Keď sa povie Grécko a hudba, väčšina z nás si predstaví Anthonyho Quinna tancujúceho na pláži na kultovú skladbu Mikisa Theodorakisa z filmu Grék Zorba, prípadne Gerarda Depardieua, ako sa po prvýkrát vylodil v Karibiku za zvuku Vangelisovej Conquest of Paradise.
Potom by mohol nasledovať istý Georgios Kyriacos Panayiotou, známejší pod umeleckým menom George Michael. Síce sa tam nenarodil a ako sám uviedol vo viacerých rozhovoroch, "jediná grécka vec na mne je moja zarastená hruď", tak bol často spájaný práve s rodiskom svojho otca. Georgeova tvorba by vydala na niekoľko samostatných článkov a navyše sa blížia Vianoce, čiže si ho ešte užijeme až-až.
Preto sa teraz radšej pozrieme na zástupcov helénskeho black metalu priamo z pod Akropoly, kapelu Rotting Christ, ktorí v piatok 19. novembra zavítali do bratislavského klubu Randal, kde sa už odohral nespočet výborných koncertov. Spoločnosť im robili krajania Domination Inc. a domáci Doomas. Začínalo sa pomerne skoro, brány sa otvorili už pred siedmou a prvá kapela stála na pódiu presne o 19:15.
Doomas v Randali (foto: Branislav Vartovník)
Celý večer otvorili Doomas, reprezentanti slovenského gothic death/doom metalu. Kapelu v roku 2006 založil Peter Betko, jedna z najvýraznejších postáv tunajšej metalovej scény a šéf festivalu Gothoom, ktorý je dnes jednoznačne najväčším metalovým festivalom pod Tatrami. Vlastnej tvorbe sa venuje s rovnakým nasadením ako budovaniu festivalu, a preto je Doomas jedna z najaktívnejších slovenských metalových kapiel doma aj v zahraničí a pravidelne koncertuje po celej Európe. Formácia má na konte dve EP a dve dlhohrajúce platne, skladby z ktorých tvorili základ jej 40-minútového setu.
Chalani majú pódiovú prezentáciu perfektne zvládnutú a davajú si na nej záležať rovnako ako na štúdiovej produkcii, či videoklipoch. Nesnažia sa prísť za každú cenu s niečím novým, ich hudba ctí tradičné postupy žánru, v ktorom prevláda ponurá atmosféra, okultné témy a hutný growl. Nedá mi nespomenúť vplyv Petrovej obľúbenej kapely Bolt Thrower, ktorý je z tvorby Doomas miestami viac či menej cítiť. Inštrumentálne výkony jednotlivých členov boli vynikajúce, roky koncertnej praxe sa zaprieť nedajú.
Za mňa výborné otvorenie večera a úprimne som trošku čakal, že Doomas si zahrajú ako druhí, keďže v našich končinách majú určite silnejšiu základňu ako Domination Inc. a aj žánrovo sú si bližšie, ako sme sa dozvedeli počas setu mladých Grékov. Ale chápem, že nie vždy sa to dá zariadiť aj kvôli prestavbám zdieľanej nástrojovky a podobným technickým komplikáciám.
Domination Inc. (foto: Branislav Vartovník)
Po krátkej prestávke tak prišli na rad Domination Inc., pre mňa doteraz neznáme kvinteto z Atén. Nečakal som nič a o to príjemnejšie na mňa vo finále celý set pôsobil. Kapela predviedla svižný moderný thrash metal core, čo bolo po temných Doomas prekvapivým osviežením a nakoniec som bol aj rád za túto malú zmenu žánrov medzi Doomas a hlavnou hviezdou večera.
Domination Inc. vymenili okultné témy za tie spoločensko-politické a stredné tempo za ultrarýchly thrashový náklep striedajúci sa s dunivými breakdownami, tak ako sme pri modernom thrash core zvyknutí. Inštrumentálne a pódiovo takisto na jednotku. Popri technicky náročnej hudbe chlapci stíhali behať a skákať, kam ich len pódiom pustilo a reakcie publika boli veľmi pozitívne.
