platforme Bandcamp a naozaj stojí za to si ho vypočuť.
Koncert bol sympatický aj z hľadiska skromného vystupovania, ktoré mu dodalo akýsi ľudský rozmer. Fanúšikovia sa tlačili pred pódiom pod plachtou, kam ich vyhnal dážď. Urobili dobre, pretože tak mali intímnejší kontakt s Katarininou hudbou. Trip-hop s prvkami ambientu mi opäť do hlavy nútil referencie na Björk, Radiohead, Sneaker Pimps, Sigur Rós, Portishead či Katarínu Málikovú. Bolo to naozaj veľmi pekné a oceňujem moment, keď speváčka predniesla vetu v znení: "Nasledujúca pesnička je posledná – posledná a žiadna iná."
Jediné mínus koncertu, na ktorom by som do budúcna popracoval, bola vypadávajúca rytmika živých bicích, čo ale mohlo byť spôsobené momentálnymi zvukovými podmienkami. Ak som napísal, že Speechless boli najlepším vystúpením večera, ešte si to rád premyslím. Katarine Marosi predpovedám veľkú budúcnosť, pre zreteľný talent a výnimočnosť. (Poznámka: Samo Benko nahral bicie na albume.)
Zdroj: Daniela Dolinská
Trap a drill so slovenskými reáliami
Večer pokračoval vystúpením rapového projektu z Nitry Inakshi / IA, ktorý zastúpil žánre ako trap alebo drill s pokusom zapojiť slovenskú pouličnú poetiku s koreňmi v osobnom prežívaní tienistej reality. Tejto hudby je v posledných rokoch čím ďalej tým viac a je ťažšie sa v nej orientovať, avšak Inakshi má podľa môjho názoru pred sebou najmä veľa práce, aby svoju tvorbu vytiahol vyššie a nezanikol tak v enkláve mnohých ďalších interpretov tejto bohatej a rýchlo sa rozvíjajúcej scény.
Na záver Garáže poriadna dávka zábavy
Posledný projekt Basy z basy vytiahol na pódium Garáže zábavnú zmes elektronických žánrov a rapu s vtipnými textami, za ktorými stojí producentka a dídžejka Emma Stašáková a audiovizuálny umelec Lukáš Klinec. Ich tvorba rozosmeje a pobaví, myslím, že sú sympatickým spestrením viacerých podujatí, a o tejto sympatickej dvojici budeme ešte veľa počuť. Basy z basy sú proste fun s dobrým zmyslom pre humor, ktorej nechýba kvalitná produkcia.
Ďalšie podujatie z cyklu Garáže nás čaká už túto sobotu 24. augusta opäť na "plácku" vedľa trenčianskeho KKC Hviezda, kde tentokrát zažijete aj video mapping – projekciu na stenu kultúrneho centra od vizuálnej a digitálnej dizajnérky Diany Randjakovej. Okrem toho vás čaká bohatý hudobný aj sprievodný program plný prekvapení a objavovania mladej súčasnej hudby, ktorá určite stojí za vašu návštevu.
Všetky podrobnosti o projekte Garáž a programe zvyšných dvoch augustových sobôt nájdete na oficiálnom webe www.trencin2026.eu/garaz.
Autor: Renat Khallo
