Mikulášska tancovačka každoročne prináša atraktívny line-up povyberaný z toho najlepšieho v rámci slovenskej a českej metalovej scény a inak tomu nebolo ani na 15. ročníku. Ten sa tentokrát konal v miernom predstihu, ale zato presne v deň boja za slobodu a demokraciu, a tak sme sa vybrali oslavovať do bratislavského MMC, pretože sme radi, že môžeme.
Na programe boli síce len tri kapely, ale pri pohľade na tie mená to vôbec nevadilo – death blacková legenda Depresy, hostiteľský buldozér ČAD a fekálny fenomén Gutalax. Čiže žiadna predkapela, len traja headlineri.
Death black par excellence
Niekto však začať musel a najkratšiu zápalku si v tento večer vytiahli trenčianski černokňažníci z Depresy. Kapelu sledujem už od dema …And There Came The Tears With Christ (1995), ktoré dodnes považujem za jednu z najlepších domácich death metalových nahrávok. O takmer tri dekády neskôr sú Depresy stále pri sile, o čom svedčí aj ich účasť v najlepšej päťke metalových albumov za rok 2022 v rámci kategórie Hard & Heavy na Radio_Head Awards. Svoj set odpálili práve titulnou skladbou z novinkového Psycold, z ktorého pochádzala aj väčšina ďalšieho programu. Nezabudli však ani na pamätníkov a dostalo sa aj na staršiu tvorbu, dokonca aj na debutové EP A Grand Magnificence (1998).
Hudobne bol ich výkon bezchybný, špeciálne bubeník Hoyas a mozog celej operácie, gitarista Roman Špatný, sú kategória sama o sebe. Významným prvkom počiatočnej tvorby Depresy bol vokálny prejav jedného z najlepších domácich growlerov Drahoša "Dragana" Gábriša, ktorého dokonale nahradil Vesper s nemenej hrmotným prejavom. Škoda len, že ani špičkové kapely u nás nemajú možnosť získať dostatok skúseností so živým vystupovaním, potom by sa možno nestávali drobné kiksy ako odopnutý pás na gitare alebo motanice so samplami pred začiatkom skladby. Ale tieto prkotiny vyrušili asi len mňa a problémy s technikou sa môžu pritrafiť naozaj každému, napríklad aj nasledujúcej kapele.
Zdroj: Branislav Vartovník
Viac fotiek z koncertu Depresy
Napriek počiatočnému oslabeniu buldozér valcoval
Technické problémy žiaľ neobišli ani koncertne oveľa skúsenejších domácich hotiteľov ČAD, keď už pri úvodnej pecke Dostal som od otca sekeru odišla Grizzlymu basgitara. Toto je vec, ktorá určite muzikantom na pohode nepridá, najmä keď problém pretrváva a riešenie je v nedohľadne, ale Pišta s Valeróm majú bohaté skúsenosti s hraním vo dvojici a koncert plynule pokračoval, kým si Grizzly riešil, čo bolo treba.
Ako tak hrmeli Ľudia smrdia a v tomto prípade veľmi trefná Frustrovaný, dojebaný a nasratý, prišlo mi absolútne nepochopiteľné, ako je možné, že im to takto strašne hrmí aj vo dvojici, a podľa mňa by hrmelo, aj keby to hral Pišta či Valér sám. Najlepšie im to však hrmí v trojici a Grizzly svoje basgitarové problémy doriešil práve včas, pretože nasledovala V meste sú medvede, kde sa jeho húpavé dunenie vyslovenie žiada.
Zdroj: Branislav Vartovník
Zaznelo všetko zásadné ako Čertova kovadlina, Sekery a buzogáne, Ťažký kov či duet s Catastrofy Zbojnícke móresy, tentokrát bez Catastrofy. Vyslovene potešila Loď bláznov s parádnym bubeníckym sólom a rozlúčkový Železnej mejdan, krásna pocta metalovým legendám spoza rieky Moravy.
