AC/DC v Bratislave dokázali, že rock nie je mŕtvy

AC/DC v Bratislave, 21.7.2024Zdroj: SITA/ Tomáš Susko

Hoci žijeme v ére, v ktorej open air koncerty svetových kapiel v našich končinách nie sú ničím ojedinelým, a sú aj pre našinca dostupné aj vo vzdialenejšom zahraničí, predsa len predstava vystúpenia takej zásadnej formácie - akou sú AC/DC - na Slovensku, bola pre mnohých vzdialenou od reality. A hoci sa tak stalo až po vyše polstoročí jej pôsobenia na scéne, vidieť ich naživo bolo pre mnohých a nielen domácich fanúšikov splneným snom.

Nič na tom nezmenil fakt, že z pôvodnej pätice ostal v kapele vlastne už len jeden zo zakladajúcich členov – gitarista Angus Young, ktorý stál pri jej zrode so svojím bratom Malcolmom. Ten odišiel do rockového neba po dlhšej chorobe v roku 2014, v ktorom bol už od roku 1980 pôvodný spevák kapely Bon Scott.

Naposledy sme v mohli AC/DC vidieť v bližšom okolí v roku 2016 vo Viedni alebo v Prahe v rámci turné Rock or Bust, čo je názov ich doteraz predposledného radového albumu. Vtedy, na prekvapenie mnohých, rolu speváka Briana Johnsona dočasne prevzal Axl Rose, líder legendárnych Guns N' Roses, čo síce nebolo zlé, ale predsa to nebolo to pravé "austrálske".

Na radosť fanúšikov sa lekárom podarilo napraviť sluchové problémy Briana Johnsona, a tak ho sme aktuálne mohli vidieť naživo ako večne usmievavého a napriek ohlušujúcemu rockovému zvuku takmer pokojne sa po pódiu pohybujúceho speváka s typickou šiltovkou v čiernom ležérnom tričku akoby kúpenom na blšom trhu. A hoci jeho vekom unavený vokál niekedy prechádzal do menej zrozumiteľného chrapotu, bol to stále on, a aj napriek 76 rokom v dobrej kondícii. Niekedy môžete mať pocit, že si len tak mimochodom odskočil zaspievať svoj part a počas Angusových gitarových sól sa vzdialil do rohu pódia, kde si poutieral tvár a doplnil tekutiny, aby sa zase pokojnou chôdzou vrátil do centra diania.

Neuveriteľne vitálny gitarový génius

Hlavným aktérom, pokiaľ ide o pohybovú stránku, bol samozrejme Angus, ako vždy v školskej uniforme a šiltovke, stále ten istý, hoci jeho vlasy rokmi zmenili farbu na bielu. Blížiacu sa sedemdesiatku by ste však tomuto gitarovému géniovi vzhľadom na to, čo predvádzal, asi netipovali. Young sa znovu ukázal ako neuveriteľne vitálny. Už v Shot Down in Flames (4. v setliste) prvý raz predviedol charakteristickú kačaciu chôdzu, ktorú si už dávnejšie požičal od slávneho Chucka Berryho.

Postupne ako koncert graduje, sa Angusova školská uniforma redukuje. Nakoniec na ňom zostanú len kraťasy a rozopnutá biela košeľa s kravatou. Diváci stojaci pod javiskom, ale i tí na vzdialenejších miestach vidia na veľkoplošných obrazovkách detaily jeho spotenej tváre, kŕčovité a vzdorovité grimasy, ale aj mladistvé šibalské oči. Keď potom príde očakávané viac než štvrťhodinové sólo v piesni Let There Be Rock, počas ktorého ovláda gitaru za chrbtom, nad hlavou a v ležiacej polohe, behá s ňou po celej ploche pódia, rukami vyzýva publikum k ováciám, nemožno sa vyhnúť nostalgii, toto je ten starý a dobrý, ten pravý rokenrol! A ešte jedna zaujímavosť – Angusov vokál v refréne T.N.T.!

Zvyšok kapely hrá bezchybne, akoby tam boli prítomní dlhoroční spoluhráči. Rodinné farby Youngovcov už dlhšie zastupuje aj synovec Stevie na rytmickej gitare, kým generačne mladší basgitarista Chris Chaney a bubeník Matt Laug sú v kapele nováčikmi. Možno trochu neprávom sú v úzadí a nielen obrazne v tieni dvoch hlavných hviezd, keď stoja pod stenou reproduktorov Marshall, ktorú niektoré médiá v prípade AC/DC označujú ako diablov adventný kalendár.

Ani tentoraz v setliste nechýbala Whole Lotta Rosie, oproti predchádzajúcim turné však netvorila kulisu vo fyzickej nafukovacej podobe, objavila sa len na videu. Koncert AC/DC si tiež nemožno predstaviť bez skladby Hells Bells - známy zvon však prítomný bol.

Mimochodom, video a obrázky na obrazovkách boli robené efektne a pôsobivo, napriek tomu však len dopĺňali spev a hudbu, ktorá mala hlavnú rolu celej šou. Menej bolo aj ohňových efektov - tie sa sústredili v záverečnom prídavku For Those About To Rock (We Salute You) sprevádzanom strelami z kanónov a ohňostrojom. Bol to jednoducho pravý rokenrolový koncert plný poctivého hard rocku a blues, aký do histórie hudby priniesli len AC/DC.

Hoci niektorí starí rockeri tvrdia, že rock je mŕtvy, AC/DC ukazujú opak tohto tvrdenia. Napriek tomu sa nedá vyhnúť istej miere smútku, že doba takýchto megakoncertov legiend, ktoré stáli pri zrode istého hudobného štýlu, pomaly odchádza tak, ako prichádzajú nové hviezdy a nové štýly.

Zdroj: TASR - Jaroslav Novák