Austrálčan Ry Cuming poctil svojou návštevou hlavné mesto Slovenska v rámci svojho vypredaného európskeho turné. Koncert, ktorý je hĺbavým a introspektívnym ponorom do ľudskej duše, otvoril sériu koncertov pod hlavičkou už jedenásteho ročníka mestského festivalu City Sounds.
Piatkový večer v priestoroch Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu otvoril predskokan Finnegan Tui. Pre multiinštrumentalistu a producenta z Nového Zélandu to bolo rovnako ako pre headlinera RY X jeho prvé stretnutie s Bratislavou. Zaplnenej sály sa však tento sólový umelec, ktorý na turné vystupuje bez akéhokoľvek muzikantského sprievodu, nezľakol a počas koncertného setu naplno prejavil svoju slobodnú povahu. Či už išlo o improvizovaný spôsob, akým si našiel cestu k otvoreniu známejších skladieb, alebo zmenu hudobných nástrojov od gitary k experimentovaniu s midi klávesmi, ktorých zvuku sa akoby sám na okamih zľakol.
Akustiku priestoru otestoval aj spevom bez mikrofónu, na čo by si dnes v muzikantskom svete trúfol asi málokto. Finnegan Tui je však otvorený človek, inklinujúci k prirodzenosti a nestrojenosti, a to nielen v osobnom živote, ale aj na pódiu. Svoju inšpiráciu chodí načerpávať do prírody a jej zákutí, kde aj vzniklo veľké množstvo z jeho skladieb. V korunách stromov sa zrodila aj skladba Spring (2022), ktorá v sprievode rovnako neozvučenej gitary rozrezonovala do ticha ponorenú koncertnú sálu. Hlas umelca, ktorý pôsobí, že svoju inšpiráciu našiel v americkom folku 60. rokov, však túto skúšku zvládol bez väčšieho problému, pričom publikum túto výzvu prijalo.
Zdroj: Filip Kustka
Zádumčivé, existenciálne texty o živote, prírode či duševnom rozpoložení navyše výdatne podporuje melodickým vybrnkávaním na akustickej gitare, ktorá občas zaváňa indie folkom, inokedy zase blues či španielskymi rytmami. Hojné využívanie basovej éčkovej struny dáva skladbám potrebnú hĺbku, rovnako ako striedme používanie elektroniky a prednahraté vrstvené vokály. To sa prejavilo aj v skladbách Once I'm Gone, či v piesni A Love We Found, ktorú na koncertoch nehráva a podľa jeho slov odznela premiérovo.
Aj napriek melancholickému podtónu skladieb však divákom v závere doprial načrieť aj do veselších emócií. Sám pritom svoje vystúpenie vtipne okomentoval: "Moje skladby sú vcelku temné, vcelku smutné a vcelku zvláštne, preto som sa rozhodol spraviť (set) ešte temnejší, smutnejší a zvláštnejší." Novozélanďan tak vynikajúco pripravil vynikajúcu pôdu mužovi, ktorý má na konte viacero cien Grammy a v súčasnosti vypredáva sály o veľkosti Royal Albert Hall.
Zdroj: Filip Kustka
Austrálsky spevák a skladateľ RY X vstúpil na scénu v hudobnej kulise svojich muzikantských súputníkov, obsluhujúcich klávesy, organ ale aj sláčikové nástroje s občasným pridaním spevu. Z polotmy a intímne nasvietenej scény sa tak z minimálneho zvuku pozvoľna rozvinuli impozantné hudobné hradby, do ktorých umelec v úvodnej skladbe Sweat vkĺzol svojou gitarou a intímnym prejavom. Úvodnými skladbami Salt či YaYaYa udal tón koncertu, ktorý sa nedá pomenovať inak, než atmosférický, ba dokonca až harmonizujúci a liečivý.
RY Xov prejav býva často označovaný ako emotívny. Nejde však o surové emócie balansujúce na hrane kvalitnej interpretácie. Spevák, hudobník a producent je živým príkladom umelca, ktorý svojím precíznym a precíteným prejavom dáva poslucháčom skôr ilúziu počúvania nahrávky než paľbu nekontrolovaných emócií. Niekde na začiatku koncertu sa vám preto realita živého koncertu zmieša s pocitom počúvania štúdiového albumu a divák sa už len nechá uniesť v obmieňajúcich sa zvukomalebných krajinách tohto umelca, ktorú výdatne dofarbuje práca s osvetlením a videoprojekciou.
Zdroj: Filip Kustka
RY X využíva pri svojej tvorbe jednoduchú mustru. Je založená na nenásilnej rytmickej gitarovej linke a minimalistickom speve, pričom hlavnú hudobnú obmenu skladby určuje beat, na ktorý sa kreatívnejším spôsobom vrstvia už len podmanivé elektronické melódie, pričom bežným a veľmi funkčným "trikom" tohto umelca je aj využívanie momentu ticha. Texty speváka sú introspektívne a smerujú do vnútra ľudského bytia, podobne ako u jeho predskokana s prírodnými metaforami, ako tomu bolo napríklad v skladbe Oceans. Sprievodní muzikanti vytvárajúci zvukové kulisy sa zase pohrávajú s dynamikou, miestami splývajú s lídrom zoskupenia, inokedy sú jeho silným echom.
Je zaujímavé, ako RY X kreuje emóciu skladby za pomoci beatu. Ten buď navodzuje pocit úderu elektronických bicích alebo má príjemný teplý zvuk, aký vedia ponúknuť napríklad len indické tablá. Značne to cítiť aj v snovej skladbe Howling, ktorej názov by mohol kadekoho zavádzať. Jemnú rytmiku skladby tu udáva sám RY X zvukom gitarových strún, ktoré sa postupne rozvinú do perkusívnych tónov a jemne rozvibrovaných činelov. Náladu koncertu hudobník uzatvára romantickou skladbou Only, ktorá v závere koncertu umelcovi vyslúžila viacero standing ovations.
A niet sa čo diviť. Hlboká a intímna hudba v duchu RY Xových koncertov môže byť pre nezainteresovaných poslucháčov síce príliš pomalá, minimalistická, s malými hudobnými odchýlkami či nuansami. V ťažkej dobe vojen a veľkých politických zmien, akými svet žije na geopolitickej úrovni, je však možno o to viac potrebná, ba až nutná. Spomaľuje, núti k zamýšľaniu a meditácii a je liečivá. Pričom všetkým milovníkom tohto žánru sľubuje nezabudnuteľný zážitok.
Zdroj: Filip Kustka
Autorka: Júlia Šimková
