Aurorin koncert v Prahe hraničil so stand-upom, priblížil sa k dokonalosti

Aurora v Prahe, 21.9.2024Zdroj: Kateřina Fialová

Neodolateľnosť a sugestivita prameniaca z praskajúcej nespútanosti a charizmy. Koncert nórskej víly Aurory v naplnenej pražskej Fortuna aréne hral všetkými emóciami – bral dych, dojímal, neraz úprimne rozosmial a priniesol fantastickú prácu so zvukovou, vizuálnou aj pohybovou dynamikou. Dominantným elementom šou bol osobný prístup sprostredkovaný speváčkinmi príhovormi, pri ktorých by sme z hľadiska autenticity medzi svetovými hviezdami ťažko hľadali obdobu.

Dvadsaťosemročná severanka má totiž talent vzbudiť vo vás pocit, že je vaša osobná kamoška, ktorú poznáte celý život, s ktorou ste chodievali ako deti hádzať žabky k miestnemu jazeru a prežili prvé lásky. V spôsobe, akým sa Aurora prihovára fanúšikom, je niečo unikátne uveriteľné, neodolateľne infantilné, smiešne a nákazlivo roztomilé zároveň.

Hneď po úvodnom bangri Churchyard poďakovala v snehových šatách odetá blondínka všetkým fanúšikom za podporu, aby vzápätí adresne a so sebe vlastnou vrelosťou opísala svoj vzťah k Prahe a českým fanúšikom, kde nezabudla s vďačnosťou spomenúť, že s českými tanečníčkami dlhé roky intenzívne spolupracovala a vystupovala. Elišku Bolečkovú, Zuzku "Zizoe" Veselú a v Prahe žijúcu Slovenku Kristínu "Tukan" Martanovičovú možno vidieť aj v extatickom klipe k LGTBI hymne Queendom, jednej zo skladieb, ktorou Aurora uzatvárala svoj sobotný základný set skladieb.

Efektnou projekciou podporené kompozične temnejšie melódie albumu What Happened To The Heart, ktorý vyšiel v júni tohto roka, fungovali idylicky a zožali rovnaké ovácie ako zavedené hity Runaway či Cure For Me. Blysla sa medzi nimi skladba Starvation, ktorej záver už z hľadiska žánru pokukuje viac po klubových beatoch ako po scandi-pope, teda štýlu, ktorého je Aurora vo svete pravdepodobne najznámejšou ambasádorkou.

Jedným z najmajestátnejších vrcholov koncertu sa však stala pieseň When The Dark Dresses Lightly. Strhujúce vokálno-choreografické divadlo s podporou famózneho dua vokalistiek evokuje nespútaný čarodejnícky sabat. Poklona prirodzene patrí aj vynikajúcej kapele a bravúrnej práci s epickými sprievodnými vokálmi, celkovou synchronizáciou a momentom prekvapenia.

Terapia smiechom aj politická angažovanosť

Aurora rastie každým rokom jednak ako skladateľka, no zároveň ako brilantná vokalistka a performerka, ktorej každučký pohyb na pódiu, rovnako ako každá poznámka a gesto pôsobí absolútne prirodzene. Na dlhých príhovoroch medzi skladbami plných nenútených poznámok typu "What day is today..? I mean, who cares anyway?", "I don't know what I'm doing, I just appear", "Pants just stuck in my ass" či "My period just ended, so I'm happy" dokáže vystavať úprimné prepojenie s divákmi hltajúcimi každé jej slovo a spontánne vykrikujúcimi "We love you!".

Zároveň sa vie dotknúť slovami hlbokej empatie a pôsobiť až terapeuticky, čo sa odrazilo na nespútanom a nadšenom standing ovation v závere základného setu. Tento talent a obrovská hodnovernosť Auroru v rámci scény posúva do popredia a to obzvlášť v dobe, v ktorej je u frontmanov kapiel trendom odohrať skôr neosobný generický set a publikum sotva osloviť. Česť výnimkám, samozrejme.

V neposlednom rade, a čo je veľmi úctyhodné, sa Aurora nebojí verejne kritizovať ľudskú chamtivosť smerom k životnému prostrediu a upozorňovať na zločiny konštantne páchané na marginalizovaných skupinách. Dlhodobo to dokazuje ostentatívnou podporou LGTBI komunity či tiež v prípade odpornej genocídy Izraela na palestínskom civilnom obyvateľstve, pred ktorou zatvárajú oči mnohí kompetentní svetoví politici, vrátane práve tých českých. O čom mlčia politici, vyrozprávajú umelci. Bravó, Aurora.

Aurora v Prahe, 21.9.2024 Zdroj: Kateřina Fialová