V duchu jednej z najznámejších skladieb svojho repertoáru Sailing priplával v stredu večer do zaplnenej Tipos arény oceňovaný britský spevák Rod Stewart. Legenda populárnej hudby predstavila prierez najväčšími hitmi svojej dlhoročnej kariéry.
Umelec poňal avizované turné rozlúčkovo. Už svojím nedávno vydaným albumom Swing Fever (2024), ktorý nahral s Joolsom Hollandom, totiž naznačil, kam plánuje vo veku 79 rokov nasmerovať kormidlo svojej lode. One Last Time Tour síce nie je definitívnou rozlúčkou s jeho dlhotrvajúcou 63-ročnou kariérou, no podľa slov speváka je to posledná šanca, ako si na svetovom turné "ešte raz" zaspievať staré dobré rock'n'rollové "vypaľováky".
Potom sa už Rod Stewart naplno oddá swingovej hudbe a skladbám v duchu Great American Songbook, čo je termín združujúci najpopulárnejšie a najvplyvnejšie americké skladby a jazzové štandardy 20. storočia. Stewart chce dať zbohom aj veľkým úmorným turné. Koniec-koncov, koncertom z brazílskej pláže Copacabana s návštevnosťou 3.5 milióna ľudí prepísal históriu populárnej hudby už v roku 1994.
Úmornou dĺžkou koncertu nenaťahoval ani slovenských divákov. Šou odpálil bez predkapiel a presne načas skladbou z repertoáru Sama Cooka, Having a Party. Hneď v úvode tiež siahol po rockovom klenote Have You Ever Seen the Rain?, čím si bez otáľania získal publikum, ktorého vekový priemer prezrádzal, že si na hit spomínajú ešte z čias jeho zlatej éry.
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák
Aranžmán so surf-rockovým nádychom nechal vyniknúť aj netradičnému zloženiu Stewartovej kapely. Klasická rocková zostava sa nekonala, naopak, akoby bolo potrebné všetko zdvojnásobiť, ba až strojnásobiť. Ako harmonizujúce dvojičky pôsobili gitarista s basgitaristom, pódium však patrilo aj trom hudobníčkam a trom speváčkam. K tomu dvaja perkusionisti, ktorí v sólach s bubeníkom vytvárali hutné rytmické trio, operatívne však dokázali skladby podtrhnúť harfou alebo rytmickou gitarou.
Osamelými vlkmi na scéne boli len klavirista a paradoxne saxofonista. Práve dychová sekcia pritom obyčajne býva na koncertoch v početnejšom zastúpení. Na atmosfére skladieb to však neubralo, krásny zrnitý tón tenor saxofónu bohato vystačil a inak tomu nebolo ani pri klávesoch. Zaujímavá bola ženská časť osadenstva, ktorá sa na koncerte preukázala ako skupina talentovaných speváčok a multiinštrumentalistiek, schopná hrať na širokom spektre hudobných nástrojov.
Stále v plnej sile
No a na vrchole celej formácie tróni rytier, Sir Rod Stewart, alebo aj nekorunovaný kráľ štýlovosti, z čoho pramení aj jeho stará prezývka Rod the Mod. Takmer 80-ročný spevák, skladateľ a producent je na svoj vek stále veľmi čulý. Je to stále on, milovník zvieracích vzorov, flitrovaných oblekov a zlatých tenisiek. Majiteľ strapatých vlasov a zachrípnutého hlasu, ktorý ho hodil do kategórie najrozpoznateľnejších vokalistov v histórii populárnej hudby.
Zlé jazyky síce tvrdia, že Stewart vyzeral byť starý, už keď bol mladý, a že jeho zastretý hlas ho nepredurčil na dráhu jeho hudobného idola Sama Cooka s veľkým speváckym rozsahom. Ak však toto boli niekdajšie negatíva, neskôr sa tieto atribúty stáli jeho veľkou devízou a dnes z nich môže bez mihnutia oka ťažiť.
Aj na bratislavskom koncerte v Tipos aréne, ktorý priniesla agentúra Vivien, presvedčil, že jeho spevácky výkon nepoznačili výrazne ani vek, ani rakovina štítnej žľazy, ktorú pred tridsiatimi rokmi prekonal. Skladby, ktoré si vyberá počas svojej kariéry, sedia jeho prirodzenej polohe a rozsahu, a tak sa na staré kolená nemusí trápiť prearanžovávaním skladieb o oktávu nižšie.
Pozornejší poslucháč si však všimne, že aj napriek naoko pohodlnej ceste spevák s hlasom pracovať vie. Presvedčivo vokalizuje jazzové aj soulové nápevy, pričom okrem popových a rockovo ladených skladieb si počas večera trúfne aj na klasiku I'd Rather Go Blind z repertoáru R&B bohyne Etty James.
