Najväčší moravský festival, ktorý sa už druhýkrát konal v industriálnom areáli ostravskej železiarne a dolu Hlubina, ponúkol bezkonkurenčný lineup interpretov mnohých žánrov. Rekordná návštevnosť čítajúca 33-tisíc hláv obľúbenosť podujatia potvrdzuje. Najväčšími hviezdami boli Sigur Rós, Jamie Cullum, The xx, či Woodkid.
Jednočlenné vokálne armády urobili z piatka sviatok
Program druhého dňa na hlavnom pódiu odštartoval Benjamin Stanford a.k.a. Dub FX, austrálsky beatboxer, raper a spevák. Za bieleho dňa, s použitím pár krabičiek a pedálov a bez svetiel a dymu dokázal tento performer roztancovať masy. Napriek veľkému pódiu navodil atmosféru, v akej začínal: ulica a žiadne podrazy. Členovia obecenstva však už neboli len okoloidúci.
Zdroj: hanout.euDub FX navodil atmosféru ulice - ďalšie fotky v galérii a na hanout.eu"Russian turbo polka metal", to je žáner, ktorí hrajú Russkaja. Skáčko nasekali na kazačok, v refrénoch maximálne pritvrdili, a hoci sú z Rakúska, spievajú výlučne po rusky, odetí v červených úboroch s päťcípou hviezdou. V oválnom divadle Gong (nádherná scéna pretvorená z obrieho plynojemu) zas Poľka Anna Maria Jopek rozochvela tisícpäťsto jazzovo cítiacich duší. Prvý z piatkových headlinerov, Izraelčan Asaf Avidan, podľa vlastných slov "spieva ako dievča". Reminiscencie na Janis Joplin alebo The Mars Volta pri jeho výškach boli na mieste.
Zdroj: hanout.euJednočlennou armádou bojujúcou za nesmrteľnosť melancholického folku bol jednoznačne Damien Rice. Sám rozplakal desiatky dievčat, rozospieval stovky, rozcítil tisíce. Jeho koncert bol jatrivý a tklivý. Záver vystúpenia v podobe Cheers Darlin' a performance s pitím vína s jednou z fanúšičiek ukázal Damiena ako najnešťastnejšieho človeka na Zemi.
Zdroj: hanout.euAngličan Bonobo brodiaci sa semi-inštrumentálnou elektronikou hral veľmi, veľmi nahlas. Atmosférické plochy lúdili k decentnému tancu a basy spoločne s vokalistkou Szjerdene tvorili témy pre Vaše meditácie. Večer vrcholil koncertom Woodkida, francúzskeho speváka s raperským imidžom, ktorý bol jedným z experimentálnejších interpretov festivalu. Základom jeho hudby sú dychové fanfáry ako z gladiátorského zápasu v starovekom Ríme objímané pochodovou rytmikou a slákmi. Svetelná šou tohto tvorcu sugestívnych čiernobielych klipov bola vďaka stroboskopom podobne farebne ladená.
Česká bigbítová legenda Pražský Výběr pôsobila po tom všetkom, čo sme videli, až príliš dekadentne. Smrtky na pódiu, škriekajúci Čok a zvukový chaos nenechali ani jedného Čecha chladným. Pre mňa to bol však až príliš veľký neporiadok, ktorý nemal nikto záujem poupratovať.
Sobota: rebelské reggae a švédske experimenty
Reggae disidenta a rebela Tikena Jah Fakolyho som stihol len z polovice, podobne ako Submotion Orchestra, miešajúcich dubstep, jazz a soul. Rastaman z Pobrežia slonoviny bol však lepšou voľbou. Prívetivá nálada a radosť, mnohopočetná kapela, kultivovaný zvuk a rebelské texty dodali tomuto koncertu potrebnú auru. Vo výbornej atmosfére prebehol aj koncert Wanastovych Wjecí. Kapela s katalógom hitov nehrala nijak dravo, skôr pokojnejšie a tichšie. Zvuk nechal vyniknúť hĺbke Kodymovho hlasu, ktorý bol v prestávkach veľmi komunikatívny a aktívne dobiedzal publikum. Opäť sa tu ukázala sila národa českého, ktorý odspieval väčšinu piesní spolu s ním. Hit skupiny Lucie Dotknu se ohně bol nádherným vrcholom.
