Známy francúzsky hudobník v Bratislave predstavil svoj najnovší album. Silným koncertom potešil aj fanúšikov Amélie z Montmartru, no priniesol omnoho viac - napríklad piesne z tajného programu východonemeckých olympionikov.
Samozrejme, soundtrack k hravo šarmantnému životu Amélie je nezabudnuteľný. No Tiersen na koncerte ukázal, že tento úspech nebol len kozmickou zhodou náhod. 44-ročný hudobník je totiž obdarený zvláštnou hudobnou citlivosťou, vďaka ktorej vie spájať, kombinovať a priam virtuózne pracovať s náladami. Neuspokojí sa s konvenčnými postupmi, s verklíkovaním atmosféry uličiek Montmartru. Stále hľadá a skúša, hrá sa. Aj v Bratislave tak pripravil naozaj bohatý hudobný zážitok, rozvíjaný priam až s filmovou gradáciou.
Bratislavský koncert bol precízne vystavaným dielom, v ktorom každá skladba stupňovala atmosféru. Piesne boli rozdelené do troch častí – úvod tvorili prevažne inštrumentálne, krátke skladby, skoro len impresie, zvukové koláže, ktorými Tiersen a spoluhráči rozohrievali divákov. Lyrickosť postupne ustupovala a vystriedali ju plnokrvné, epické skladby s drsnejším rockovým zvukom. Výrazným motívom bol vokál islandského speváka Ólavura Jákupssona, ktorého zafarbenie hlasu dojímavo prechádzalo od pôvabne jemných pasáží až k chrapľavo grungeovým polohám. Túto časť tvorili predovšetkým skladby z najnovšieho albumu Infinity.
Zdroj: Marko ErdYann Tiersen v Starej tržnici, 23.2.2015 - pozrite si celý fotoreportRomantika a olympijské výkony
Poslednú časť koncertu ťažko nazvať prídavkom, hoci nasledovala po mohutnom potlesku a odchode kapely. Poslucháčov totiž čakalo veľké, takmer polhodinu trvajúce prekvapenie. Sprvu sa na pódium vrátil len sám Tiersen a odohral dojímavo krásnu klavírnu The Long Road a následne husľový skvost Sur le fil, pre mnohých vrchol koncertu. Skladby, pri ktorých sa ani nedýcha, priniesli aj do rozľahlého, chladivého priestoru Starej tržnice pocit čohosi krehko intímneho, magicky prchavej krásy.
Úplný záver koncertu mohol byť pre niektorých kontroverzný, no tí, ktorí zostali, si budú pamätať skutočne výnimočný zážitok. Hudobníci nečakane vykročili do krautrockovo-elektronických vôd a pre mnohých, ktorí sa tešili najmä na francúzsku pianovú romantiku, to bolo priveľa. Tiersen totiž na aktuálnom turné hrá aj skladby z diela neznámeho nemeckého skladateľa menom Martin Zeichnete. Ten v 70. rokoch 20. storočia začal vo Východnom Nemecku experimentovať s elektronickou hudbou. Repetitívnosť syntetických beatov ho inšpirovala k tvorbe skladieb, ktoré mali stimulovať výkony atlétov.
Zeichnete bol následne zapojený do tajného projektu s názvom Kosmischer Läufer (kozmický bežec), v rámci ktorého tvoril hudbu pre olympijský tím NDR. Dnešné Tiersenove koncerty sú vôbec prvou živou reprodukciou týchto nahrávok, ktoré sa dostali na svetlo sveta len pred pár rokmi. V hudobných kruhoch vyvolali množstvo diskusií, či je vôbec tento príbeh skutočný, keďže o Martinovi Zeichnete predtým na internete nebolo ani slovo (vraj ide pseudonym umelca, ktorý skutočné meno prezradiť nechce) a na hudbu zo začiatku 70-tych rokov znejú tie nahrávky až moc progresívne a bezchybne. Viac si o tomto zaujímavom a kontroverznom počine môžete prečítať TU a TU.
Medzi punkom a klasikou
V každom prípade, niečo na tej spojitosti s olympiádou asi bude - záverečné energické skladby naozaj vyvolávali rôzne euforické reakcie, hoci okrem tanca niektorých návštevníkov sa nedali pozorovať žiadne športové výkony. Čaro Tiersena však nespočíva v tom, že v "prídavku" na nič netušiacich fanúšikov vytiahne akési tajné hudobné experimenty, rovnako ako nestojí ani len na spomínanom šarme Amélie. Jeho hudba je výnimočná udržiavaním veľmi vzácnej hranice medzi dielom intelektuálnym a intuitívnym, medzi srdcom a rozumom, sofistikovanosťou klasiky a čistou energiou.
Napriek množstvu nástrojov, ktoré vystriedala celá kapela, premyslenosti kompozícii a množstve vplyvov, s ktorými táto hudba pracuje, nejde o žiadne samoúčelné, egomaniace vyhrávky. Tiersen nasáva vplyvy ako huba, pracuje so svojím klasickým vzdelaním z detstva, využíva zástup nadaných hudobníkov – a potom to v momente neváha všetko zahodiť. S punkovou bezstarostnou priamosťou sa vrhá po čistom pocite. Vzniká tak strhujúca hudba, ktorá vás púta svojím obsahom i formou. Čo viac si možno od koncertu želať?
Autorka: Michaela Kučová
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Yann Tiersen