Už počas setu Depresy bol klub veľmi slušne zaplnený, na ČAD praskal vo švíkoch. Takúto návštevnosť by im mohli závidieť aj mnohí rádiovo-instagramoví umelci, ktorí napriek závratným číslam sledovanosti a hranosti do klubu nedostanú ani zlomok toho, čo v dnešnej dobe chodí na domáce metalové kapely. A čo sa atmosféry týka, tak takýto kotol by mohla závidieť aj nejedna zahraničná legenda.
V jednom momente bola zábava natoľko divoká, že Pišta musel prerušiť vystúpenie, aby sa uistil, že sú všetci v poriadku a mohlo sa pokračovať ďalej. Aj toto je veľmi sympatická vlastnosť kovovej komunity, ktorá napriek tomu, že jej zábava môže pôsobiť na prvý pohľad chaoticky a násilne, sa v prípade problému správa presne naopak a "v kotli" si fanúšikovia pomáhajú. Nakoniec všetko dobre dopadlo a pomaly sa schyľovalo k záverečnej hnačke.
Zdroj: Branislav Vartovník
Zdroj: Branislav Vartovník
Fekálna tancovačka z južných Čiech
Gutalax je fenomén z južných Čiech, ktorý sa teší veľkej popularite doma aj v zahraničí. Gore grind má u našich západných susedov na ružiach ustlané a Gutalaxu sa v rámci tohto subžánru podarilo doslova zapchať dieru na trhu svojim špecifickým zameraním a celkovým imidžom. A nielen na tom domácom – práve pozitívne ohlasy zo zahraničia sú dôkazom toho, že radosť z kvalitnej stolice je celosvetová.
Gore grind je hlavne o zábave, aj keď veľmi špecifickej a určite nie pre každého. Ja som sa rehotal už na zvukovej skúške. Tvorbu kapely poznám len z rýchlika, videl som asi len šialené video z festivalu Brutal Assault, kde počas vystúpenia nechajú davom crowdsurfovať toitoiky, ale keďže s gore grindom mám ako také skúsenosti, vedel som zhruba, čo ma čaká. Toto som si myslel do momentu, než spevák Martin "Maty" Matoušek zobral do ruky mikrofón.
Ozvala sa mimozemská rektálna sonda uväznená v peristaltickej búrke niekde medzi žalúdkom a konečníkom, doprevádzaná hutnými groovy riffmi, niekedy ozaj v rytme "juhočeskej veselky", ako sami deklarovali. Prerušenia blastbeatovými smršťami sú samozrejmosťou. Každopádne veľmi slušná hudobná tvorba sa stala v podstate podmazom vždy, keď Maty spustil do mikrofónu. To jeho "ua kva ka u a a" v nekonečných variáciách bolo tak hypnotické, že na nič iné sa nedalo poriadne sústrediť. Aj keby som to chcel po jeho upozornení v začiatku setu, že celý program bude toto stále dokola, vzdať a odísť, nedalo sa.
Ku koncertom Gutalax neodmysliteľne patria aj kombinézy upratovacej čaty a Matyho zváračské okuliare, ktoré na seba obliekli už na úplnom začiatku kariéry a nemalá časť publika sa za tie roky nechala inšpirovať. Aj bratislavské MMC sa počas ich vystúpenia zmenilo na gigantickú toitoiku a vzduchom lietali rolky toaletného papiera, záchodové kefy, misy a armáda v dezinfekčných kombinézach to roztáčala v circle pite ako o život.
Našťastie gore grinderi vedia, že je len určité množstvo "ua ku a ku kva ka" (strašne by som chcel vidieť texty), ktoré sa dá absorbovať na jeden záťah a ich albumy a živé vystúpenia majú tomu primeranú dĺžku. Skôr, než to začalo byť nudné a hypnotický stav pomaly pomíňať, sa s plným klubom podobných nadšencov rozlúčili a Mikulášska tancovačka číslo 15 definitívne dohrmela.
Zdroj: Branislav Vartovník
Zdroj: Branislav Vartovník
Zdroj: Branislav Vartovník
Viac fotiek z koncertu Gutalaxu
Autor: Tomáš Danišovič
