Počas 19. – 23. augusta sa v košických Kasárňach konal ďalší ročník festivalu vydavateľstva Hevhetia. Firma, vedená Jánom Sudzinom, podporuje jazzových a experimentálnych umelcov nielen vydávaním fyzických a digitálnych nosičov, ale i formou verejnej prezentácie. Nečudo, že päť festivalových dní ponúklo pestrú paletu rôznorodej hudby, prednášok a workshopov.

Svoje stále miesto na festivale má i obchod Audiofeel, vystavujúci hi-fi techniku a poskytujúci cenné rady napríklad pri párovaní vhodných komponentov. Na kvalitu reprodukcie a štúdiovej produkcie je kladený čoraz menší dôraz, čo v mnohých aspektoch negatívne ovplyvňuje výsledný zvuk. Na rôzne ďalšie témy diskutovali návštevníci s hudobníkmi počas prednášok, z ktorých vzišlo niekoľko podnetov na zamyslenie, uskutočnili sa výstavy prác, a podobne. Najväčšiu pozornosť pritiahli večerné koncerty, kde sa predstavili napríklad Port Mone Trio, wESTAMAN, the FLASH!, Chanda Rule a ďalší.

Cezhraničná spolupráca

Predposledný deň festivalu (22. 8.) patril vystúpeniu prešovského experimentálneho gitaristu Davida Kollara. Prenos z koncertu vysielalo naživo Rádio Devín. Pôvodne sa tohto podujatia mal zúčastniť aj nórsky trubkár Arve Henriksen, no z dôvodu aktuálnych obmedzení odohral David koncert sólovo. Vystačil si s dvoma klasickými poloakustickými gitarami, elektrickou gitarou, sláčikom a rytmickými podkladmi z notebooku. Kvôli lepšej atmosfére maľoval obraz netradičným "painting play" spôsobom maliar Števo Šoltís – z koliesok bicykla stekajúca farba zanechávala na ležiacom plátne zdanlivo nesúvislé plochy a línie. A tak ako bolo nakoniec abstraktné jeho výsledné dielko, čosi podobné predvádzal s gitarou i David.

Počas šesťdesiatich minút, ktoré mal k dispozícii, predviedol svoju najnovšiu tvorbu, ktorú skladal prevažne počas pandémie. Výnimkou boli ukážky zo sólovej platne Sculpting in Time, ktorá vyšla na sklonku roka 2019. Na nej sa ako hosť blysol i Erik Truffaz, od ktorého si David požičal v ten večer niekoľko trúbkových motívov. Ďalším hráčom "za oponou" bol okrem spomínaného Henriksena i dlhoročný spolupracovník Pat Mastelotto. Jeho bubenícky vklad bol citeľný hlavne skrz elektronické podklady, ktoré citeľne rozvibrovali vzduch v Kasárňach. Vďaka dobrej akustickej charakteristike sály bol zvuk veľmi solídny, no v zhustených, respektíve rušných pasážach bolo náročné identifikovať jednotlivé nástroje a detaily vo všeobecnosti.

Hudba z izolácie

Nie je vhodné vyhovárať sa iba na zvuk, primárne je nutné začať od samotnej hudby. Skladby s elektrickou gitarou už v zárodku pôsobili drsne, zmätočne a výbušne, skoro až industriálne či futuristicky. Zrkadlili frustráciu, hnev, nervozitu a ďalšie negatívne pocity, spôsobené izoláciou. David využil ekvilibristiku, nadobudnutú rokmi drilu, no výsledok nepripomínal jazz rockovú fázu jeho vývoja. Išlo o ojedinelú hru, veľmi experimentálnu, znásobenú "nervnými" efektmi a zdanlivým nesúladom tónov. I v tomto "chaose" však existuje vzorec, respektíve schéma, ktorú musí každý poslucháč odhaliť sám. David nedáva priame odpovede na naše zvedavé otázky. Iba naznačuje a necháva nás stratených vo víre nenapodobiteľnej hudby.

Pri skladbách s poloakustickou gitarou si divák uvedomil, že David Kollar je skúsený filmovo-scénický skladateľ. Jeho hra je pokojná, podmanivá, autentická, s dôrazom na vyjadrenie smútku, nádeje, meditatívnych nálad, a podobne. I v tomto prípade sa však nevyhýba experimentom a svoje ambientné vízie dokáže okoreniť škripotom, disonanciou či sláčikovou hrou. Jemné skladby síce prinášajú menej progresívnych podnetov, na druhej strane dokážu zahriať, pohladiť i povzbudiť. I dramaturgia koncertov si vyžaduje kontrastné polohy, vďaka ktorým napätie graduje. Veríme, že podobné hudobné iskrenie nájdeme aj na novom CD, ktoré David s Arve Henriksenom vydáva pod názvom Unespected Isolation.

Poslaním Hevhetiafestu je každoročne naživo predstaviť umelcov, hrajúcich menšinové žánre. Aj koncertom Davida Kollara sa vydavateľstvu podarilo ukázať, že mu v prvom rade záleží na kvalite hudby a zvuku. Išlo o vydarenú bodku so všetkými atribútmi, o aké organizátorom po celý čas trvania festivalu išlo. Prešovský muzikant predviedol experimentálnu, kreativitou dýchajúcu hudbu, ktorá, nielen znalcom, pomáha vyrovnať sa s ťažkou situáciou. A to, že tak učinil naozaj impozantným spôsobom, je pre nás jedným veľkým bonusom navyše.

Autor: Marek Danko
Foto: Matúš Molnár

Súvisiaci interpreti: David Kollar