Mladá grécka kapela má síce na konte len debutový album Memoir 414, ale jeho vydanie a distribúciu má na starosti gigant SPV/Steamhammer, kde to s thrashom vedia a starali sa aj o Kreator, Sepulturu alebo Sodom. Ak im to takto pôjde ďalej, určite o nich ešte budeme počuť.
Rotting Christ v Randali - pozrite si celý fotoreport Braňa Vartovníka
Nasledovala rýchla prestavba pódia, zmizli nástroje a vybavenie oboch predskokanov a mohlo sa začať zaklínať. Sakis a Themis Tolisovci sú bratská dvojica zodpovedná za vznik Rotting Christ v roku 1987 a obaja pôsobia v kapele dodnes. Themis má na starosti bicie, Sakis je frontmanom a okrem spevu sa venuje aj gitare. Kvarteto dopĺňala mladá krv, basgitarista Kostas Spades spolu so sólovým gitaristom Kostisom Foukarakisom.
Trinásť albumov na konte môže zjednodušiť, ale aj pekne skomplikovať zostavenie koncertného setu tak, aby bolo vyhovené všetkým fanúšikom, ktorých sa na hlavnú hviezdu večera nazbieralo zhruba dvesto. Dominovala najmä tvorba z posledných troch albumov a klasiky z rokov 1993 až 1996. Najviac skladieb zaznelo z nahrávky Katá ton Daímona Eautoú z roku 2012. Z neho pochádza aj tá úvodná χξϛʹ, po našom 666. Monumentálne otvorenie so všetkými prvkami typickými pre tvorbu najznámejších helénskych black metalistov. Stredné tempo so silným rytmickým základom, v pravý čas okorené svižným blast beatom a prísnym kazateľským prednesom Solisa, ktorého zborovo dopĺňali obaja gitaristi, nás atmosférou preniesli do čias starovekých civilizácií.
Na rozdiel od škandinávskych kolegov, čerpajúcich inšpiráciu najmä z vikingskej mytológie a drsného severského prostredia, Rotting Christ sa inšpirovali doma a u susedov ako Mezopotámia alebo Perzia a vplyv tropickejšieho podnebia je cítiť aj z ich hudby. Niežeby bola menej temná, to ani náhodou. Ide skôr o absenciu prvkov ako "lo-fi sound", zbesilá rýchlosť a škrekot, ktoré sú tak typické pre severský black metal a majú za následok pokles teploty v posluchovej miestnosti na -10°C napriek tomu, že ste hlboko v pekle. Na Grékoch je cítiť tých 280 slnečných dní ročne a to robí ich štýl jedinečným a ľahko identifikovateľným v mori konkurencie.
Nasledovala P'unchaw kachun / Tuta kachun z toho istého albumu a od tretej Athanati Este to už v klube naozaj vrelo. Práca s publikom za viac ako tri desaťročia praxe je na jednotku a naozaj sa nevidí často, že by sa na black/death/doom metalovom koncerte v kotli skákalo tak ako na hardcore. Po dvoch skladbách z predposledného albumu Rituals (2016) - Elthe Kyrie a hymnickej Apage Satanas prišlo na jediného zástupcu z aktuálnej nahrávky The Heretics (2019) - Dies Irae. Nasledoval návrat k začiatkom v podobe skladieb King of a Stellar War a Fgmenth, Thy Gift z debutového albumu z roku 1993.
Dostalo sa aj na projekt Thou Art Lord, v ktorom Sakis účinkuje spolu s členmi Septic Flesh a Necromantia a zaznela skladba Societas Satanas. To sme sa dostali do záverečnej tretiny koncertu pozostávajúcej z troch novších skladieb a úplný záver opäť patril začiatkom. Rotting Christ sa rozlúčili s klasikou Non Serviam zhruba o 22:30 a následne sa všetci spokojne vybrali domov. Napriek sťaženým podmienkam spôsobených aktuálnou pandemickou situáciou oranizátori zvládli všetko s prehľadom a takisto aj publikum bolo veľmi tolerantné a celý koncert prebehol vo výbornej atmosfére.
Autor: Tomáš Danišovič
Súvisiaci interpreti: Rotting Christ