Koncert švédskej megahviezdy The Knife bol tanečnou performance, ktorá však viac pripomínala aerobik. Duo usadené v anonymnom úzadí pódia nebolo vidieť, pozornosť pútala skupinka tanečníkov v strede. O hudobných výkonoch to naozaj nebolo a môžeme sa len domnievať, čo všetko išlo zo záznamu. Áno, spev bol živý.
The xx sú dospelou kapelou
Najpodmanivejší koncert v sobotu zahrali The xx. Po štvrtkovom Islande najsilnejší zážitok z festivalu. Od tri roky starého vystúpenia na Pohode ušli kus cesty, vydali druhý album Coexist a svoju show posunuli všetkými smermi. Jamie xx sa už nespolieha len na beatujúcu krabičku, polovicu koncertu odohral na živých perkusiách a klávesoch. Chémia medzi gitaristkou Romy, basákom Oliverom a ich hlasmi bola plne uveriteľnou a človek mal pocit, že tie songy zložili jeden pre druhého. Viaceré skladby na pódiu remixovali, spomalili či inak prearanžovali. Laserové svetlá vytvárali z dymu mapy vznášajúce sa nad hlavami, dominovala im biela farba. Kapela zahrala všetko, čo si diváci mohli želať - Intro samozrejme úplne na konci.
Zdroj: Zdenko HanoutNedeľa: poľský Ježiš, nemiestny Patton
Štyri nedeľné koncerty prebehli veľmi rýchlo. Radůza už nie je len sólovou harmonikárkou, za sebou má celú kapelu a jej skladby spomalili. Vo vymyslených i reálnych jazykoch, s gitarou, heligónkou, či gajdami na ramenách odspievala nejednu smutnú pieseň, poväčšine v rýchlom tempe. Elegantné vystúpenie vyzretej pesničkárky.
Za to druhá Poľka na festivale, Maria Peszek elegantná veľmi nie je. Poldruhametrová rebelka dostriekaná červenou farbou si rada dvíha tričko a provokuje. "Som Ježiš z Poľska", hlási pred coverom Personal Jesus od Depeche Mode. To už ale mala väčšinu koncertu zloženého zo samých silných piesní za sebou. Najmä tie z posledného albumu Jezus Maria Peszek roztancovali. V dvoch prípadoch sa dokonca strhlo do "mosh pitu" a šialení mládežníci do seba narážali hlava-nehlava. Maria skrátka "zabila"!
Zdroj: hanout.euMike Patton a jeho úderná rocková superskupina Tomahawk na pódiu vystriedali slnko, ktoré zapadalo kamsi dole. Experimentálny rock v ich podaní nie je bohvieako zvukovo bohatý, zato s členitou rytmikou a timingom. Bubeník Stanier hral silou a spolu s údermi na jeho bicie dopadali aj kvapky potu a triesky z paličiek. Gitarové duo hralo skôr v úzadí a celému divadlu vládol magor Patton. Svoj mikrofón držal v zuboch spolu s publikom. Vrieskal, chroptil, intonoval. Pokiaľ ide o vokály, je to génius. Pomedzi songy trúsil však príliš nevyberané poznámky a pozitívny dojem zo show tak skazil.
Cullum predstavil show, na akú sa nezabúda
Záver dňa i festivalu patril len a len Jamiemu Cullumovi. "Sinatra v teniskách" má Ježišove roky. Džezmenom sprístupňuje pop a popíkárov učí počúvať prekomplikované klavírne sóla. Jeho hlasový prejav je bezchybný a práca s publikom príkladná. Posledný koncert na Colours of Ostrava nemal časové obmedzenia a Cullum to využil. Spieval zásadne stojac na svojom krídle, nechal sa ochytať divákmi v prvej rade. Publiku dal všetko, čo mal, ležiac na pódiu dychčal, a potom hral ďalej. Beatboxová cover verzia hitu Get Lucky bola výborná. Jimi Hendrix rovnako. Publikum spievalo ešte minúty po jeho odchode do zákulisia. Milujeme Jamieho Culluma!
Autor: Adrián Kozák
Foto: Zdenko Hanout, hanout.eu
Súvisiaci interpreti: Damien Rice, Jamie Cullum
