Počuli ste už o Múzeu obchodu v Bratislave? A že tam okrem pivovaru nájdete aj jazz-rockové koncerty svetových mien? Úprimne priznávam, že ja som o ňom donedávna netušil. Zmenilo sa to až návštevou koncertu legendárneho jazzového gitaristu Stanleyho Jordana. Aké to teda bolo?

Múzeum obchodu je v našich končinách trošku rarita. Zrejme najmä kvôli svojej polohe na Linzbothovej ulici v Podunajských Biskupiciach nie je masovo vyhľadávanou atrakciou a o návštevníka skôr bojuje. Je však milým prekvapením a za návštevu rozhodne stojí. Neoplýva dychvyrážajúcou plochou, ale budete sa tu cítiť ako v priestore, kde na chvíľku zastal čas, poteší vás atmosféra starej krčmy, resp. historického pivovaru, malý park a aj stála expozícia. Na koncerty, ktoré sa tu konajú, relatívne často slúži stan umiestnený prakticky hneď za vstupom, kde sa zmestí cca. 120 sediacich návštevníkov. 

Two-handed tapping wonder

Stanley Jordan namiesto pôvodne avizovaného kvarteta nakoniec vystúpil len ako trio. Okrem amerického gitaristu sme mohli vidieť aj skvelú maďarskú rytmiku, ktorú zastupovali bubeník Gábor Donyei a perkusionista Kornel Horváth. Hlavný aktér večera hral na Slovensku naposledy na Bratislavských jazzových dňoch, a to pred dlhými 33 rokmi. Počas koncertu však toto vystúpenie spontánne spomenul, pričom dodal, že okrem toho, že je rád späť, pamätá si na vtedajšiu atmosféru a publikum. 

Nebolo tomu inak ani po dlhých rokoch – ako uviedli sami organizátori, taký nátresk ako v pondelok bežne nemávajú. Stanley Jordan je ale predsa len ikona, preslávená hlavne svojim štýlom hrania. Ide o tzv. two-handed tapping, čo sa dá voľne preložiť ako obojručná príklepová technika. Aj na bratislavskom koncerte tvoril tento prístup základ jeho prejavu, obe ruky mu v rôznych tempách behali po hmatníku, a vy ste mali pocit, že nič ľahšie na svete snáď ani neexistuje. 

Je to samozrejme klam, Stanley Jordan začal na gitare hrať už ako šesťročný a prvé ocenenie získal o desať rokov neskôr na Reno Jazz Festivale. To, že neskôr hrával s Bennym Carterom a Dizzym Gillespieom, len podčiarkuje jeho kvality.

Skromný ale rázny líder

Na pódiu pôsobil skromne a kvôli svojej výraznej medzierke medzi zubami až placho, ale počas komunikácie so spoluhráčmi, resp. z ich uhrančivých pohľadov naňho bolo jasné, že je to človek, ktorý požíva veľký rešpekt a presne vie, čo robí. Na hudobnej dramaturgii koncertu bolo skvelé, že okrem vlastných skladieb ponúkol aj všeobecne známe hity, ktoré boli často, najmä kvôli spomínanému štýlu hrania, rozpoznateľné až po nejakej chvíli.

Zahral napríklad Charlieho Parkera či Eleanor Rigby od The Beatles ale najviac si ma získal coverom I Kissed a Girl od Katy Perry, ktorý hral súčasne na klavíri aj gitare. Jediným slabším momentom bolo zaradenie dvoch vecí od Jimiho Hendrixa, konkrétne piesní Angel a Purple Haze. A to z toho dôvodu, že v nich aj spieval. Jordan, ktorému by ste podľa zjavu a prejavu rozhodne netipovali 64 rokov, nie je natoľko hlasovo disponovaný, aby prespieval ikonické Hendrixovské songy, aj keď v Purple Haze to znelo už podstatne lepšie než v baladickej a jemnej Angel. 

Vydarený dvojhodinový večer v romantickom prostredí, ktoré určite skúste navštíviť. Kliknite na príjemne retro stránku Múzea obchodu a možno budete prekvapení, aký hudobný program tu na vás ešte tento rok čaká.

PS: Ak vás zaujal Stanley Jordan a jeho unikátny štýl hry na gitare, pozrite si tento skvelý rozhovor:

Autor: Michal Húska

Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.