Jarné Besnenie zbojníkov mi ušlo, a tak som si to minulý piatok išiel vynahradiť na posledný tohtoročný koncert Catastrofy do Trnavy. So sezónou sa okrem nich lúčili aj ich hostia Rust2Dust, takže o dôvod naviac sadnúť do auta a vyraziť do 10Baru si zadivočiť. Tentokrát sa pokúsim byť naozaj stručný, nielen preto, že pravidelne dostávam v redakcii kefu sa dĺžku článkov, ale hlavne preto, že obe kapely opäť potvrdili to, čo som už o nich písal viackrát.
10Bar je relatívne nový podnik a odkedy som v ňom bol naposledy na prvom Burn Feste, sa viditeľne posunul vpred, najmä čo sa týka kvality zvuku a svetiel. Pribudla akustická pena a reflektory, čo výrazne prospelo k výbornému zážitku z koncertu. Celkovo je 10Bar veľmi príjemným miestom, či už celkovým prostredím alebo personálom a zaslúži si svoje miesto na klubovej mape Slovenska.
Zdroj: Branislav Vartovník
Tentokrát vo štvorici
Večer odštartovali nu-metaloví Rust2Dust z Bratislavy. Pred mesiacom sme sa boli pozrieť na oslavu ich 15. výročia na scéne (reportáž), kde s kapelou vystúpili všetci bývalí členovia spolu s hosťami ako Zverina alebo Vec. V Trnave sa predstavili v základnej štvorici, na ktorej dnes kapela stojí. Marek za bicími, Ondro s gitarou, s basgitarou Erno a za mikrofónom Tomáš, ktorému s vokálmi pomáha celý zvyšok kapely.
Aj bez hostí to bola intenzívna trištvrte-hodinka, počas ktorej zaznelo všetko zásadné z tvorby kapely. Musím sa ale otvorene priznať, že Zverinu som už viac-menej začal vnímať ako právoplatného člena kapely a skladby s jeho účasťou mi na koncerte trochu chýbali. Je možné, že vo mne ešte stále doznievali zážitky z ich narodeninového koncertu, kde s ním odpálili polku setu a bolo to fakt výborné. O to viac sa teším na pripravované novinky a sľubovaný full set s jedným z mojich najobľúbenejších domácich raperov.
Posledný zbojnícky tanec
Až na jeden koncert v Randali som zbojnícke komando zatiaľ naživo videl vždy len na veľkých pódiách, či už v MMC alebo na festivaloch. Bol som preto zvedavý, ako si poradia v tomto prostredí, kde sú s fanúšikmi v podstate telo na telo. Klub bol veľmi slušne zaplnený a Catastrofy ako jedni z mála u nás dokážu pritiahnuť fanúšikov rôznych vekových kategórií. Prvým radom a kotlu dominovala mladšia generácia, zo vzdialenejších radov hrozili tí skôr narodení a všetci naladení na spoločnú nôtu.
Od začiatku do konca im patril celý klub, chalani to so svojimi fanúšikmi jednoducho vedia. Na pódiu sú ako doma a opäť sa musím opakovať – Boris je rodený frontman. Nepoznám veľa domácich undergroundových kapiel, ktoré by upravovali pesničky do live verzií a takýmto spôsobom aj zapájali publikum. Pritom si stačí len odsledovať na koncertoch, na čo ľudia reagujú a potom tu a tam natiahnuť niektorú pasáž, z času na čas prekvapiť nečakaným stoptime-om a nechať spievať len návštevníkov. Ale chápem, že nie každý si toto môže dovoliť, napríklad death / blackové formácie by s týmto prístupom pravdepodobne nepochodili a ani sa to od nich nežiada.
Zdroj: Branislav Vartovník
Mňa osobne zo setlistu najviac potešil song Na detskej oslave. Odhliadnúc od textu – ktorý je takisto úplne v poriadku, pretože sranda mala vždy v thrash metale svoje miesto, a špeciálne v tejto novej vlne – ide o dokonalú ukážku učebnicového thrashu a zároveň perfektné predstavenie toho, o čom Catastrofy vlastne je.
Štart skladby a nosný riff podporený Kostilamovým treskotom hlava-nehlava vás prenesie do Bay Area z konca 80. rokov, kde vtedy pôsobili všetci velikáni žánru. Sólové prestrelky medzi Mastiflintom a Hrajrukom v pozadí s bublaním Miesiželezovej basgitary z nich robia extrémne účinných a zohratých sekrníkov a nad tým všetkým sa nesie Hrdlorezov typický a veľmi zrozumiteľný chrapľák. V závere oslavy, keď už kapela mizne oknom jak gáfor, to skĺzne skoro až do grindcoru a ja mám husacinu na rukách, ako vždy, keď si púšťam tento song. Okrem tejto reprezentatívnej vzorky kvinteta z pod pieskového kopca samozrejme nechýbali ani ďalšie koncertné klasiky ako Jebem vaše idoly, Soroš a pičoviny alebo Ančine cecky.
Na budúci rok vo veľkom štýle
Na úplný záver prišlo tradičné šialenstvo Krik a beznádej. Vždy sa zabudnem chalanov spýtať, či tá skladba vlastne má aj text, ale kto ju počul, vie, že by to bola s najväčšou pravdepodobnosťou skôr rečnícka otázka. Hodina poctivého thrashu dohrmela a zbojníci sa uložili na zimný spánok, aby sa mohli na jar budúceho roka vrátiť vo veľkom štýle. Kapela bude v roku 2025 oslavovať už 20 rokov svojej exitencie a jej debutový album Zbojnícky tanec (2015) presne polovicu, a to je dôvod na poriadnu oslavu.
Komu by sa thrash metalu na tento rok málilo, môže dobehnúť ešte 8. decembra do bratislavského Randalu, kde sa uskutočnia rýchlostné gitarové preteky a hlavnou hviezdou bude nemecká legenda Destruction. Zhodou okolností práve pred nimi som zažil svoju koncertnú premiéru Catastrofy a padol z ich výkonu na zadok.
Zdroj: Branislav Vartovník
Zdroj: Branislav Vartovník
Viac fotografií z koncertu nájdete v galérii
Autor: Tomáš Danišovič