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák
Spomienky, sentiment ale aj malá oslava gýča
Zo známych hitov ponúkol Rod Stewart skladby ako It's a Heartache od Bonnie Tyler, Love Train skupiny O'Jays, či I Don't Want to Talk About It z pera Crazy Horse. Nechýbala však ani obľúbená Forever Young, Young Turks či Maggie May, na ktorej sa hudobník podieľal spoluautorsky.
Do koncertného setlistu zaradil aj Írmi milovanú rebelantskú skladbu Grace, ktorá rozpráva príbeh republikánskeho páru Grace Giffordovej a Josepha Mary Plunketta bojujúcich za oslobodenie Írska spod britského útlaku. Skutočný príbeh sa končí tragicky, Joseph bol v roku 1916 odsúdený, no v deň jeho popravy sa dvojica stihla zosobášiť vo väzenskej kaplnke. Skladbu o tomto známom príbehu z írskej histórie napísali v roku 1985 Seán and Frank O'Meara. Odvtedy ju prespievalo množstvo umelcov, Stewart svoju verziu vydal v roku 2018 na albume Blood Red Roses.
Téma írskych a škótskych motívov sa počas koncertu objavila hneď niekoľkokrát. Spevák ju využil aj pri spomínanej Forever Young, počas ktorej si zaspomínal na svojho otca. Ten sa kedysi len s ťažkým srdcom vyrovnával so synovou voľbou zavesiť sľubnú kariéru futbalového hráča na klinec a venovať sa hudbe.
Spomienkami v čase sa však dotkol aj legendárnej Tiny Turner pri ich spoločnej skladbe z roku 1991 It Takes Two, či rockovej speváčky Christine McVie zo skupiny Fleetwood Mac, s ktorou ho spájala nielen umelecká cesta ale aj kamarátstvo. Jednotlivé skladby tak metaforicky poslúžili ako spomienkové ľúbostné listy, určené nielen návštevníkom rozlúčkového turné, ale aj ľuďom, ktorí boli pre Stewartovu hudobnú kariéru kľúčoví.
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák
Coververziou skladby Downtown Train z pera Toma Waitsa skĺzla hlavná hviezda, aj napriek avizovanému rock'n'rollovému turné, k sentimentálnym baladám a vybrnkávačkám. Pomalé ľúbostné serenády, miestami zlievajúce sa v jedno, navyše v kombinácii s kvetinovou projekciou nastolili potrebu aspoň malej dramaturgickej zmeny a tiež otázku, či toho už nie je v jednom momente na diváka príliš veľa. V kombinácii s podobajúcimi sa blonďavými hudobníčkami, bielymi smokingmi a flitrami navodzovalo podujatie miestami dojem až malej oslavy gýča.
Aj napriek tomu však išlo o vydarený koncert a náročný dvojhodinový hudobný maratón, pri ktorom sa spevák nebál odviazať. Pri prídavku Da Ya Think I'm Sexy? ukázal publiku okrem zvodného vlnenia aj poodhalené pliecko svojej košele, vykukujúce zo saka, pričom oboma prídavkami, vrátane finálneho Sailing, zdvihol arénu bez problémov zo sedadiel.
Rod Stewart má zmysel pre humor, vie špásovať bez toho, aby to v jeho veku vyznelo pozérsky či trápne, je prirodzený a predovšetkým má muzikantsky stále čo povedať. Svojím vystúpením nakoniec pripomenul, že vo veku, v ktorom mnohí z jeho rovesníkov strácajú elán a chuť do života, má nielen schopnosť a energiu koncertovať, ale aj nový hudobný album, ktorý v súčasnosti láme prvé priečky hitparád.
Setlist koncertu Roda Stewarta v Bratislave:
(22. 5. 2024, Zimný štadión Ondreja Nepelu - Tipos aréna)
- Having a Party (Sam Cooke cover)
- It's a Heartache (Bonnie Tyler cover)
- Love Train (O'Jays cover)
- Infatuation
- Have You Ever Seen the Rain? (Creedence Clearwater Revival cover)
- Forever Young
- The First Cut Is the Deepest (Cat Stevens cover)
- I Don't Want to Talk About It (Crazy Horse cover)
- Maggie May
- I'd Rather Go Blind (Etta James cover)
- Young Turks
- Downtown Train (Tom Waits cover)
- I'm Every Woman (Chaka Khan cover) – zaspievaná vokalistkami počas "šatníkovej pauzy"
- The Killing of Georgie (Part I & II)
- You're in My Heart (The Final Acclaim)
- Grace (Seán and Frank O'Meara cover)
- Have I Told You Lately (Van Morrison cover)
- Lady Marmalade (The Eleventh Hour cover) – zaspievaná vokalistkami počas "šatníkovej pauzy"
- It Takes Two (Kim Weston cover) – dueto s vokalistkou
- Some Guys Have All the Luck (The Persuaders cover)
Prídavky:
- Da Ya Think I'm Sexy
- Sailing (The Sutherland Brothers Band cover)
Autorka: Júlia Šimková
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
