From Our Hands boli kapelou, ktorá vo svojich začiatkoch u nás diktovala smer melodického metalcoru šmrcnutého punk rockom. Nemali problém naplniť kluby po Slovensku alebo v Čechách, kde boli možno ešte populárnejší a pravidelne vystupovali na tých najväčších festivaloch.
Potom však zasiahol život, prišli iné povinnosti, koncertov bolo stále menej a menej a aj na nový album Superheavy (2023) sme museli čakať deväť rokov.
Ad revidendum
Preto keď From Out Hands ohlásili augustový koncert v klube Pink Whale, navyše vo výbornej spoločnosti českej hardcoreovej stálice Skywalker a alternatívnej partičky Glad For Today, vedel som, že tam nemôžeme chýbať. Pôvodne sa mal koncert konať na palube pod holým nebom, na čo som sa tešil, ale nakoniec sa organizátori rozhodli presunúť ho do podpalubia, pretože živý radar a gitarista kapely From Our Hands Matej Turcer predpovedal búrku vo večerných hodinách. Nemýlil sa a presun do podpalubia sa ukázal ako správne riešenie, aby mohol koncert bez problémov prebehnúť.
Novinka Superheavy bola pokrstená deň pred Vianocami na tom istom mieste a keďže toto bol zatiaľ len druhý koncert na podporu albumu, príležitosť vidieť From Our Hands si nenechalo ujsť kopec kamarátov a ľudí, ktorí sa okolo kapely motali už v jej začiatkoch. Vyzeralo to ako na stretávke spolužiakov po rokoch, všade známe tváre, dobrá nálada a debaty bez konca prispeli k naozaj pohodovej atmosfére už pred začiatkom koncertu a pokračovali aj hodiny po jeho skončení.
Zdroj: Branislav Vartovník
Podpora pre slovenskú kultúru od českých bratov
Popri tom všetkom som si poriadne ani neuvedomil, že sme vlastne na koncerte a v podpalubí pomaly začínala prvá kapela dnešného večera Glad For Today z Hradca Králove, tak sme sa rýchlo nahrnuli dole. Kapela je na scéne od roku 2014, má na konte dva dlhohrajúce albumy a čerstvý singel s názvom Butterfly Closures.
Chalani predviedli príjemný alternatívny rock, s miestami tvrdšími hardcore punkovými pasážami, ale väčšinou plávali v miernejších vodách. Dobre sa na nich pozeralo a ešte lepšie sa to počúvalo, keďže ide o výborných muzikantov, ktorí majú jasnú víziu a cieľ. Určite nie je náhoda, že oba ich albumy Ready For A Show (2018) a Melting Youth (2022) produkoval Damian Kučera, bubeník a brat speváka Honzu zo Skywalker, ktorí mali na pódium nastúpiť hneď po nich.
Skywalker sú ozajstní robotníci moderného hardcoru, neúnavne na sebe pracujú od roku 2011, spolupracovali s veľkým labelom, neskôr založili vlastný, dokonca ich pozvali účinkovať do súťaže Eurovízia a aby toho nebolo málo tak spevák Honza má pop punkový projekt Bitter Season a basgitarista Tom zase peknú brutalitku Tchert. Ale viac sa dozviete v nižšie priloženom videorozhovore, teraz sa poďme povenovať ich koncertu.
Od začiatku do konca sa jednalo o najenergickejšie vystúpenie večera a kapela išla po celý čas na 110%. V prevažne plechovom podpalubí nie sú ideálne akustické podmienky, napriek tomu bol zvuk na úrovni a všetko tlačilo a dunelo tam, kde malo. O teple na hranici znesiteľnosti ani nemusím hovoriť, ale ani to chalanov z kapely nezastavilo od toho, aby rozpohybovali celý klub. Zúrivé slohy s hutnými riffmi striedali krásne melodické refrény, kde sa k Honzovi pripojili aj basgitarista Tom a gitarista David a parádne im to spolu ladilo.
Hardcore je v prvom rade o komunite, tolerancii, rešpekte a podporovaní sa navzájom, a presne tieto myšlienky šírili Skywalker počas celého vystúpenia. Jednoznačne odsúdili fašizmus, homofóbiu a všetky ostatné zbytočné -izmy, ktoré nám všetkým komplikujú život, a zároveň vyjadrili podporu slovenskej kultúre, ktorá aktuálne prežíva ťažké časy. Za toto si vyslúžili potlesk a vďaku od divákov.
Zdroj: Branislav Vartovník
Napriek nekonečnej pauze stále vo forme
Na From Our Hands som sa tešil z viacerých dôvodov. Veľmi dlho som ich nevidel naživo, pretože svoje koncertné aktivity kvôli zaneprázdnenosti obmedzili na minimum. Prvýkrát som mal možnosť vidieť skladby z albumu Superheavy v koncertnom prevedení a bol som zvedavý, ako zafungujú v kombinácii so staršou tvorbou. Premiéra s kapelou čakala novú tvár za bicími Michala Holúbka známeho najmä z kapely Fyasco a v neposlednom rade pozvanie prijal pôvodný bubeník kapely Miro Šimonič, ktorý si mal zahosťovať v jednej pesničke.
Hneď v úvode musím povedať, že chalani moje očakávania naplnili a ich set som si užíval s úsmevom na tvári od začiatku do konca. Jednak mali vzhľadom na prostredie naozaj výborný zvuk, čo je zásluhou najmä Mateja Turcera, ktorý sa už roky realizuje ako producent a zvukový inžinier vo svojom štúdiu PULP a nové skladby majú naživo strašné gule a perfektne do programu zapadli. Zo Superheavy zaznela presne polovica a dôraz sa kládol najmä na to tvrdšie, čo novinka ponúka. Asi najtvrdšiu skladbu Sport spevák Matej Hoťka venoval svojej manželke a ja môžem jej vkus len pochváliť, pretože patrí aj k mojim najobľúbenejším.
Zdroj: Branislav Vartovník
Naživo perfektne znel aj singel Sugar Pills a kapela sa nedala rozladiť ani drobným zmätkom v koordinácii pri titulnej Superheavy, ktorú s humorom im vlastným radšej stopli a dali ju ešte raz. Humor je celkovo jedným zo silných stránok kapely a Matej Hoťka v príhovoroch vtipmi nešetril. Dostalo sa však aj na vážnejšie témy a takisto nadviazal na posolstvo Skywalker o tolerancii a hlavne o šialenom dianí v kultúre v posledných dňoch. Všetko uzavrel konštatovaním, že underground si našťastie vždy išiel svojou vlastnou cestou bez podpory od kohokoľvek, tak to bolo za všetkých možných režimov a bude to tak aj naďalej.
Ich set bol tak akurát dlhý, podľa mňa bez hluchého miesta a po skončení som si uvedomil, že som poznal každú jednu skladbu. Zaznelo všetko podstatné zo všetkých štyroch albumov. Okrem vecí z nového albumu nechýbali hity ako otváračka Common_sense, MNYTLKS, Changes so spomínaným Mirom Šimoničom za bicími, ktorý je stále vo výbornej forme, The Noise, samozrejme Let It Burn! a zatváračka Black Eyed. Až na malé zaváhanie v skladbe Superheavy im to šlapalo na jednotku, Holub je naozaj všestraný multižánrový bubeník a okrem parádnych inštrumentálnych výkonov sú všetci traja páni s gitarami aj výborní speváci.
Bol to krásny nostalgický večer, kde som okrem perfektných troch kapiel videl aj kopec starých a nových známych a jediné, čo ma mrzí je, že chalani z From Our Hands už nemajú toľko času sa kapele venovať, pretože ich tvorba by si zaslúžila "full package" prístup vrátane marketingu, merchu a všetkého, čo do kompletného balenia patrí. Ale keďže u nás je podpora kultúry taká, aká je, chápem, že je to cesta tunelom bez jasného svetla na konci a ja som v konečnom dôsledku rád aj za tie občasné živé vystúpenia, o to je to vzácnejšie a intenzívnejšie sa to zapíše do pamäti.
Pozrite si rozhovory so Skywalker a From Our Hands:
Autor: Tomáš Danišovič
